pecilna prloha dennka SME

tvrtok 15. decembra 2016

Nadan granty
Peniaze
na dobr veci

V kaviarni Dobre&Dobr pracuj udia bez domova aj ben zamestnanci. Kto je kto, zkaznk vedie nemus.

Dobr veci robme dobre

Na projekt OZ Vagus, ktor zamestnva ud bez domova, tt nedal ani cent
Mal kaviare v Starej trnici. Prjemn prostredie, tich hudba, dobr kva. e vs obsluhuje lovek,
ktor ete pred pr mesiacmi netuil, kde prenocuje, zistte, a ke otvorte npojov lstok.
O projekte Dobre&Dobr rozprva predseda obianskeho zdruenia Vagus Sergej Kra (28).
Vemi mu zle na tom, aby bolo jasn, e ide o vsledok tmovej prce.
Kedy ste urobili prv dobr
skutok? Tak, ktorm ste pomohli
inmu loveku?
Fha, ja osobne? Raz sme vymysleli s kamartom biznis pln. Bufet
na naom gymnziu bol jedno leto zavret. Chceli sme teda urobi
vlastn. Za naetren peniaze sme
nakpili suroviny na bagety akofolu. Chceli sme to predva na kolskom dvore. Vetci okolo ns chodili
apozerali sa na ns, i nm neibe.
Nakoniec sme to nevydrali, zbalili
sme sa a asi sto bagiet sme rozdali
po meste uom bez domova. To bol

vlastne mj prv kontakt s nimi,

ke som mal 16-17 rokov. Vtedy som
zistil, e s to udia, sktormi sa d
normlne rozprva am to zmysel.
Ako ste dospeli k tomu, e
chcete aviete pomc uom bez
domova, apreo prve im?
tudoval som socilnu prcu.
V prvom ronku som zskal pozciu
ternneho socilneho pracovnka
v obianskom zdruen Proti prdu.
Prkrt som bol vterne a zistil som,
e svet ud bez domova vbec nie je
tak nebezpen azl, nepotvrdili sa

Zistil som, e svet

ud bez domova
vbec nie je tak
nebezpen azl,
nepotvrdili sa
predsudky, ktor m
ben spolonos.
Zistil som, e je mi
snimi dobre.

predsudky, ktor m ben spolonos. Zistil som, e je mi snimi dobre. Tm, e oni sa nepotrebuj na ni
hra ako udia v benej spolonosti,
ktor musia plni nejak oakvania.
Ako vznikol npad otvori
aviare, kde bud zamestnan
k
udia bez domova?
Od roku 2012 robme v obianskom zdruen Vagus ternnu
so

cilnu prcu. eskrt do tda sme v terne, na miestach,

kde udia bez domova prespvaj.
Pokraovanie naIII. strane

horoba, strata domova. Nadan deti, rodiny vndzi. Opusten

zvierat, spustnut
historick pamiatky. Kde sa kon podpora od ttu, nastupuje
tret sektor.
Do systmu na podporu
dobrch vec prdia kadorone miliny eur. Podstatn
as pochdza zasigncie dan.
Symbolickch dvoch percent
zdaovch vnosov sa tt po
viacerch peripetich vzdal
vprospech neziskovch organizci. Tie ich doku premeni
na bvanie pre tran matky,
podporu nadanch portovcov alebo kultrne podujatia
vreginoch.
Aj ke tomu mnoh kritici
nebud mc uveri, slovensk legislatva m na robenie
dobrch vec funkn patent.
Zkony toti u 12 rokov umouj odvdza dve percent
aj firmm. Vaka tomu je balk
peaz urench na verejnoprospen aktivity mimoriadne
produktvny. Vtomto roku presiahli vnosy z asignci rekordnch 60 milinov eur.
Amohlo by ich by ete viac.
Keby kad daov poplatnk
pri vytovan dane z prjmu
nasmeroval svoje dve percent
na konkrtny cie.
alie peniaze do systmu
poukazuj jednotlivci, ktorm
nie je ahostajn osud druhch
ud, komunity i ivotnho prostredia. Ale aj firmy.
oraz viac slovenskch podnikateov vie, e filantropia sa im
nielen oplat, ale e investova
as zisku do podpory komunity
sa jednoducho patr. e popri
spenom biznise m zmysel
prispie kzlepeniu svojho
okolia.
Nemusia to by len peniaze,
ale naprklad aj as azrunosti
ich zamestnancov, ktor sa mu zapoji do dobrovonckych
aktivt. Napokon firma ztakhoto prstupu profituje dvakrt:
zska motivovanejch zamestnancov abuduje si dobr imid
uzkaznkov.
Kad m svoj domov, ale nie
vetci maj k. Tak znie motto obianskeho zdruenia Vagus,
ktor u pr rokov premiea
symbolick dve percent na
uiton projekty pre ud, ktor zili zcesty aprili oteplo
domova.
Podpora znadcie alebo
nadanho grantu me by
kom kvyrieeniu malch aj
vch problmov. Pretoe, ako
rd hovor mj znmy, peniaze s, len treba vedie, kde ich
hada.
Diana Schniererov SME

II

Nadan granty

tvrtok 15. decembra 2016

Najviac peaz z asigncie dan ide naobnovu kultrnych pamiatok

Firmy doku urobi

2,5-krt viac dobra
Do tretieho sektora by mohlo s na podporu dobrch vec niekokokrt viac peaz. Na zemi le
odhadom okolo 16 milinov eur, sprvne nasmerova by ich museli vetci, o zarbaj aplatia dane.

iac ako 60 milinov eur. To je

balk peaz, ktor tento rok
poslali z takzvanch dvoch
percent dan do neziskovch
organizci alebo nadci firmy askromn osoby. Ide openiaze, ktor sa
pouij naprklad na podporu talentovanch iakov, ochranu pamiatok
i zlepenie podmienok chorch ud.
Monos rozhodn, kto dostane
as zdaovch odvodov, stle zaleka nevyuvaj vetci, ktor odvdzaj dane.
Len firmy maj potencil urobi
vo vsledku 2,5-krt viac dobra, upozornil tajomnk Asocicie firemnch
nadci Fedor Blak.
Vek sumu peaz maj v rukch
radov daov poplatnci. Ak by kad zamestnanec i ivnostnk vyplnil
v marci prslun tlaivo, mohlo by
sa na asigncii zdan fyzickch osb
vyzbiera 40 milinov eur. Dlhodobo
sa do tretieho sektora dostane vrmci dvoch percent len okolo 57 percent
tejto sumy, poznamenal Blak.
Fyzick osoby, teda zamestnanci
alebo ivnostnci, tento rok asignovali len nieo vye 27 milinov eur.
Potvrdila to finann sprva. Zvyn
miliny ostali vttnom rozpote.
Dvodov, preo vetci zarbajci
svoju monos asignova nevyuij,
me by viac. udia, ktor zarbaj
menej, nemaj motivciu vypa
pre pr eur pecilne tlaivo. alch
mono odrdza administratva, ktor
by museli urobi navye.

Firemn dve percent

Asigncia firiem predstavuje zloitejiu matematiku. Od roku 2010 funguje systm, ktor firmm umouje
odvies dve percent zo svojich dan
do neziskovho sektora len pod jed-

nou podmienkou: musia sasne poskytn finann dar v hodnote pol

percenta z daovho zkladu.
Pre tento systm sa vilo pomenovanie matching, to znamen doloenie asigncie z dane, o s u vlastne verejn zdroje, darom zvlastnho
zisku, vysvetlil Blak.
Ak firma dar nedala, me asignova len jedno percento.
Poda tatistk matchuje na Slovensku zatia len okolo es a osem
percent firiem. To znamen, e spolu s finannm darom v hodnote
0,5 percenta z dane odvdza nadcim alebo mimovldkam cel dve
percent zdan okolo 2200 firiem. Na
Slovensku aktulne plat dane okolo
25-tisc firiem.
Problm vak nie je v tom, e by
boli firmy lakom. Poda tatistickho radu vynakladaj na skromn dary rone okolo 80 milinov eur.
Na to, aby mohli asignova dve
percent, by staili dary v celkovej
hodnote osem milinov eur z vlastnho vrecka. Firmy na Slovensku dvaj peniaze, len si to asto nespjaj
sasignciou, vysvetlil Blak.
daje finannej sprvy hovoria,
e prostrednctvom asigncie dostali
neziskovky tento rok od firiem dokopy 33 milinov eur. Monos asigncie vyuvaj firmy vo vej miere ako fyzick osoby, dve percent
neodvdza len okolo desa percent
znich.
Vek firmy by vak mohli do tretieho sektora odvies na zklade
matchingu ovea vie sumy. Ak toti firma daruje z vlastnho vrecka
naprklad 50-tisc, zkon jej umon asignova alch 200-tisc eur.
Bez poukzania daru me poukza
len stotisc eur.

Ak firma dorovn dve percent

z dan vlastnm darom, vo vsledku me urobi 2,5-krt viac dobra,
uzavrel Blak.

Prietokov ohrieva

Prjmy z asigncie dane afinann

dary firiem tvoria rozhodujcu as
majetku nadci, ktor ich poskytuj vo forme grantov alej - neziskovm organizcim alebo fyzickm
osobm.
Peniaze z asigncie s tam ako
v prietokovom ohrievai. Za 18 mesiacov sa musia min, dodal Blak.
Slun balk peaz zvdza kvahm o pekulcich. Na Slovensku
zatia nie je znmy iadny prpad
zneuitia tchto prostriedkov.
Nadcia je vemi komplikovan
prvna forma apodlieha prsnej kontrole, poznamenal programov riadite Nadcie Pontis Pavel Hrica.
tovnctvo nadcie overuje audtor, kadorone predklad vron
sprvu ministerstvu vntra, pouitie peaz zverejuje v Obchodnom
vestnku.

Problm vak nie

je vtom, e by boli
firmy lakom.
Poda tatistickho
radu vynakladaj
na skromn
dary rone okolo
80milinov eur.

Firmy by vemi riskovali. Nedva

iadny zmysel, aby vek spolonos
pre mal nadciu ohrozila svoju reputciu, ke na reklamu abudovanie
imidu vynaklad rdovo niekokonsobn sumy, dodal Blak.

Podliezaj systm?

Podrobn dta o pouit vnosov z asigncie sstreuje na svojej

strnke Asocicia firemnch nadci.
Vyplva znich naprklad aj to, e Nadcia Penta poukazuje as zskanch
peaz na nkup laviiek do akrn
arenovciu pacientskych izieb v nemocniciach.
Matersk spolonos Penta Investments pritom v oblasti zdravotnctva podnik - prevdzkuje 14 nemocnc vrznych krajoch Slovenska.
D sa teda poveda, e as peaz
okukou vra sp do svojho biznisu.
Penta tvrd, e ide o nekomern
projekty, ktor slia vetkm pacientom a peniaze neposiela len do
vlastnch zdravotnckych zariaden.
V iadnom prpade ich nevnmame ako biznisov investcie. Do rekontrukcie nemocnc investujeme
desiatky milinov eur z vlastnch
prostriedkov a nepotrebujeme tak
vyuva prostriedky Nadcie Penta,
reagoval hovorca spolonosti Gabriel
Tth.
Protizkonn to nie je. Me to
vyvolva rzne otzky, komentoval
takto tok peaz Blak.
Nadcia Partners zase podporuje
tenistku Dominiku Cibulkov, ktor
je jej tvrou. Jej fotografie sa objavuj
na bilbordoch spolonosti a reklamnch fotografich v mdich. Sprvca nadcie neodpovedal na otzku, i
tto podpora spa podmienku verejnoprospenosti.

Dominiku Cibulkov zaala podporova nadcia Partners ete v ase,

ke nepatrila k svetovej pike a tto
spoluprcu rozvja bez ohadu na to,
i vo svojej karire preva dobr, alebo zl obdobie, uviedol. Poda dajov
ASFIN ilo vlani o 24 200, predvlani
o27 000 eur.
Systm sa poda Blaka ned
jednoducho podlieza ani pri obianskych zdrueniach, ktorm sa tie
daj poukazova dve percent zdane.
Keby sa objavil zrazu niekto, kto
nem ani webov strnku aznioho
ni dostane 30-tisc eur, bolo by to podozriv, naznail Blak. Oficilne
takto prpad nie je znmy.

Reijn desiatok

Poda Hricu pouije via nadcia, ktor prerozdeuje rone kolo

300-tisc eur, na svoju riu okolo desa percent zskanch prostriedkov.
Niektor udia maj insitn predstavu, e filantropia je zadarmo, e to ni
nestoj, hovor. Ale nie je to tak.
Zahranin experti poda neho vypotali, e nie je namieste pota
prevdzkov nklady nadcie. Ovea dleitejie je pozera sa na dosah,
ktor organizcia m a ak m vsledky.
O tom, do ktorch oblast prdi
podpora zasigncie dan, nie s komplexn tatistiky. iastkov analzy
hovoria, e dlhodobo je na ele rebrka zchrana kultrnych pamiatok,
ktorou sa zaoberaj viacer mimovldne organizcie a firemn nadcie.
Tret sektor alej podporuje socilnu pomoc, vzdelvanie, zdravie
a port. Najmenej peaz ide do oblasti udskch prv azahraninej rozvojovej pomoci.
Diana Schniererov SME

Podeli sa oas zisku sa firmm vyplca. Robia

Darcovstvo je
najlacnejie
spoloensky
zodpovedn
sprvanie.

obre zarobi a o as
zisku sa podeli. oraz
viac slovenskch firiem sa usiluje okrem biznisu
psobi aj verejnoprospene.
Darova nemusia len peniaze.
Firmy u dnes povauj za
prirodzen vrti as zisku na
rozvoj spolonosti, vktorej psobia. erpaj znej predsa zdroje, pochdzaj z nej ich zamestnanci anapokon aj zkaznci.

Na Zpade je ben, e sa
jedno percento zo zisku vracia
komunite alebo okoliu, vysvetlil programov riadite Nadcie Pontis Pavel Hrica.
Dvod je jednoduch
patr sa to a okolie to aj oakva. Koncept spoloensky
zodpovednho
sprvania
(corporate social responsibility, CSR) sa zaal vrazne presadzova v 80. rokoch minulho storoia. Bolo to vase,
ke zaali o niektorch firmch prenika na verejnos
negatvne informcie, na ktor zaali by ich klienti citliv, vysvetlil programov manar Centra pre filantropiu
Marcel Zajac.

Spoloensk
zodpovednos

Jednou z prvch firiem, na

ktorej praktiky upozornili mimovldky, bol americk vrobca portovho obleenia.
Prevalilo sa, e vek as jeho
produkcie pochdza z krajn,
kde tovar v zsade vyrbaj
deti, ktor za to dostvaj minimlne peniaze, dodal Zajac.
K spoloenskej zodpovednosti pribdali alie oblasti,
naprklad ekologick sprvanie firiem, transparentnos
a odmietanie korupcie, korektn vzahy so zamestnancami, ale aj darcovstvo.
Darcovstvo je vemi mal
as CSR. Je to najjednoduchie

,zodpovedn sprvanie, dodal

Zajac.
Firma vak nemus na verejnoprospen innos darova len peniaze. oraz astejie
hlavne vek spolonosti zapjaj do dobrovonctva svojich
zamestnancov.
Prili na to, e sa im to oplat. Pretoe udia maj potrebu
napa nejak zmysel, vysvetlil programov f Pontisu.
Angaovanie v prospech spolonosti alebo slabch tto potrebu napa.
IT firmy, kde sa dobrovonctvu dar, poskytuj naprklad kurzy projektovho manamentu pre mimovldne
organizcie. Zamestnanci tch- Z grantov mete zska peniaze aj na zveadenie svojho okolia.

Nadan granty

tvrtok 15. decembra 2016

III

Obianske
zdruenie Vagus
pomha uom bez domova. Zaloili
ho vroku 2011 socilni pracovnci,
as znich prila z OZ Proti prdu.
Vroku 2013 zskalo zdruenie
doprenjmu od magistrtu mesta
Bratislava na 10 rokov za symbolick
njom 1 euro rone budovu
naMtnej ulici. Po rekontrukcii,
na ktorej sa podieali aj udia bez
domova, vnej zriadilo denn centrum
Domec. Bezdomovcom vom
poskytuje socilne poradenstvo,
jedlo, teplo, sprchu, ist obleenie
ilekra. alm projektom OZ
Vagus je kaviare Dobre&Dobr,
ktor ponka uom na ceste zulice
chrnen zamestnvanie.
Vaka kaviarni Dobre&Dobr sa do benho ivota vrtili traja udia, al s na ceste, vysvetuje predseda OZ Vagus Sergej Kra.

Dobr veci robme dobre

Dokonenie zI. strany

VBratislave je zhruba 250 takchto

miest. Poskytujeme sluby, ako je
socilne poradenstvo, rozdvame
letky o tom, kde je mon vyui ak slubu, oetrujeme. V roku 2013 sme otvorili denn centrum Domec, kde poskytujeme aj
sluby integranho charakteru,
sprostredkvame uom naprklad
zamestnanie. Narazili sme vak na
problm: ben zamestnvate nie
je schopn zamestna loveka, ktor ije na ulici. asto toti nie je pripraven na to, e dostane exekun prkazy na toho loveka a mus
mu robi zrky zo mzdy. Inokedy
honeprijme preto, lebo vid, e nem ani trval bydlisko. Problm je aj
u samotnho loveka bez domova.
Ak ste na ulici, nedokete chodi
do prce. Rieite, kde budete spa
aliu noc, ako preijete nasledujcich 24 hodn, i u finanne, alebo
zdravotne. Takto sa ned dochdza
do prce. Nemte sa kde osprchova, kde si odpoin. Mnoho ud
nevie preklen to prechodn tdium. Navye, ke mte dlhy a nastpite do zamestnania, exektor
vm okamite zane zra peniaze
zo mzdy. Zhrubho prjmu 700 eur
vm ostane mono 200. Zaplatte za
ubytovu, ostane vm 40 eur. Ztoho
nevyijete.
Take sa dostvame do bludnho kruhu.
no, hadali sme preto zamestnanie, ktor by bolo tandardn
a ktor umouje ma leglnym

spsobom prjem bokom. Vkaviarni

mete ma trval pracovn pomer
a popri tom aj tringelty od host.
Vaka tomu si doku aj udia bez
domova splca dlhy, pokryj svoje
mesan vdavky a mu si aj odloi. Mylienka teda bola vytvori
chrnen zamestnvanie. Okrem
toho sa tmto uom v dennom centre venuj poradcovia, pomu im
nastavi dlhodob pln.
Koko ud sa vm podarilo
zamestna?
Proces, ako sa dosta z ulice, je
komplikovan, byrokraticky, finanne aj asovo. Nememe preto
vkaviarni vytvori viac ako 3 a 3,5
pracovnho vzku. Nikdy by to nemohlo fungova, keby tu robili len
udia bez domova. Nevedeli by sme
pracova s osobnm zitkom zkaznka, ktor prde a nevie, kto je
kto. A to je cie. Neukazujeme tch
ud: pote sa pozrie, ako pracuj
udia bez domova, nemme to tu
ani napsan obrovskm psmom.
Zmer bol, aby tu bolo pekne, prjemne, dobr sortiment, dobr obsluha. Neskr me lovek prs na
to, e ma obsluhoval niekto zulice.
Pracujeme s takmto paradoxom.
S tu traja udia bez domova na pln vzok, jeden na polovin poas jednho roka.
Ako me chodi do prce lovek bez strechy nad hlavou?
Bvanie rieime ako prv. V naom dennom centre Domec, kam
chod pribline sto ud za de,

Rieite, kde budete

spa aliu noc,
ako preijete
nasledujcich 24
hodn, i u finanne,
alebo zdravotne.
Takto sa ned
dochdza do prce.
Nemte sa kde
osprchova, kde si
odpoin.
kad rok vyhlsime, e vyberme
novch ud do kaviarne. Na pohovoroch vyberieme sedem a desa
ud do trningovej skupiny. Zaplatme im ubytovanie poas celho
trningovho procesu. Na stretnutia, ktor prebiehaj v Domci, u
chodia z ubytovne. To je n vklad,
ktor garantujeme, bez ohadu na
to, i bud do kaviarne prijat, alebo
nie. Vprpravnom procese sa im venuj psycholgovia, socioterapeuti.
Popritom beia praktick trningy,
ako nosi kvu, ako ju pripravova,
ak mme sortiment. Paralelne robia socilni pracovnci prv hbkov analzu ich socilnej situcie: o
bude treba riei, aby mohli vbec
nastpi do zamestnania a aby si
ho udrali a mohli splca dlhy. Po
troch mesiacoch vyberieme troch,
ktor maj na rok garantovan pra-

covn pomer. Nemus to by presne

12 mesiacov. Ak niekto ete potrebuje na dorieenie svoje situcie ete
dva-tri mesiace, podporme ho.
Otvori kaviare nie je lacn
zleitos. Koko to cel stlo?
Je to vemi nron, i u licenne, byrokraticky, nkupom
interiru, vybavenia. as peaz
sme zskali z dvoch percent, aliu
zhruba 65 percent od nadci, najm od dvoch vekch. Firmy alebo
jednotlivci si u ns mohli kpi za
tisc eur stolk, maj na om svoje
oznaenie. Takto sme si zabezpeili
15-tisc eur. Rekontrukcia priestorov a spustenie kaviarne ns stli
65-tisc eur. Mnoho vec sme zskali ako barter. Na rekontrukciu sme
zamestnali ud bez domova spolu
sklasickou komernou firmou.
Len v Bratislave ije okolo tyritisc bezdomovcov. Poskytlo nejak prostriedky mesto alebo tt?
Ni.
Preo? Neiadali ste o podporu?
Mesto i mestsk asti vtom ase, ale ani dnes nemaj vybudovan
truktru, ako financova takto
projekty. Mestsk asti prispievaj na takto projekty sumou od sto
dopsto eur.
Kaviare funguje dva roky.
Kokm uom poskytla nov
tart?
Z prvej trojice rob u vye roka jeden pn vstavebnej firme ako

Zkazncke sprvanie

Poda Hricu s u dnes mnoh spotrebitelia uvedomel a za

verejnoprospen angaovanie
firmy ocenia svojou priazou.
Ke nakupujem nejak produkty, rozhodujem sa aj poda toho, i firma podporuje zo
svojich peaz dobr veci, hoci

to nemus robi. Mohli by si za

ne jej majitelia kpi naprklad
aliu jachtu, naznail Hrica.
Zsadnou formou firemnej
filantropie je poda Zajaca darovanie. Teda vecn alebo finann dar zo zdanenho zisku. To
je podstata daru e dvate zo
svojho, m si znite vlastn
zisk, poznamenal Zajac.
Asigncia, teda dve percent z dane, z ktorch iastone ije neziskov sektor, nie je
poda Zajaca firemn filantropia v pravom zmysle. Poukazuje sa as toho, o by firma,
prpadne fyzick osoba aj tak
odviedla na daniach. Pri poukazovan m v podstate podiel
tt, ktor sa vzdal dvoch per-

A al udia, ktor tu pracovali

v tomto roku?
Dvaja bojuj so zvislosou.
Uvedomili si, e zvislos sa ne
d spoji s prcou. Teraz nastpili
na liebu, o je pre ns tie vek
spech. Ke ukonia liebu, mu
sa sem vrti. Do februra tu preto
bude len jeden lovek bez domova
a jedna pani, ktor nm pomha
supratovanm.
Ako vznikol nzov projektu
Dobre&Dobr?
Spolupracujeme so spriatelenou
reklamnou agentrou. Dali sme jej
zadanie vtom zmysle, e m tu by
dobre, ato, o robme, je dobr. Tak
to vzniklo. Ke nm volaj udia,
ptaj sa: Dobr de, dobre som sa
dovolal do Dobre&Dobr? My odpovedme? no, dobre. Take je to aj
slovn hraka.
Diana Schniererov SME
foto sme jozef jakubo

inzercia

to oraz astejie
to spolonost ich ved vo svojom pracovnom ase v rmci
dobrovonckej innosti, firma
im ho zaplat, prcu vak odved pre niekoho inho. itok
z toho m mimovldka, ktor
uetr na vzdelvacch nkladoch pre svojich ud, aj donorsk spolonos, ktorej zamestnancov takto prca motivuje.

robotnk. U nie je na ulici, m zamestnanie, priateku, ktor m

deti, spolu sa o ne staraj. Druh
pn rob pokladnka vo vekej sieti
potravn, sna sa dosplca svoje
dlhy a zska nrok na dchodok.
Tret lovek z prvej vlny u ns ostal pracova na pozcii benho zamestnanca arieime, o snm bude
alej. Chceli by sme toti urobi aj
nadstavbu Dobre &Dobr, mal poboky stnkovho charakteru. udia v tom integranom programe
bud ma svoj podiel, okrem mzdy
dostan percento zvnosov.

cent zodovzdanch dan zprjmu, dodal Zajac.

Prav filantropia poda Hricu
spova vtom, e sa majite firmy usiluje popri spenom biznise prispie kzlepeniu svojho
okolia.
Hoci zodpovednos v podnikan rastie, stle sa njdu firmy, ktor poda Hricu funguj
krtkozrako, ako to bolo ben v90. rokoch, ke bolo cieom
predovetkm rchlo zarobi.
Je im jedno, e za sebou nechvaj splen okolie, znien
ivotn prostredie, vyhorench
zamestnancov a oklamanch
zkaznkov, uzavrel.
(dsch) SME
foto TASR

Nepocujuci 127,5x84 SME.indd 1

SP 016116
25.11.2016 15:09

IV

Utorok 25.granty
septembra 2012
Nadan

www. sme.sk
E-MAIL prijem.inzercia@petitpress.sk

tvrtok 15. decembra 2016

Inzercia

Telefont donorovi pnsobne zvyuje ancu na spech. Uetr vm as aj energiu

Pavel Hrica: Grant nie je ttny tender

Ak sa uchdzate ogrant od nadcie, ptajte si relne peniaze. Prli vysok rozpoty s podozriv.
Relne peniaze

Suma, ktor si mimovldna organizcia pta na konkrtny projekt,

by mala by relna. Poda odbornka sa d akceptova, ak si finanne
podvyiven organizcie zvia
rozpoet na dan projekt o pr percent azo zskanch peaz iastone
pokryj aj svoju prevdzku. Ak vak
ide o viditen nadhodnotenie, tam
u zablik hodnotiteom erven
kontrolka.
Tu to nefunguje ako pri ttnych
tendroch, kde sa nakupuj CT prstroje za nadhodnoten sumy. Ke
m donor uren nejak sumu, sna sa znej vytc o najviac, podpori
o najviac subjektov. Pozer na to,
aby boli peniaze o najefektvnejie
vyuit, zdraznil Hrica.
Vysoko sa pri hodnoten cen originalita projektu. Projekt by mal
ma nejak prbeh, malo by by jasn, preo dan organizcia rob nejak vec, komu m pomc, ak problm riei, uviedol Hrica. Idelne je
podloi iados nejakmi dkazmi,
tatistikami i sksenosou. Zvyuje to ancu na spech.

Zavi aj dobr poves

Dleit je poda Hricu aj poves,

ktor sa oiadajcej mimovldke ri.
Je dobr, ke si organizcia buduje
svoju kredibilitu, ke je onej pou,
ke sa o nej daj njs na internete
serizne informcie, spresnil Hrica.

Pontis, ktor spravuje 26 firemnch nadanch fondov afiremnch

nadci, si vedie vlastn evidenciu
sprvania organizci, ktor podporil. Zl reputcia sa vsektore ri vemi rchlo.
Ke sa hodnotitelia vo finle rozhoduj medzi dvoma projektmi, usiluj sa zska o prpadnom vazovi
o najviac informci. Ak im vak pri
zadan jeho nzvu do internetovho
vyhadvaa ako prv odkaz vysko dlh voi Socilnej poisovni, je to
tie zl signl. Kdobru sa organizcii
pripisuje, ak je aktvna vspolonosti
aak onej pou vmdich.

A na sd

Stane sa vak, e sa peniaze dostan do nesprvnych rk. Za dvadsa

rokov existencie sa to stalo prkrt.
V niektorch prpadoch sme vymhali peniaze na sde. Nebolo ich vak
viac ako desa, dodal.
Nadcie prostrednctvom grantov
prerozdeuj finann prostriedky,
ktor zskavaj na podporu verejnoprospench projektov. Ide o peniaze, ktor firmy odved v podobe finannch darov.
Pribline 60 percent tchto prostriedkov tvoria zisky zasigncie, ie
zdvoch percent zdan. Vek spolonosti si zakladaj bu vlastn nadcie, alebo nadan fondy, ktor pre
nich spravuj u existujce nadcie,
ako je naprklad aj Pontis. (dsch) SME

ilustran foto fotolia

te skvel npad a presne viete, ako ho zrealizova. Chba vm jedin

peniaze. Programov
riadite Nadcie Pontis Pavel Hrica
rad mimovldnym organizcim,
ako zvia svoje ance na spech
pri uchdzan sa o granty.
Zklad je sprvne si preta vzvu
grantovho programu. Aj ke to vyzer banlne, prve na tomto uchdzai asto stroskotaj, vysvetuje
Hrica.
Dleit s vetky parametre vzvy poadovan kritri, zameranie, cie, informcia, pre ktor prvne formy je grant uren, asov
hadisko.
Svoju spenos doku mimovldne organizcie dramaticky zvi, ke sa bud dobre triafa do propozci grantovej vzvy a ke na u
bud dva sprvne odpovede, zdraznil.
Existuje teria, poda ktorej pnsobne zvyuje ancu na spech
telefont donorovi. Vjedinom telefonickom rozhovore si me organizcia overi, i sprvne rozumie vzve,
potvrdi si, i sa jej zmer zhoduje so
zmerom darcu.
Ak nie, uetr as aenergiu na psanie zbytonho projektu.
Nemuste sa b, e budete niekoho otravova, nadcie i nadan
fondy maj na konzultcie vylenen kontaktn osobu.

Zklad je ma dobr projekt a trafi sa do grantovej vzvy.

inzercia

Nadcia ZSE chce rozprdi ivot

v reginoch i podpori vzdelvanie

PETER BEDNAR
sprvca Nadcie ZSE

Ak mi nieo vysvetl
zabudnem, ak mi to
uke - zapamtm
si, ale ak to urobm
pochopm.
Tento, na prv pohad
samozrejme znejci citt
J. A. Komenskho, definuje
jednu zo zkladnch
potrieb sasnej
spolonosti a zrove
vysvetuje, ak je
motivcia ZSE v oblasti
filantropie a aktivt firemnej
zodpovednosti.

Ak je zameranie Nadcie
ZSE a z oho vychdza?
Program Nadcie ZSE sa zameriava na hlavn tmy, ktor naa
firma dlhodobo podporuje
vzdelvanie, inovcie a rozvoj
komunt. Vychdza z princpu,
e podporu dobrch vec v ZSE
chceme vnma vdy ako investciu. Oakvame, e vloen
silie a zdroje sa vrtia sp
tm, e prines relnu zmenu.
V kolstve, v loklnych komunitch, v spolonosti. Nam cieom je podporova aktivity
a partnerov, ktor maj ambciu
aktivova komunitu, v ktorej
psobia, a motivova jej lenov,
aby ctili zodpovednos za svoje
iny a postoje.
Preo ste sa rozhodli
podporova vzdelvanie?
Chceme prispie k tomu, aby
sa proces vzdelvania na Slovensku zlepoval. Verme, e
podporou vzdelvacch projektov vznikne na kolch priestor
na rozvoj tvorivho a kritickho
myslenia a k zlepeniu medziudskch vzahov a atmosfry.
Preto u niekoko rokov spolupracujeme s organizciou
ivica a sme partnerom ich
programu Zelen kola. Spolu
so ivicou verme, e kola me deom ponknu viac ne
len formlne vzdelanie. Prve
v kole by mal by vytvoren

priestor, kde mlad udia prostrednctvom zitku rozvjaj

tvoriv a kritick myslenie.
Napokon je ahie vtepi sprvne nvyky deom, ako meni
dlhoron sprvanie dospelch.
Zrove sme partnerom Sokratovho intittu, ktor vytvra
podmienky pre rozvoj mladch
ud, ktor sa neboja na sebe
pracova, nies zodpovednos
za svoje rozhodnutia a s si
za svojou vziou.
Nadcia tie realizuje vzdelvacie aktivity v Elektrrni
Pieany, o je zrekontruovan priemyseln pamiatka zo
zaiatku 20. storoia. Bval
obecn elektrre, zapsan na
zozname nrodnch kultrnych
pamiatok, sa po niekokoronej
rekontrukcii stala priestorom
pre vzdelvanie, kultru, spoloensk aktivity a stretvanie
vetkch generci. V sasnosti funguje ako interaktvne
centrum pre tudentov, kde si
mu prakticky overi teoretick
poznatky zskan na vyuovan.
Elektrra Pieany
je naozaj uniktnym
priestorom. Na o bude
sli?
Programov truktra v Elektrrni Pieany m dva zkladn
piliere vzdelvanie a umenie.
Vzdelvanie pre koly budeme realizova predovetkm

prostrednctvom interaktvnych
vstav, spojench s rznymi
workshopmi, kvzmi a saami. Zrove chceme cez
zaujmav formty oslovi aj
irok verejnos tak, aby sa
z Elektrrne stalo viacelov
centrum pre vetky genercie.
Od janura 2017 s pripraven
viacer vstavy, ako naprklad
interaktvna vstava Trval bydlisko zem, ktor okrem inho
prevedie nvtevnkov svetom
rznych monost recyklovania
odpadov. Vstava Kvapaliny
netradine, hra-veda-umenieprroda je zameran na trvalo
udraten ivot na Zemi. V doplnkovom vzdelvacom programe nebud chba vstavy
fotografi zo sveta vedy
a techniky.
Vedeckm nadencom s
uren dva formty Vedeck
kaviare a Vedeck brloh.
Nvtevnci tchto interaktvnych stretnut sa dozvedia viac
o elektrine v udskom tele,
i to, e mozog je najv
super pota na svete.

ven na npade. Impact Hub

je pre tch, ktor maj npad,
alebo ktor by ho chceli dosta.
Npad, s ktorm by zmenili
nieo vo svojom okol a mal
by potencil sta sa ich podnikateskou aktivitou. Vzhadom
na nae zameranie sa chceme
strategicky sstredi na pre ns
kov tmy - trval udratenos, energetick efektvnos,
zelen technolgie - a podpori
v nich inovatvne prstupy.

V tomto roku ste vyhlsili

grantov program
zameran na podporu
reginov.
no, a zujem ns prjemne
prekvapil. Nam cieom bolo
podpori loklne podujatia,
ktor prispej k utuovaniu
medziudskch vzahov,
zaktivizuj komunitu a spoja
genercie. Hadali sme projekty
a iniciatvy, ktor vychdzaj
z miestnych pecifk alebo
rozria ponuku vonoasovch
aktivt v obciach a spoja tak
miestnu komunitu a prispej
k rozprdeniu loklneho ivota.
Jednm z vaich partnerov Vzhadom na obrovsk zujem
sme nakoniec rozdelili
je aj Impact-Hub?
o 20 000 eur viac a o vybranch
Preo ste sa rozhodli
projektoch sa rozhodlo prosspolupracova prve
trednctvom hlasovania verejs touto organizciu?
nosti. Celkovou sumou
Impact-Hub je jeden z naich
120 000 eur sme tak podporili
kovch partnerov, pretoe
ns oslovila jeho filozofia posta- 158 projektov a prispeli tak

k reniu pozitvnej energie v reginoch zpadnho Slovenska.

o plnujete v Nadcii ZSE
na rok 2017?
Jednou z tm, ktor patr k naim programovm prioritm je
efektvne nakladanie s energiami. Chceme prispieva k ochrane ivotnho prostredia, kee
produkcia elektrickej energie je
vdy aj zaou. Km rieenm
v budcnosti na rovni miest
a obc je ich komplexn energetick manament, mnostvo
uitonch zmien meme
uskutoni u teraz.
Nadcia ZSE chce prispie
k uskutoneniu tchto zmien
a v budcom roku vyhlsi
otvoren grantov program
pre samosprvy a koly
na projekty, ktor zvia energetick efektvnos verejnch
budov alebo verejnch priestorov. V programe podporme
realizciu opatren investinho
charakteru, ktor bud zameran na vyuitie zdrojov
a spory energie v celkovej
sume 100 000 .
Verme, e sa nm tak podar
prepoji environmentlnu
vchovu na kolch s konkrtnymi aktivitami v komunitch
a motivova samosprvy
k environmentlne zodpovednej praxi.
SP 016114

5,000,000 EUR
Rok zaloenia: 2006

193,875 EUR
Rok zaloenia: 1994 l l l

1,216,066 EUR
Rok zaloenia: 2014

Granty spolu:
127,800 EUR
l
Rok zaloenia: 1991

388,041 EUR
Rok zaloenia: 2011 l l l l l
firemn nadcia
373,000 EUR
Rok zaloenia: 2013 l
firemn nadcia

l l

400,000 EUR
Rok zaloenia: 2010

Prioritn oblasti podpory

(maximlne 5)

Dobrovonctvo
udsk a obianske prva
Socilna pomoc
port a telesn kultra
Umenie
Veda/vskum
Vzdelvanie
Zdravie
ivotn prostredie

Neziskov organizcie s najvmi

otvorenmi grantovmi programami
In subjekty

Mimovldne organizcie
Fyzick osoby
Obce a mest
Organizcie t. alebo ver. sprvy
Socilne podniky

Celkov suma podpory v grantovch

schmach v roku 2016
(nezaha dlhodob partnerstv)
Rok zaloenia

Celoslovensk grantov programy

Regionlne grantov programy
Zamestnaneck granty

Nzov
Adresa
Mesto, PS
Telefn
E-mail

1 Dobr anjel
Karpatsk 3256/15
Poprad 058 01
l
+421(0)915 822-567
dobak@dobryanjel.sk
2 Karpatsk nadcia
Letn 27
Koice 040 01
l
l
+421(0)55 622-1152
info@karpatskanadacia.sk
3 Nadcia ADELI
Hlbok 45
Pieany 921 01
l
+421(0)33 381-3499
info@nadaciaadeli.sk
4 Nadcia Ekopolis
Komenskho 21
Bansk Bystrica 974 01
l
+421(0)48 414-5259
ekopolis@ekopolis.sk
5 Nadcia ESET
Einsteinova 24
Bratislava 851 01
l l
+421(0)2 3224-4111
nadacia@eset.sk
6 Nadcia Kia Motors Slovakia
Sv. Jna Nepomuckho 1282/1
Teplika nad Vhom 013 01
l
l
+421(0)904 970-100
info@nadaciakia.sk
7 Nadcia Kvapka Ndeje
Mierov 83, Bratislava 821 05
l
+421(0)2 4342-3901
kvapkanadeje@kvapkanadeje.sk
8 Nadcia Orange
Metodova 8
Bratislava 821 08
l l
+421(0)905 313-313
info@nadaciaorange.sk
9 Nadcia otvorenej spolonosti
Batov 5
Bratislava 811 03
l
+421(0)907 718-110
jan.orlovsky@osf.sk
10 Nadcia Pontis
Zelinrska 2
Bratislava 821 08
l l
+421(0)2 5710-1111
pontis@nadaciapontis.sk
11 Nadcia pre deti Slovenska
Heydukova 3, Bratislava 811 08
l
+421(0)2 526-3647
nds@nds.sk
12 Nadcia Slovenskej sporitene
Tomikova 48
Bratislava 832 73
l l
+421(0)2 4862-6318
nadacia@slsp.sk
13 Nadcia SPP
Mlynsk nivy 44/a
Bratislava 825 11
l l
+421(0)907 987-981
projekty@nadaciaspp.sk
14 Nadcia TA3
Gagarinova 12
Bratislava 820 15
l
+421(0)915 396-618
nadacia@ta3.com
15 Nadcia Tatra banky
Hodovo nm. 3
Bratislava 811 06
l l
+421(0)918 639-471
zajac@changenet.sk
16 Nadcia Tesco
Kamenn nmestie 1/A
Bratislava 815 61
l l
+421(0)2 4747-6743
info@nadaciatesco.sk
17 Nadcia Volkswagen Slovakia
Jna Jona 1, Bratislava 843 02
+421(0)2 6964-2867
l l
nadacia.volkswagen@
volkswagen.sk
18 Nadcia VB
Mlynsk nivy 1, Bratislava 829 90
l l
+421(0)949 428-239
info@nadaciavub.sk
19 Nadcia ZSE
ulenova 6
Bratislava 816 47
l
l
+421(0)907 718-093
info@nadaciazse.sk
20 Nadan fond Telekom pri Nadcii Pontis
Zelinrska 2
Bratislava 821 08
l l
+421(0)903 709-420
tatiana.svrckova@telekom.sk
21 Stredoeurpska nadcia
Sasinkova 12, Bratislava 811 08
l
+421(0)2 5720-4143
cef@cef.sk

Kto me poda projekt?

www
Programov ciele a im vyhovujce grantov programy
www.dobryanjel.sk
Dobr anjel, neziskov organizcia pomha pravidelnmi mesanmi prspevkami rodinm zaregistrovanm do systmu Dobr anjel. S to
rodiny s nezaopatrenmi demi, kde otec, mamka alebo diea trp na rakovinu, alebo diea trp na in zkern chorobu (detsk mozgov
l
obrnu, cystick fibrzu, chronick zlyhanie obliiek, svalov dystrofiu Duchenne, Downov syndrm) a kde tto choroba dostala rodinu do
finannej ndze. Viac info na www.dobryanjel.sk.
www.karpatskanadacia.sk
Karpatsk nadcia je uniktna regionlna neziskov organizcia, ktor ako jedin na Slovensku u 22 rokov poskytuje finann podporu,
vzdelvanie a poradenstvo pre aktvnych ud a MVO v zujme zlepovania ivota na vchodnom Slovensku. Usiluje o zmierovanie
l
l
l
socilnych rozdielov s drazom na marginalizovan skupiny a podporuje komunitn rozvoj a angaovanos. Nadcia podporuje
spoluprcu, vytvranie partnerstiev na miestnej rovni a zapojenie celej komunity do rieenia miestnych potrieb.
nadaciaadeli.sk
Pomhame uom s telesnm postihnutm (hlavne deom a dospelm s neurologickmi poruchami pohybu) a ich rodinm zlepi kvalitu
ivota predovetkm absolvovanm kvalitnej rehabilitcie. Umoujeme im zaleni sa do spolonosti lepm prstupom k informcim,
portu, vzdelvaniu a kvalitnejie preitmu vonmu asu, pomhame nadvzova vzjomn kontakty medzi umi a rodinami, ktor spja
spolon zujem.
www.ekopolis.sk
Nadcia Ekopolis podporuje udraten rozvoj a aktvnych obanov po celom Slovensku. Prina inovatvne programy, mylienky,
otvrame aktulne tmy. Hlavnm nstrojom s grantov programy, ktor poskytuj rovnoprvnu ancu uom z celho Slovenska
podiea sa na rieen naliehavch otzok v ochrane ivotnho prostredia, pri vytvran a skrovan verejnch priestranstiev, turistickch
chodnkov a cyklotrs.
www.nadaciaeset.sk
Nadcia ESET sa primrne zameriava na rozvjanie vzdelania v oblasti informanch technolgi, podporuje deti a mlde pri vube
programovania a matematiky. Nov ance chce prinies zlepenm vzdelanosti socilne znevhodnench skupn. as podpory smeruje
l l
l l
do projektov v oblasti ochrany zdravia a budovania lepej spolonosti. Nadcia ESET nevyhlasuje grantov programy, finann podporu
schvauje a prerozdeuje na zklade predloench projektov v kvartlnych intervaloch.
www.nadaciakia.sk
Rok 2016 - grantov programy: port, bezpenos a kultra s cieom rozri prleitosti pre ud, aby sa mohli zapoji sa do portovch
a rekreanch aktivt vo svojej komunite; sprstupova portov aktivity pre vetkch; vytvra prleitosti pre mlad talenty a ich as
l
l l
l
na portovch podujatiach; podporova fyzick mobilitu znevhodnench, bezpen premvka a cyklodopravu. Rok 2017 - Programov
ciele: podpora portu, cyklodoprava, vzdelvanie, dobrovoncke aktivity.
www.kvapkanadeje.sk

l Grantov programy pre zdravotncke zariadenia zameran na diagnostiku a liebu detskch hematolgicko-onkologickch ochoren.

210,000 EUR
Rok zaloenia: 1999 l l l l
firemn nadcia
565,072 EUR
Rok zaloenia: 1992 l

www.nadaciaorange.sk
Programov oblasti mme tri: 1. VZDELVANIE: vzdelanej svet me by lep, preto chceme pozitvne ovplyvova vvoj novch generci; 2. KOMUNITN ROZVOJ: dvame monos aktvnym uom priamo meni prostredie, v ktorom ij a ktor im je blzke (umoujeme
l
realizova zaujmav mylienky a dobr npady); 3. DEFICITN SKUPINY: motivujeme na aktvne obianstvo a pomhame iniciatvnym
uom, prispievame k pozitvnym zmenm, motivujeme ud, aby pomhali druhm a tm menme spolonos na vnmavejiu.
www.osf.sk

l l

631,000 EUR
Otvoren grantov programy (ciele, priority a kritri podpory) s verejne medializovan a dostupn pre kadho, kto spa zverejnen
Rok zaloenia: 2002 l l l l l l kritri programu. Nadcia SPP otvorila v roku 2016 tieto programy: program Opora; program jednotlivcov v ndzi - O krok vpred;
firemn nadcia
Zamestnaneck grantov program; Program podpory komunt; program Municipality; Spoluprca so samosprvami; SPPolone 2016.

705,700 EUR
Rok zaloenia: 2004 l l l l
firemn nadcia
200,000 EUR
Rok zaloenia: 2010 l l l l
firemn nadcia
500,000 EUR
Rok zaloenia: 2008 l
firemn nadcia

l l

300,000 EUR
Rok zaloenia: 2003 l
firemn nadcia

l l

Nadcia realizuje nadan programy: Poklady mjho srdca (umenie a kultrne dedistvo), Hosujci profesor (vzdelvanie), OGS pre
Ndej (charita a zdravotnctvo), ako aj dva programy pre aktvne komunity - Komunitn granty a Zamestnaneck komunitn granty.

www.nadaciazse.sk
Naou podporou chceme vytvra prostredie, ktor je inpiratvne a inovatvne. Podporu verejnoprospench aktivt vnmame ako
120,000 EUR
investciu: vloen silie sa vrti sp tm, e prinesie relnu zmenu. V kolstve, v loklnych komunitch, v spolonosti. Podpora
l l
Rok zaloenia: 2014 l
vzdelvania, rozvoj inovci, ochrana ivotnho prostredia a komunitn rozvoj preto patria k naim prioritm. Nadcia svoju innos
firemn nadcia
zameriava aj na podporu kultrnych a vzdelvacch podujat v nrodnej kultrnej pamiatke Elektrra Pieany.
www.nadaciapontis.sk/nadacny-fond-slovak-telekom-1
Nadan fond Telekom pri Nadcii Pontis dlhodobo podporuje komunitu nepoujcich na Slovensku a organizuje aktivity s tm svisiace.
510,830 EUR **
Prostrednctvom zamestnaneckho grantovho programu pomha zlepi ivot v komunite a podporuje revitalizciu kultrnych pamiatok.
l
Rok zaloenia: 2004 l l l l l l
Cieom fondu je aj flexibilne reagova na aktulne potreby v spolonosti. Systematicky podporuje partnerstv, ktor zavdzaj inkluzvny
prstup v slubch.
www.cef.sk
170,000 EUR
Programovmi ciemi nadcie s zachovvanie a rozvjanie udskch, spoloenskch a prrodnch hodnt v stredoeurpskom regine. V
Rok zaloenia: 2006 l l
sasnosti ich realizuje najm spjanm ud a zdrojov pre kvalitnej ivot na rieke (program Dunajsk fond) a prostrednctvom podpory
talentovanch det a mladch ud (program Talenty Novej Eurpy).

* - celkov suma, ktor zaha 22 firemnch nadanch fondov spravovanch Nadciou Pontis; ** - Nadan fond Telekom je jeden z 22 firemnch fondov spravovanch Nadciou Pontis

l l

l l

l l l

l l l

Nadcia realizuje nasledujce programy: Vy rozhodujete, my pomhame (podpora miestnych komunt); Farmrsky grant (podpora
vzdelvania); Tesco Anjel (podpora zdravia a socilna pomoc).
www.nadacia-volkswagen.sk
Nae motto je: Vedomosti tvoria budcnos. Nadcia Volkswagen Slovakia sa venuje podpore nasledujcich oblast formou grantovch
programov a rznych inch projektov: podpora techniky a technickho vzdelvania; podpora vuby nemeckho jazyka; podpora
l
dopravnej vchovy; podpora vzdelvania v ekolgii; podpora angaovanosti zamestnancov; podpora znevhodnench det a inch
znevhodnench osb (det z detskch domovov, osb z domovov socilnych sluieb, det s autizmom).
www.nadaciavub.sk

www.nadaciapontis.sk
Strategicky sa venujeme najm nasledujcim tmam: podpora vzdelvania a zamestnatenosti: skvalitovanie vzdelvania, prprava
2,450,000 EUR *
na ivot; odstraovanie korupcie a netransparentnosti: posilovanie watchdogov; vytvranie prvetivejieho prostredia k uom
l
l
l
Rok zaloenia: 1997 l l l l l l
so znevhodnenm a podpora diverzity: pomoc nepoujcim, nevidiacim, autistom, deom socilne i zdravotne znevhodnenm;
prekonvanie chudoby a kritickch socilnych problmov: rieenie bezdomovectva, integrcia ud na okraji.
www.nds.sk
580,000 EUR
Nadcia podporuje mnohostrann rozvoj osobnosti dieaa a mladho loveka. Spolupracuje s kadm, kto je ochotn investova do
l rozvoja det, ver v ich silu a potencil. Podnecuje spoluprcu odbornkov, dobrovonkov a organizci realizujcich programy pre deti, m l l l l
Rok zaloenia: 1995 l l l l
pozitvne formuj ich osobnos. Spravuje nadan fondy.
www.nadaciaslsp.sk
Nam cieom je prispieva k lepiemu ivotu a rozvoju obianskej spolonosti na Slovensku a v krajinch strednej a vchodnej Eurpy.
1,195,000 EUR
Prostrednctvom podpory verejnoprospench projektov chceme dosiahnu kvalitatvne zmeny v oblasti vzdelvania, kultry, vedy, portu,
l l
l l l
Rok zaloenia: 2004 l
zdravia, socilnej pomoci, tvorby a ochrany ivotnho prostredia. Grantov programy: Obce bliie k vm, Futbal to je hra, Podpor kolu
firemn nadcia
npadom, Euro k euru, Otvoren grantov program.
www.nadaciaspp.sk

nadacia.ta3.com
elom nadcie je individulna podpora socilne slabch znevhodnench obanov; podpora organizci zaoberajcich sa demi,
dospelmi osobami, ako aj seniormi; aktna pomoc pri ivelnch katastrofch a hromadnch neastiach. Svoj el pln nadcia najm
poskytovanm finannch prostriedkov formou grantov a tipendi jednotlivcom, neziskovm intitcim, zdravotnckym a vzdelvacm
intitcim, samosprvam a inm zdrueniam poskytujcim verejnoprospen sluby.
www.nadaciatatrabanky.sk
Nadcia Tatra banky je prestna filantropick intitcia podporujca vzdelvanie na strednch a vysokch kolch, pvodn slovensk
umenie a dizajn. Prostrednctvom Ceny Nadcie Tatra banky za umenie kadorone oceuje osobnosti, ktor svojm dielom v poslednom
roku prispeli k rozvoju slovenskho umenia. Prina stretnutia s dritemi Nobelovej, Pulitzerovej ceny a svetovmi ekonmami.
Zamestnancom Tatra banky poskytuje zamestnaneck programy a podporuje ich v dobrovonckych aktivitch.
www.nadaciatesco.sk

l l

Program Demokracia a udsk prva, ktor spravujeme ako jeden z dvoch opertorov, podporuje projekty MVO v tyroch oblastiach:
demokracia, dobr a transparentn sprva vec verejnch; udsk prva vrtane prv menn; rodov rovnos a boj proti rodovo
podmienenmu nsiliu; boj proti diskrimincii, rasizmu a xenofbii.

200,000 EUR
Rok zaloenia: 2011 l l
firemn nadcia

l l

l l l

l l

l l l l

l l

l l l l

VI

Nadan granty

tvrtok 15. decembra 2016

GRANTOV PROGRAMY NADCIE TATRA BANKY

www.nadaciatatrabanky.sk

Viac dizajnu
TERMN VYHLSENIA VZVY: janur - februr, september - oktber

Cieom programu je podpori vizionrske,

TERMN VYTOVANIA: december 2018

kreatvne projekty a projekty v oblasti

CELKOV SUMA: 33 000 EUR

experimentlneho dizajnu. Ambciou

MAXIMLNA HRANICA PODPORY: 1 500 EUR

programu je v prvom rade podpori

TERITORILNE VYMEDZENIE: celoslovensk psobnos

tvorbu mladch dizajnrov, mimovldnych

KTO ME PODA PROJEKT: mimovldne (neziskov) organizcie,

fyzick osoby, organizcie ttnej alebo verejnej sprvy

organizci a kl venujcich sa dizajnu.

PRIORITN OBLASTI: umenie a zachovvanie kultrnych hodnt

ktormi nestoj vek obchodn znaka.

Grant podporuje mladch dizajnrov, za

Stredokolci do sveta
TERMN VYHLSENIA VZVY: februr - marec
TERMN VYTOVANIA: december 2017
CELKOV SUMA: 20 000 EUR
MAXIMLNA HRANICA PODPORY: 1 500 EUR
TERITORILNE VYMEDZENIE: celoslovensk
psobnos
KTO ME PODA PROJEKT: fyzick osoby
PRIORITN OBLASTI: vzdelvanie

Grantov program je uren

tudentom strednch kl, hlavne
gymnzi a odbornch strednch kl
s maturitou. Umon im vycestova
do celho sveta
za vedomosami, ktor im pomu
napredova a naplni ich snahu
pokraova v tdiu
na vysokej kole.

Grantov program Stredokolci do sveta

tudenti do sveta
TERMN VYHLSENIA VZVY: marec - aprl
TERMN VYTOVANIA: december 2018
CELKOV SUMA: 55 000 EUR
MAXIMLNA HRANICA PODPORY: 5 000 EUR
TERITORILNE VYMEDZENIE: celoslovensk
psobnos
KTO ME PODA PROJEKT: fyzick osoby
PRIORITN OBLASTI: veda/vskum,
vzdelvanie

Grantov program tudenti do sveta

Cieom grantovho programu je

podpori najlepch tudentov, aby
prostrednctvom zahraninch st
a tdi zskavali nov vedomosti
a sksenosti, ale aby nali motivciu
vrti sa na Slovensko a zuitkova
svoje nadobudnut poznatky.
Z programu tudent pokryje as
nkladov spojench
so zahraninmi tudijnmi pobytmi,
letnmi kolami, stami
a vskumnmi pobytmi na niektorej
z renomovanch univerzt
v zahrani.

Business Idea
TERMN VYHLSENIA VZVY: marec - aprl
TERMN VYTOVANIA: december 2017
CELKOV SUMA: 20 000 EUR
MAXIMLNA HRANICA PODPORY: 5 000 EUR

Len najlep npad ak spen budcnos

TERITORILNE VYMEDZENIE: celoslovensk

psobnos
KTO ME PODA PROJEKT: fyzick osoby
PRIORITN OBLASTI: vzdelvanie

Grantov program Business Idea

Cieom programu je podpori

originlne npady tudentov
na relne podnikanie v odbore,
ktor je predmetom ich tdia, a tak
im da prleitos zska a zlepi si
podnikatesk zrunosti, aby
po skonen vysokej koly neostvali
nezamestnan a aby nemuseli hada
akkovek zamestnanie
pod rove zskanho stupa
vzdelania, alebo nesvisiace
s vytudovanm odborom.

Nadan granty

tvrtok 15. decembra 2016

VII

Vedie viac
TERMN VYHLSENIA VZVY: aprl, mj, jn
TERMN VYTOVANIA: december 2018
CELKOV SUMA: 30 000 EUR
MAXIMLNA HRANICA PODPORY: 5 000 EUR
TERITORILNE VYMEDZENIE: celoslovensk
psobnos
KTO ME PODA PROJEKT: mimovldne
(neziskov) organizcie
PRIORITN OBLASTI: veda/vskum,
vzdelvanie

Grantov program Vedie viac

audiovizulna tvorba

divadlo

hudba

literatra

vtvarn umenie

Grantov program podpor projekty

mimovldnych organizci, ktor
prispej k zvyovaniu rovne
vzdelvania a dvaj viac priestoru
aktvnym tudentom, profesorom,
odbornkom a vedeckm pracovnkom
na vysokch kolch. Cieom
grantovho programu je podpori
aktvne skupiny psobiace
na vysokch kolch, ktorch lenovia
chc vedie viac, a preto id
v procese vzdelvania nad ocilny
rmec.

Viac umenia
TERMN VYHLSENIA VZVY: jn - september
TERMN VYTOVANIA: december 2018
CELKOV SUMA: 50 000 EUR
MAXIMLNA HRANICA PODPORY: 3 000 EUR
TERITORILNE VYMEDZENIE: celoslovensk
psobnos
KTO ME PODA PROJEKT: fyzick osoby,
organizcie ttnej alebo verejnej sprvy
PRIORITN OBLASTI: vzdelvanie, umenie
a zachovvanie kultrnych hodnt

Grantov program Viac umenia

podporuje umeleck tvorbu v piatich
oblastiach, ktor Nadcia Tatra banky
oceuje aj Cenou Nadcie Tatra
banky za umenie. Grantov program
podporuje aktvne skupiny zloen
z uiteov, tudentov vetkch troch
stupov vysokokolskho tdia a
slobodnch umelcov, ktor sa venuj
tvorbe s cieom vytvori umeleck
dielo. Prostrednctvom renomovanch
umelcov a sksench pedaggov sa
tak s tvorivm procesom zoznamuj
budci umelci z radov tudentov.

Kvalita vzdelvania
TERMN VYHLSENIA VZVY:
september - oktber
TERMN VYTOVANIA: december 2018
CELKOV SUMA: 40 000 EUR
MAXIMLNA HRANICA PODPORY: 5 000 EUR
TERITORILNE VYMEDZENIE: celoslovensk
psobnos
KTO ME PODA PROJEKT: organizcie
ttnej alebo verejnej sprvy

Grantov program Kvalita vzdelvania

PRIORITN OBLASTI: veda/vskum,

vzdelvanie

Cieom grantovho programu je

nanne prispie ku skvalitneniu
vuby konkrtneho tudijnho
programu, predmetu, tmy alebo
oblasti vzdelvania tak, aby sa
vyuovanie obohatilo o nov
modern poznatky, informcie
z prostredia domcej i zahraninej
vedy. Podporme projektov tmy zo
slovenskch vysokch kl. Tie mu
by zloen z pedaggov, vedeckch
pracovnkov koly alebo externch
spolupracovnkov a tudentov.

E-Talent
TERMN VYHLSENIA VZVY:
september - november
TERMN VYTOVANIA: december 2018
CELKOV SUMA: 25 000 EUR
MAXIMLNA HRANICA PODPORY: 5 000 EUR
TERITORILNE VYMEDZENIE: celoslovensk
psobnos
KTO ME PODA PROJEKT: fyzick osoby,
organizcie ttnej alebo verejnej sprvy

Grantov program E-Talent

PRIORITN OBLASTI: : veda/vskum,

vzdelvanie, umenie a zachovvanie kultrnych
hodnt

Cieom grantovho programu je

podporova inovatvne projekty
tudentov a uiteov informanch
technolgi a aplikovanej informatiky.
Podporme priame nklady
vskumnch tmov, ktorch lenmi
bud tudenti, tak aby sa
na vybranch fakultch technickho
zamerania mohli realizova relne
vskumn prce aj s monmi
praktickmi vstupmi.

SP 016111

VIII

Nadan granty

tvrtok 15. decembra 2016

Rozprdime reginy

TERMN VYHLSENIA VZVY: mj

TERMN VYTOVANIA: aprl
CELKOV SUMA: 100 000 EUR
MINIMLNA HRANICA PODPORY: nie je uren
MAXIMLNA HRANICA PODPORY: 1 000 EUR
TERITORILNE VYMEDZENIE: oblas zpadnho
Slovenska
KTO ME PODA PROJEKT: mimovldne
(neziskov) organizcie, obce a mest, organizcie
ttnej alebo verejnej sprvy

ZORADEN
CHRONOLOGICKY

Vy rozhodujete, my pomhame

80 000 eur pre komunity,

kde to ije

REALIZTOR GRANTOVHO PROGRAMU:

Nadcia Tesco
www.tesco.sk/pomahame

REALIZTOR GRANTOVHO PROGRAMU:

Nadcia VB
www.nadaciavub.sk

CELKOV SUMA: 100 000 EUR

MINIMLNA HRANICA PODPORY: 1 300 EUR
MAXIMLNA HRANICA PODPORY: 1 300 EUR

SP 016109

TERITORILNE VYMEDZENIE: celoslovensk

psobnos
KTO ME PODA PROJEKT: mimovldne
(neziskov) organizcie, obce a mest, organizcie
ttnej alebo verejnej sprvy
PRIORITN OBLASTI: vzdelvanie, zdravie, socilna
pomoc, port a telesn kultra, ivotn prostredie

Hadme al zmysel
pre Nepoujcich
REALIZTOR GRANTOVHO PROGRAMU:
Nadan fond Telekom pri Nadcii Pontis
www.nadaciapontis.sk/nadacny-fond-slovak-telekom-1
TERMN VYHLSENIA VZVY: marec
TERMN VYTOVANIA: marec
CELKOV SUMA: 20 000 EUR
MINIMLNA HRANICA PODPORY: nie je uren
MAXIMLNA HRANICA PODPORY: 3 000 EUR

TERMN VYTOVANIA: november nasl.roka

CELKOV SUMA: 80 000 EUR
MINIMLNA HRANICA PODPORY: 3 000 EUR
MAXIMLNA HRANICA PODPORY: 7 000 EUR
TERITORILNE VYMEDZENIE: celoslovensk
psobnos
KTO ME PODA PROJEKT: mimovldne
(neziskov) organizcie, obce a mest, organizcie
ttnej alebo verejnej sprvy
PRIORITN OBLASTI: umenie a zachovvanie
kultrnych hodnt, dobrovonctvo, ivotn prostredie

Mobiln pedagg
Cieom grantovho programu je
podpori organizcie a zdruenia, ktor
sa svojou innosou venuj komunite
Nepoujcich. Na Slovensku viacero
organizci bu priamo pracuje s touto
komunitou, alebo sa venuje jej pomoci.
astokrt maj saen prstup
k nannm prostriedkom, ktor by ich
v tejto innosti podporili.

TERITORILNE VYMEDZENIE: celoslovensk

psobnos

SP 016116

TERMN VYHLSENIA VZVY: september

Mte dobr npad na zlepenie ivota

vo vaej komunite? Nadcia VB
m grantov program pre ud, ktor
maj odvahu a odhodlanie realizova
konkrtny projekt s dlhodobou vziou
vo svojej komunite vlastnmi silami,
spolone s priatemi i susedmi.
Cieom grantovho programu je:
riei problm, ktor sa priamo
tka ud,
objavi nov zaujmav a hodnotn
projekty, ktor chc zmeni ivot
k lepiemu,
vytvori verejnoprospen projekt, ktor
prinesie itok mnohm uom.

REALIZTOR GRANTOVHO PROGRAMU:

Nadan fond Telekom pri Nadcii Pontis
www.nadaciapontis.sk/nadacny-fond-slovak-telekom-1
TERMN VYHLSENIA VZVY: november
TERMN VYTOVANIA: oktber
CELKOV SUMA: 50 000 EUR
MINIMLNA HRANICA PODPORY: nie je uren
MAXIMLNA HRANICA PODPORY: nie je uren
TERITORILNE VYMEDZENIE: celoslovensk
psobnos

KTO ME PODA PROJEKT: mimovldne

(neziskov) organizcie

Zkladnm cieom programu je poskytn

ternnu vasn intervenciu pre rodiny
s demi s poruchou sluchu. Vetky
doposia uskutonen vskumy, ako aj
prax, dokazuj, e tento vek je pre al
vvin jednotlivca najdleitej. m skr
zane diea komunikova, tm ahie
sa formuj a nabiehaj vetky ostatn
procesy ako uenie sa, predstavivos,
porozumenie. Rodinu navtevuje
odbornk - mobiln pedagg 1 - 2 krt
do mesiaca.

KTO ME PODA PROJEKT: fyzick osoby

SP 016116

TERMN VYTOVANIA: september/oktber

Grantov program Vy rozhodujete,

my pomhame je zameran na projekty
zlepenia prostredia vo vaom okol.
Ak chcete zlepi detsk ihrisko vo vaej
komunite, podpori portov aktivity
pre deti v klke, skrli verejn
priestranstv vo vaom susedstve alebo
podpori in dobr projekty vo vaej
miestnej komunite, nevhajte oslovi
vhodn neziskov organizciu, obec,
klku alebo prspevkov organizciu
a prihlste ju do nho programu.
O vazoch rozhodn zkaznci poas
hlasovania v obchodoch Tesco.

PRIORITN OBLASTI: vzdelvanie, zdravie, udsk

prva, socilna pomoc

PRIORITN OBLASTI: vzdelvanie, zdravie, socilna

pomoc

OGS pre Ndej

Pre transparentn Slovensko 2017

REALIZTOR GRANTOVHO PROGRAMU:

Nadcia VB
www.nadaciavub.sk
TERMN VYHLSENIA VZVY: marec
TERMN VYTOVANIA: december
CELKOV SUMA: 30 000 EUR
MINIMLNA HRANICA PODPORY: 500 EUR
MAXIMLNA HRANICA PODPORY: 1 500 EUR
TERITORILNE VYMEDZENIE: celoslovensk
psobnos
KTO ME PODA PROJEKT: mimovldne
(neziskov) organizcie, obce a mest, organizcie
ttnej alebo verejnej sprvy, socilne podniky, in
subjekty
PRIORITN OBLASTI: zdravie, socilna pomoc

OGS s podtitulom Umenie liei

a Dotyk liei. Granty na projekty
arteterapie a animoterapie - uren
organizcim, ktor poskytuj sluby
a terapiu pre ud
s postihnutm a s v priamom
a pravidelnom kontakte s umi
s telesnm, zmyslovm, mentlnym,
resp. kombinovanm postihnutm, demi
a umi s rznymi ochoreniami
i dlhodobo hospitalizovanmi.

REALIZTOR GRANTOVHO PROGRAMU:

Fond pre transparentn Slovensko v Nadcii Pontis
www.nadaciapontis.sk/
fond-pre-transparentne-slovensko
TERMN VYHLSENIA VZVY: december
TERMN VYTOVANIA: janur
CELKOV SUMA: 140 000 EUR
MINIMLNA HRANICA PODPORY: 10 000 EUR
MAXIMLNA HRANICA PODPORY: 30 000 EUR
TERITORILNE VYMEDZENIE: celoslovensk
psobnos
KTO ME PODA PROJEKT: mimovldne
(neziskov) organizcie
PRIORITN OBLASTI: vzdelvanie, udsk prva

Neustle hadme podnikatesk

subjekty, ktorm zle na elimincii
korupcie na Slovensku, rozvoji
transparentnosti a zdravho
podnikateskho prostredia. Fond pre
transparentn Slovensko spja takto
rmy a z ich vkladov nsledne podporuje
organizcie a projekty, ktor presadzuj
ozdravovanie prostredia, obhajobu
verejnho zujmu, zniovanie priestoru
pre korupciu, klientelizmus, plytvanie
verejnch zdrojov, zneuvanie moci
i neetick spravovanie vec verejnch.
SP 016115

TERMN VYHLSENIA VZVY: janur

SP 016108

PRIORITN OBLASTI: vzdelvanie, umenie a

zachovvanie kultrnych hodnt, dobrovonctvo, port
a telesn kultra

SP 016114

GRAN
PROG TOV
RAMY

Zmerom otvorenho grantovho

programu Rozprdime reginy je
podpori komunitn a kultrny ivot
v obciach a mestch zpadoslovenskho
reginu. V programe mu by
podporen nov aj existujce kultrne,
spoloensk, portov a in aktivity,
prinajce spestrenie a zbavu do
naich obc. Naim cieom je podpori
loklne podujatia a iniciatvy, ktor
prispej k utuovaniu medziudskch
vzahov, k rozprdeniu miestneho ivota,
zaktivizuj komunitu a spoja genercie.

SP 016108

REALIZTOR GRANTOVHO PROGRAMU:

Nadcia ZSE
www.nadaciazse.sk