A metodologia SWOT de análise de empresas tem o objetivo de dar um direcionamento
estratégico para a organização baseando-se em seu ambiente interno e em seu ambiente
externo. Ambiente internu: buat hotu ne ' ebé mak iha área sira empreza nian no, nune ' e, deputadu bele kontrola. Sei buat sira-ne ' e mós instalasaun, treinamentos, pesoál, maquinário, layout, propaganda, lokalizasaun, pontu fa ' an, benefísiu no saláriu (tuir lei), klima organizasaun, valór, planejamento no seluk tan Ambiente esternu: buat hotu ne ' ebé mak la ' ós "jurisdisaun" no nia ámbitu empreza no ne ' ebé, tanba ne ' e, nia la bele kontrola. Hanesan fatór hirak naturál sira, hanesan klima, katástrofe, in hahán globál, bee no selseluk tan., no fatór hirak conjunturais no institusionál ne ' e, hanesan persentajen osan-funan ne ' e, mosu tanba variasaun kona-ba, desizaun governu nian, alíquotas impostu, krize polítika, instabilidade institusionál, lejislasaun trabalhistas, ambientas ka esportasaun, entre sira seluk Ezemplu husi forsa empreza ida: teknolojia superiór, atendimentu kualifikadu, lokalizasaun di ' ak, ho kapasidade investimentu, peskiza no dezenvolvimentu no lori inovasaun sira mak temi iha ne ' e, klima organizasional ida pozitivu tebetebes, empreza ne ' ebé atrai parágrafu sira uluk ne ' e, marka ne ' ebé forte no konsolidada, no seluk tan. Ezemplu frakeza ida ne ' ebé empreza ne ' e: maquinário obsoleto, falta de treinamentu ne ' e, funsionáriu desmotivados, problema ho ita nia kaixa, pesoál deskualifikasaun, identidade visual antiquada, komunikasaun no propaganda la la ' o ho públiku, produtu no servisu la diferencias kompetitivu, pozisaun estratéjiku confuso, difikuldade distribuisaun no sira seluk. Boot komprende katak kalkula forsa no frakeza sira internu ba empreza no fatór hirak ne ' ebé, karik presiza, nia bele tenta marco bele halo modifikasaun ne ' e. Ne ' ebé diferente ba ambiente esternu, ne ' ebé imposível atu altera, haree ba: Ezemplu ameasa ba empreza ida: aumentu folin enerjia, estrada ne ' ebé desloka sira nia produsaun iha péssimo estadu ne ' e, komité fó hanoin ba esportasaun ne ' ebé impoin hosi país ida ne ' ebé estranjeiru, bailoro naruk, inflasaun no seluk tan. Ezemplu kona-ba oportunidade ba empreza ida: maka ʼ as lala ' ok nian (ba empreza ida exportadora), konstrusaun aeroportu iha proximidades, hamenus impostu nian kona- ba ninia balu materiál-prima ne ' e, sai kompetidór multinacional ida husi merkadu ne ' e, sei ho klima quente (ba sistema rejistrasaun iha tasi-ibun, porezemplu). Pontu forte refere ba buat hotu ne ' ebé empreza ne ' e duni no katak diferencia ho pozitivu ba konkorrente sira. En kontráriu, frakeza sira mak dispozisaun ne ' ebé empreza ne ' e iha forma ne ' e la entregando valór ba sira-nian klientes ho forma ne ' ebé kompetitivu. Pontu rua hirak ne ' e bele encontrados iha análize kona-ba ambiente internu ba organizasaun no sira maka ' as kona- ba persepsaun kliente nian no ba asaun konkorrénsia nian. Ameasa sira no oportunidade sira reflexos ambiente li ' ur. Oinsá pontu forte no superação pontu fraku husi organizasaun ida ne ' e bele la ' ós sufisiente, karik mudansa iha ambiente alterem kondisaun kompetisaun nian. Ita bele klasifika ameasa sira hanesan fatór hirak ne ' ebé bele hamosu inserteza boot ba ka difikuldade iha ámbitu objetivu sira ne ' ebé trasa ona.Oportunidade husi ninia parte mosu nu ' udar situasaun ne ' ebé mós bele hetan objetivu sira planu ne ' e. Forsa mak elementu sira ne ' ebé trazem benefísiu ba nia negósiu ne ' e (kualidade equipe nian, ne ' ebé instalasaun sanitária ne ' e, prátika di ' ak ba produsaun no jestaun, parseria estratéjika di ' ak no família sira ho fornesedór no kliente). Frakeza sira mak kbiit ne ' ebé mak interfere ka prejudika iha lala ' ok negósiu ne ' e. Importante iha sinseridade iha etapa ba análize ne ' e. Bele halo análize, questionando ba ninia expertise kona-ba métodu how, karik iha lakuna ba treinamentos, kona-ba grau konkorénsia, engajamento time nian, karik produtu ne ' ebé perecível, matéria prima escassa, equipe desmotivada, teknolojia karik no ka falla oin-oin seluk. Análize esterna ninia objetivu mak atu identifika oportunidade no ameasa ne ' ebé iha tempu ruma se tau iha empreza ne ' e, no dalan di ' ak atu evita no goza iha situasaun hirak ne ' e.Organizasaun ne ' e tenke hateke ba li ' ur nia a ' an atu identifika sanulu resin tolu no nu ' udar refleti sira kona-ba ninia planejamento estratéjiku trasa ona. Oportunidade hanesan forsa esterna halo influénsia pozitivamente empreza ne ' e. Laiha kontrolu kona-ba forsa hirak ne ' e, tanba ne ' ebé bele mosu iha forma oin- oin. Maibé, tenke halo peskiza ka planejamentos kona-ba akontesimentu hirak ne ' ebé mak minimamente fatos (Ezemplu: mudansa iha polítika governu nian, econômica tendénsia ne ' ebé envolve hahalok konsumidór nian, asesu ba teknolojia foun; produtu komplementár ba nia no eventu balu sira husi setór ne ' ebé melhorarão negósiu). Kontráriu ho oportunidade, ameasa sira hanesan forsa esterna halo influénsia iha impaktu negativu ba empreza ne ' e, no tenke trata ho kuidadu, tanba ne ' e bele prejudika la ' ós de ' it planejamento estratéjiku ba kompañia ne ' e, hanesan mós diretamente ninia rezultadu (Ezemplu: hahán maundobra, fasilidade ba entrada konkorrente; hahán fornesedór; ekonomia iha resesaun; sazonalidade ka impaktu climáticos; dezastre naturál; mudansa negativa iha ábitu kona-ba sosa ninian públiku alvu no mudansa drásticas iha merkadu alvu).