You are on page 1of 4

 A metodologia SWOT de análise de empresas tem o objetivo de dar um direcionamento

estratégico para a organização baseando-se em seu ambiente interno e em seu ambiente


externo.
 Ambiente internu: buat hotu ne ' ebé mak iha área sira
empreza nian no, nune ' e, deputadu bele kontrola. Sei
buat sira-ne ' e mós instalasaun, treinamentos, pesoál,
maquinário, layout, propaganda, lokalizasaun, pontu fa '
an, benefísiu no saláriu (tuir lei), klima organizasaun,
valór, planejamento no seluk tan
 Ambiente esternu: buat hotu ne ' ebé mak la ' ós
"jurisdisaun" no nia ámbitu empreza no ne ' ebé, tanba ne
' e, nia la bele kontrola. Hanesan fatór hirak naturál sira,
hanesan klima, katástrofe, in hahán globál, bee no
selseluk tan., no fatór hirak conjunturais no institusionál
ne ' e, hanesan persentajen osan-funan ne ' e, mosu tanba
variasaun kona-ba, desizaun governu nian, alíquotas
impostu, krize polítika, instabilidade institusionál,
lejislasaun trabalhistas, ambientas ka esportasaun, entre
sira seluk
 Ezemplu husi forsa empreza ida: teknolojia superiór,
atendimentu kualifikadu, lokalizasaun di ' ak, ho
kapasidade investimentu, peskiza no dezenvolvimentu no
lori inovasaun sira mak temi iha ne ' e, klima
organizasional ida pozitivu tebetebes, empreza ne ' ebé
atrai parágrafu sira uluk ne ' e, marka ne ' ebé forte no
konsolidada, no seluk tan.
 Ezemplu frakeza ida ne ' ebé empreza ne ' e: maquinário
obsoleto, falta de treinamentu ne ' e, funsionáriu
desmotivados, problema ho ita nia kaixa, pesoál
deskualifikasaun, identidade visual antiquada,
komunikasaun no propaganda la la ' o ho públiku, produtu
no servisu la diferencias kompetitivu, pozisaun estratéjiku
confuso, difikuldade distribuisaun no sira seluk.
 Boot komprende katak kalkula forsa no frakeza sira
internu ba empreza no fatór hirak ne ' ebé, karik presiza,
nia bele tenta marco bele halo modifikasaun ne ' e. Ne '
ebé diferente ba ambiente esternu, ne ' ebé imposível atu
altera, haree ba:
 Ezemplu ameasa ba empreza ida: aumentu folin enerjia,
estrada ne ' ebé desloka sira nia produsaun iha péssimo
estadu ne ' e, komité fó hanoin ba esportasaun ne ' ebé
impoin hosi país ida ne ' ebé estranjeiru, bailoro naruk,
inflasaun no seluk tan.
 Ezemplu kona-ba oportunidade ba empreza ida: maka ʼ as
lala ' ok nian (ba empreza ida exportadora), konstrusaun
aeroportu iha proximidades, hamenus impostu nian kona-
ba ninia balu materiál-prima ne ' e, sai kompetidór
multinacional ida husi merkadu ne ' e, sei ho klima quente
(ba sistema rejistrasaun iha tasi-ibun, porezemplu).
 Pontu forte refere ba buat hotu ne ' ebé empreza ne ' e
duni no katak diferencia ho pozitivu ba konkorrente
sira. En kontráriu, frakeza sira mak dispozisaun ne ' ebé
empreza ne ' e iha forma ne ' e la entregando valór ba
sira-nian klientes ho forma ne ' ebé kompetitivu. Pontu rua
hirak ne ' e bele encontrados iha análize kona-ba
ambiente internu ba organizasaun no sira maka ' as kona-
ba persepsaun kliente nian no ba asaun konkorrénsia
nian.
 Ameasa sira no oportunidade sira reflexos ambiente li '
ur. Oinsá pontu forte no superação pontu fraku husi
organizasaun ida ne ' e bele la ' ós sufisiente, karik
mudansa iha ambiente alterem kondisaun kompetisaun
nian. Ita bele klasifika ameasa sira hanesan fatór hirak ne
' ebé bele hamosu inserteza boot ba ka difikuldade iha
ámbitu objetivu sira ne ' ebé trasa ona.Oportunidade husi
ninia parte mosu nu ' udar situasaun ne ' ebé mós bele
hetan objetivu sira planu ne ' e.
 Forsa mak elementu sira ne ' ebé trazem benefísiu ba nia
negósiu ne ' e (kualidade equipe nian, ne ' ebé instalasaun
sanitária ne ' e, prátika di ' ak ba produsaun no jestaun,
parseria estratéjika di ' ak no família sira ho fornesedór
no kliente).
 Frakeza sira mak kbiit ne ' ebé mak interfere ka prejudika
iha lala ' ok negósiu ne ' e. Importante iha sinseridade iha
etapa ba análize ne ' e. Bele halo análize, questionando ba
ninia expertise kona-ba métodu how, karik iha lakuna ba
treinamentos, kona-ba grau konkorénsia, engajamento
time nian, karik produtu ne ' ebé perecível, matéria prima
escassa, equipe desmotivada, teknolojia karik no ka falla
oin-oin seluk.
 Análize esterna ninia objetivu mak atu identifika
oportunidade no ameasa ne ' ebé iha tempu ruma se tau
iha empreza ne ' e, no dalan di ' ak atu evita no goza iha
situasaun hirak ne ' e.Organizasaun ne ' e tenke hateke ba
li ' ur nia a ' an atu identifika sanulu resin tolu no nu ' udar
refleti sira kona-ba ninia planejamento estratéjiku trasa
ona.
 Oportunidade hanesan forsa esterna halo influénsia
pozitivamente empreza ne ' e. Laiha kontrolu kona-ba
forsa hirak ne ' e, tanba ne ' ebé bele mosu iha forma oin-
oin. Maibé, tenke halo peskiza ka planejamentos kona-ba
akontesimentu hirak ne ' ebé mak minimamente fatos
(Ezemplu: mudansa iha polítika governu nian, econômica
tendénsia ne ' ebé envolve hahalok konsumidór nian,
asesu ba teknolojia foun; produtu komplementár ba nia no
eventu balu sira husi setór ne ' ebé melhorarão negósiu).
 Kontráriu ho oportunidade, ameasa sira hanesan forsa
esterna halo influénsia iha impaktu negativu ba empreza
ne ' e, no tenke trata ho kuidadu, tanba ne ' e bele
prejudika la ' ós de ' it planejamento estratéjiku ba
kompañia ne ' e, hanesan mós diretamente ninia rezultadu
 (Ezemplu: hahán maundobra, fasilidade ba entrada
konkorrente; hahán fornesedór; ekonomia iha resesaun;
sazonalidade ka impaktu climáticos; dezastre naturál;
mudansa negativa iha ábitu kona-ba sosa ninian públiku
alvu no mudansa drásticas iha merkadu alvu).

You might also like