JUDr.

Daniel Lipic
tetinova 1, 811 06 Bratislava

Prezdium Policajnho zboru SR

Nrodn kriminlna agentra
Nrodn jednotka finannej polcie, expozitra Stred
Partiznska cesta 106
974 64 Bansk Bystrica
V Bratislave da 31. oktbra 2016.
K VS: PPZ-613/NKA-FP-ST-2012

VEC: Sanos obvinenho proti uzneseniu o vznesen obvinenia zo da 13. 9. 2016

Uznesenm zo da 13. 9. 2016 (VS: PPZ-613/NKA-FP-ST-2012) rozhodol
vyetrovate Nrodnej kriminlnej agentry PPZ (alej len vyetrovate) o vznesen
obvinenia mojej osobe a Mgr. Gborovi Grendelovi, a to voi mne pre skutok v bode 1) za
zloin zneuvania prvomoci verejnho initea poda 326 ods. 1 psm. b), ods. 2 psm. a)
Trestnho zkona v sbehu so zloinom ohrozovania obchodnho, bankovho, potovho,
telekomunikanho a daovho tajomstva, spchanho formou spolupchatestva poda 20
k 264 ods. 1, ods. 2 psm. a) Trestnho zkona, a pre skutok v bode 2) za prein
pokodzovania cudzch prv poda 375 ods. 1 psm. a) Trestnho zkona a za prein
ohovrania poda 373 ods. 1, ods. 2 psm. c) s poukazom na 122 ods. 2 psm. a), psm. b)
Trestnho zkona, spchan na skutkovom zklade, e
1)
JUDr. Daniel Lipic, ako minister vntra SR a verejne inn osoba, po predchdzajcej
vzjomnej dohode s riaditeom komunikanho odboru Kancelrie ministra vntra SR,
Gborom Grendelom, da 3. 4. 2012 v ase od 8:00 hod. do 10:00 hod. poas tzv. raajok
s novinrmi, ktor sa uskutonili tesne pred konanm tlaovej besedy da 3. 4. 2012
v budove Ministerstva vntra SR, Pribinova 2, Bratislava, na ktorch sa zastnili pozvan
novinri mienkotvornch mdi (TV JOJ, TV Markza, TV TA3, dennk Nov as, SME,
Hospodrskej noviny a in), v mysle pokodi Privatbanku, a.s. so sdlom Einsteinova 25,
Bratislava, IO: 31634419 a Mgr. Mariana Konera, nar. 17. 5. 1963, bytom Bratislava,
Chrasova 22, v rozpore z (zrejme s) ustanoveniami zkona . 483/2001 Z. z. o bankch
a ustanoveniami zkona . 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizciou prjmov z trestnej
innosti a ochrane pred financovanm terorizmu, predloili k nahliadnutiu a vyhotoveniu si
fotokpi

informcie a listinn dkazy zskan vykonanou kontrolou PPZ-BOK-FP-II-009/2012 poda

26 ods. 2 psm. c) a 29 ods. 1 zkona . 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizciou prjmov
z trestnej innosti a ochrane pred financovanm terorizmu u povinnej osoby Privatbanka, a.s.
so sdlom Einsteinova 25, Bratislava, IO: 31634419 a informcie a listinn doklady zskan
vykonanou kontrolou PPZ-BOPK-FP-II-17/2012 poda 26 ods. 2 psm. c) a 29 ods. 1
zkona . 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizciou prjmov z trestnej innosti a ochrane
pred financovanm terorizmu u povinnej osoby INKASN SERVIS, a.s. Trenianska 57,
Bratislava, IO: 35808551,
ktor neoprvnene zskali, s cieom ich verejnej prezentcie, od presne nezistench
prslunkov Policajnho zboru SR, Spravodajsk jednotka finannej polcie, radu boja proti
organizovanej kriminalite Prezdia Policajnho zboru SR (alej len SFJP), nakoko
s predmetnmi informciami a listinnmi dkazmi sa v tom ase JUDr. Daniel Lipic ako
minister vntra SR a Gbor Grendel ako riadite komunikanho odboru Kancelrie ministra
vntra nemali prvo oboznamova, m JUDr. Daniel Lipic prekroil svoju prvomoc,
nakoko na vkon tejto prvomoci ho iadny zkon alebo in prvny predpis neoprvoval,
nslednej na tlaovej besede konanej da 3. 4. 2012 o 10:30 hod. v priestoroch budovy MV
SR JUDr. Daniel Lipic ako minister vntra informoval zstupcov mienkotvornch mdi
o neobvyklej innosti Privatbanky, a.s. vychdzajc z informci z neukonenej opakovanej
kontroly u povinnej osoby Privatbanka, a.s., ktor neoprvnene zskal od prslunkov SFJP
a zo spisov vedench SFJP pod . PPZ-BOK-FP-II-009/2012 a . PPZ-BOK-FP-II-17/2012,
priom takto uinil aj napriek tomu, e informcie a listinn dkazy podliehali bankovmu
tajomstvu v zmysle 91 ods. 1 zkona . 483/2001 Z. z. o bankch a o zmene a doplnen
niektorch zkonov a o ktorch s osoby, ktor sa so zskanmi informciami a ich obsahom
oboznmili povinn zachovva mlanlivos v zmysle 18 ods. 4 zkona . 297/2008 Z. z.
o ochrane pred legalizciou prjmov z trestnej innosti a ochrane pred financovanm
terorizmu,
takto nimi poskytnut a prezentovan informcie zstupcovia mdi nsledne zverejnili
v periodickej tlai, m dolo k vyzradeniu bankovho tajomstva o innosti Privatbanky, a.s.
a o osobe a majetkovch pomeroch Mgr. Mariana Konera a tm k porueniu ich prv,
2)
JUDr. Daniel Lipic ako poslanec Nrodnej rady SR, ako verejne inn osoba, da 10. 11.
2014 v ase okolo 10:30 hod. v budove Nrodnej rady SR, nachdzajcej sa na nmest
Alexandra Dubeka 1, v Bratislave 1, poas tlaovej konferencie, predmetom ktorej bola
kauza predraenho nkupu CT prstroja v Nemocnici Alexandra Wintera n.o. Winterova 66,
v Pieanoch, IO: 36 084 221, ktor ako vaz verejnho obstarvania mala doda
spolonos MEDICAL GROUP SK, a.s., Trnavsk cesta 27/B, Bratislava, IO: 31 708 030,
ktorej jedinm akcionrom je spolonos MEDICAL GROUP EUROPE, a.s, Plask 622/3,
Praha 5, esk republika a ktorej jedinm akcionrom je spolonos RK2, a.s., so sdlom
Komenskho 3, Bansk Bystrica, IO: 46 243 771,
2

vystpil so svojim prejavom pred tam prtomnmi mienkotvornmi mdiami a v mysle

pokodi finann skupinu PENTA a Mgr. Jaroslava Haka oboznmil verejnos so svojimi
novmi zisteniami v kauze predaja CT prstroja a prepojenia tejto kauzy, na kauzu Gorila,
kde tam prtomnm mdim a verejnosti oznmil nepravdiv daje o prepojen spolonosti
PENTA INVESTMENTS LIMITED, 47 Esplanade, JE1 OBD, St. Helier, Jersey pod reg. .
109645 (alej len PENTA), so spolonosou PENTA ENTERPRISES Ltd. so sdlom Mapp
Street, Belize City a o elnom predstaviteovi a lenovi finannej skupiny PENTA, Mgr.
Jaroslavovi Hakovi, nar. 30. 8. 1969, bytom Krikova 9, Bratislava tm, e uviedol:
Pri odvolvan Pavla Paku je prv argument zo spisu Gorila a teraz by sme Vm chceli
predstavi, ako sa tento argument, tento rozhovor zo spisu Gorila potvrdzuje v kauze Medical
Group, ktor zodpoved za nkup predraenho CT-ka, ale nie len za to. Ja pre istotu znovu
odcitujem, aby to bolo plne zrejm zo spisu Gorila, zznam z 22. 3. 2006, ktor dokumentuje
stretnutie Rberta Fica a Jaroslava Haka. Ten zznam znie: pre Pentu je zdravotnctvo
kov vec a chce v om podnika s primeranou marou. Dokonca rozprvaj ete o Pavlovi
Pakovi. Fico hovor, e Hak me s Pakom dlhodobo pota. Posledn vetu zopakujem
Fico hovor, e Hak me s Pakom dlhodobo pota.
alej uviedol:
Schrnkov firma, cez ktor je vlastnen Medical Group na Belize, sdli na Mapp Street,
Belize City. Na schrnkovej adrese v nejakej malej chalpke. Tam sdli firma Medical Group.
Ale sdli tam ete aj jedna alia firma, v tej istej chalpke v Belize City. Penta Enterprises
Ltd- Kruh sa uzavrel. Tento dkaz potvrdzuje, e dohoda pna Fica a pna Haka stle
plat. V sasnosti zrejme podnikaj v zdravotnctve veselo celom spolone.
alej uviedol:
Poviem to, o som u povedal v rozprave. Je neprijaten, ak zo zdravotnctva, poda
relevantnch odhadov unikne rone miliarda eur, ktor si rozdel jedna finann skupina,
jeden politik a jeden oligarcha. Firma Medical Group sdli v Bratislave s firmami pna
irokho. A na Belize s Pentou. To je obrzok dnenho stavu v zdravotnctve. ...
... Vaka chamtivosti a nenaranosti tchto skupn, politikov a oligarchov, je stav slovenskho
zdravotnctva tak ak je a doplcaj na to vetci pacienti, budci pacienti, nai rodiia
a nae deti.
priom toho istho da t.j. 10. 11. 2014 boli na webovej strnka politickej strany NOVA,
ktorej predsedom je JUDr. Daniel Lipic, zverejnen alie informcie:
Dveryhodnos tvrdenia Penty vyvracia jednoduch pohad do Obchodnho registra.
Tvrdenie finannej skupiny Penta o tom, e nem iadne podnikatesk aktivity na Belize, sa
d vyvrti jednoduchm pohadom do Obchodnho registra. Na rovnakej adrese, ako
schrnkov vlastnci spolonosti Medical Group SK a Penta Enterprises Ltd., teda na Mapp
Street 1 v Belize City toti sdli aj spolonos, ktorej stopy preukzatene ved
k predstaviteom Penty. Ide o WALLSALL HOLDING LTD., ktor bola do janura tohto roku
3

spolonkom slovenskej firmy K-ONE s.r.o.. Konateom K-ONE s.r.o. je od aprla 2014
Marin Krajk, rodinn prslunk spolumajitea Penty, Jaroslava Haka. Spolonos KONE s.r.o. sdlila od jna 2012 do aprla 2013 na Einsteinovej 25 v Bratislave
v DIGITALPARKU. Marian Krajk psobil v mnohch spolonostiach vlastnench Pentou
(Dvera, PPC, VS ININIERING, Penta Investments).
alej v rozhovore pre asopis Tde JUDr. Daniel Lipic uviedol:
Faktom vak je, e Marin Krajk, ktor je blzky Hakovi, mal tie firmy, ktor boli
registrovan na Belize. Tvrdi, e Penta s Belize nikdy ni nemala a videla ho len na mape je
absurdn.
tieto nepravdiv informcie verejne uvdzal aj po tom, ako sa dozvedel, e PENTA odmietla
akkovek vzah k spolonosti PENTA ENTERPRISES Ltd. so sdlom na Belize s myslom
vyvola u verejnosti myln dojem, e vo vyie uvedenej tzv. kauze predaja CT prstroja s
prve PENTA INVESTMENTS LIMITED a Mgr. Jaroslav Hak osobami, ktor sa mohli
finanne obohati na dajne predraenom predaji CT prstroja Nemocnici Alexandra Wintera
n.o. Pieany, priom akkovek prepojenie subjektov z finannej skupiny PENTA na Medical
Group alebo PENTA ENTERPRISES je vylen,
m spolonosti PENTA INVESTMENTS LIMITED, 47 Esplanade. JE1 OBD, St. Helier.
Jersey, zapsan v Registri spolonost vedenom Komisiou pre finann sluby v Jersey pod
reg. . 109645 spsobil vnu ujmu na prvach tm, e o innosti tejto spolonosti uvdzal
nepravdiv daje a verejnos uvdzal do omylu a sasne spsobil Mgr. Jaroslavovi
Hakovi aj morlnu ujmu zdiskreditovanm jeho osoby, ohrozil jeho vnos ako elnho
predstavitea a lena finannej skupiny PENTA u spoluobanov a pokodil ho v podnikan.
Proti citovanmu uzneseniu podvam poda 185 a nasl. Trestnho poriadku
v zkonnej lehote sanos. Sanosou napdam vrok uznesenia vyetrovatea o vznesen
obvinenia z dvodov uvedench v ustanoven 189 odsek 1 psm. a), psm. c) Trestnho
poriadku, teda z dvodu nesprvnosti vroku uznesenia o vznesen obvinenia a tie z dvodu
poruenia ustanoven o konan, ktor napadnutmu uzneseniu predchdzalo, pretoe toto
poruenie spsobilo nielen nesprvnos celho vroku napadnutho uznesenia o vznesen
obvinenia, ale aj nezkonnos celho konania, ktor prechdzalo vydaniu uznesenia
o vznesen obvinenia.
Odvodnenie
Odvodnenie mojej sanosti je rozlenen na tri asti: (A) k procesnmu postupu
orgnov innch v trestnom konan, (B) ku skutku pod bodom 1, (C) ku skutku pod bodom 2.
A
I.

Dozorujcim prokurtorom v danej veci bol a do vznesenia obvinenia prokurtor

Okresnej prokuratry Bratislava I. JUDr. Bystrk Palovi.
Poda 31 ods. 1 Trestnho poriadku je z vykonvania konov trestnho konania
vylen prokurtor, u ktorho mono ma pochybnos o nezaujatosti pre jeho pomer
k prejednvanej veci alebo k osobm, ktorch sa kon priamo tka.
Prejednvan trestn vec sa priamo tka na strane obvinench Mgr. Gbora Grendela a
mojej osoby, a na strane jednho z pokodench Mgr. Marina Konera. Dozorujci
prokurtor JUDr. B. Palovi je nepochybne zaujat vo vzahu k vetkm trom tmto osobm.
Vo vzahu k Mgr. M. Konerovi s pomerne znme jeho obchodn transakcie
s Ladislavom Baternkom. Dozorujci prokurtor JUDr. B. Palovi mal s L. Baternkom
doteraz nevysvetlen zvzkov vzahy (zmluvu o vere alebo o pike) zabezpeen v jeho
prospech zlonm prvom.
Dkaz:

Vpis z listu vlastnctva . 5626, . 5631, katastrlne zemie Bratislava

mestsk as Nov Mesto, Vinohrady (prloha . 1)
Lipic: V kauze Five Star Residence by mali blika vetky kontrolky, dennk
Pravda,
31.
5.
2016
(dostupn
na
http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/394710-lipsic-v-kauze-five-starresidence-by-mali-blikat-vsetky-kontrolky/)

Vo vzahu k mojej osobe som to bol prve ja, kto som zverejnil zvzkov vzahy
JUDr. B. Palovia a L. Baternka. O uvedench zisteniach som pred ich zverejnenm
informoval aj vedenie Generlnej prokuratry SR.
Dkaz:

Prokurtor, ktor vyetruje Rybania, bol poda Lipica prepojen na

Baternka,
dennk
N,
24.
6.
2016,
dostupn
na
https://dennikn.sk/496058/prokurator-ktory-vysetruje-rybanica-bol-podlalipsica-prepojeny-basternaka/, (prloha . 2)

A po tretie vo vzahu k Mgr. Gborovi Grendelovi je jeho zaujatos zjavn

z predchdzajceho trestnho sthania, kde bol JUDr. B. Palovi dozorujcim prokurtorom
vo veci vedenej na Okresnej prokuratre pod sp. zn. 2 Pv 639/14/1101. V tejto veci pritom
prilo k nezkonnmu zverejneniu uznesenia o zaat trestnho sthania, ktor bol zverejnen
za elom ovplyvni komunlne voby na starostu mestskej asti Bratislava-Star Mesto,
v ktorch pravdepodobne kvli tejto okolnosti Mgr. Gbor Grendel prehral o 26 hlasov.
V tejto veci je vysok miera podozrenia, e k nezkonnmu niku uznesenia o zaat
trestnho sthania vo veci trestnho inu skrtenia dane do mdi, prilo z prostredia Okresnej
prokuratry Bratislava I.
Vo svojom vsluchu vo trestnej veci vedenej Sekciou kontroly a inpeknej sluby
Ministerstva vntra SR pod VS: SKIS-210/OISZ-V-2015 to uviedol vyetrovate kpt. Mgr.
Vladimr Ondrejika, ke vypovedal, e disponuje informciou, e predmetn uznesenie
5

bolo zaslan z prokuratry ako prloha k poskytnutm informcim mdim. To potvrdzuje

aj zver znaleckho posudku Kriminalistickho a expertzneho stavu PZ SR v citovanom
konan, e kpia uverejnen na internetovom portli www.topky.sk sa zhoduje s konceptom
uznesenia, ktor bol expedovan na Okresn prokuratru Bratislava I.
V tejto svislosti je potrebn uvies, e rozhodnutie JUDr. Bystrka Palovia, ktorm
bola zamietnut sanos Mgr. Gbora Grendela proti uzneseniu o vznesen obvinenia pre
trestn in skrtenia dane, bolo poda 363 a nasl. Trestnho poriadku zruen generlnym
prokurtorom SR ako nezkonn. Vo svojom rozhodnut generlny prokurtor jednoznane
uviedol, e uznesenie o vznesen obvinenia Mgr. Gborovi Grendelovi neobsahovalo iaden
dkaz, ktor by potvrdzoval zver, e obvinen zskal akkovek prjmy, ktor by podliehali
v roku 2013 dani z prjmov (uznesenie GP SR zo da 7. aprla 2015 pod sp. zn. IV Pz
69/15/1000-4). Rovnako nezkonnm spsobom postupoval JUDr. Bystrk Palovi, ke mal
snahu neumoni obhajcovi JUDr. Danielovi Lipicovi nahliadnu do vyetrovacieho spisu.
Uveden kontatovala Krajsk prokuratra v Bratislave v konan o podnete poda 31 zkona
. 153/2001 Z. z. o prokuratre, kedy uviedla, e argumentcia vyetrovatea PZ
a dozorujceho prokurtora, ktorou odvodovali nemonos uplatnenia zkonnho prva
obhajcu obvinenho, nebola v slade s 36 ods. 3 Trestnho poriadku. (KP Bratislava, sp.
zn. 1 KPt 130/15/1100-4). Z uvedenho je zrejm, e dozorujci prokurtor JUDr. Bystrk
Palovi postupoval v danej veci opakovane nezkonnm spsobom.
Na vylenie prokurtora z vykonvania konov trestnho konania nie je potrebn
preukza jeho zaujatos mimo dvodn pochybnos. Postauje monos pochybnosti o jeho
nezaujatosti. V tomto prpade je zaujatos dozorujceho prokurtora preukzan mimo
akkovek dvodn pochybnos.
Ustanovenie 31 ods. 4 Trestnho poriadku druh veta znie: kon, ktor vykonala
vylen osoba, neme by podkladom na rozhodnutie v trestnom konan s vnimkou
neodkladnho a neopakovatenho konu. Je zjavn, e kony, ktor v prejednvanej veci
boli vykonvan pod dozorom JUDr. B. Palovia nemono kvalifikova ako neodkladn alebo
neopakovaten kony v zmysle 10 ods. 17, ods. 18 Trestnho poriadku.
Jednm z dvodov dovolania poda 371 ods. 1 psm. e) Trestnho poriadku je
skutonos, e vo veci konal alebo rozhodol orgn inn v trestnom konan, ktor mal by
vylen z konov trestnho konania. Tto zvan procesn chyba konania m za nsledok
u odmietnutie obaloby poda 244 ods. 1 psm. h) Trestnho poriadku (Minrik, . a kol.:
Trestn poriadok. Strun komentr. Bratislava, Iura Edition 2006, s. 638; mal, P. a kol.:
Trestn d. Koment. 2. vydn. Praha, C. H. Beck 1997, s. 882; k tomu analogicky aj R
25/2006, R 92/1999, R 63/1992).
Nad rmec citovanch jednoznanch ustanoven Trestnho poriadku uvdzam, e
v eurpskej a slovenskej judikatre sa zana presadzova doktrna ovocia otrvenho
stromu (fruit of the poisonous tree alebo v Spolkovej republike Nemecko Fernwirkung),
zaloen na zkladnej premise, e dkaz pochdzajci z konu, ktor bol vykonan
6

nezkonnm spsobom, je nepouiten v alom trestnom konan (tzv. exclusionary rule).

Tto doktrna vznikla v 20-tych rokoch minulho storoia v rozhodovacej innosti
Najvyieho sdu Spojench ttov americkch [rozhodnutie vo veci Silverthorne Lumber
Co. v. United States, 251 U.S. 385 (1920)]. Nsledne bola prevzat do judikatry viacerch
kontinentlnych eurpskych ttov, avak o je podstatnejie, aj do judikatry Eurpskeho
sdu pre udsk prva (alej len ESP). Kovm je v tomto smere rozsudok Vekej
komory ESP vo veci Gfgen v. Nemecko (rozsudok zo da 1. 6. 2010, sanos . 22978/05),
kde v kontexte poruenia lnku 3 Dohovoru o ochrane udskch prv a zkladnch slobd
(alej len Dohovor) pri vsluchu v priebehu vyetrovania ESP uviedol, e adekvtnym
dsledkom tohto poruenie: by mali by opatrenia ... zabezpeujce npravu pokraujceho
inku tejto zakzanej metdy vyetrovania na sdne konanie, a to konkrtne nepouitenos
dkazov zskanch na zklade poruenia lnku 3. ( 128 cit. rozsudku), pretoe inn
ochrana jednotlivcov ... me tie vyadova ako pravidlo vylenie vetkch vecnch
dkazov zo sdneho pojednvania, ktor boli zskan akmkovek poruenm lnku 3 ( 178
cit. rozsudku). V citovanom prpade ESP nerozhodol o poruen lnku 6 Dohovoru vlune
z dvodu, e vecn dkazy zskan na zklade vsluchu vykonanho v rozpore s lnkom 3
Dohovoru, nemali priamy vplyv na rozhodnutie o vine saovatea nemeckmi sdmi.
V tejto svislosti je vznamn aj alie rozhodnutie Vekej komory ESP vo veci
Salduz v. Turecko (rozsudok ESP zo da 27. 11. 2008, sanos . 36391/02), v ktorom
ESP zdraznil dleitos vyetrovania (prpravnho konania) pre integritu celho trestnho
procesu, kee dkazy zhromaden v tejto fze trestnho sthania uruj truktru, v ktorej
bude skutok uveden v obalobe posudzovan na sdnom pojednvan. ( 54 cit. rozsudku).
Uveden doktrna je zmieovan aj v judikatre Najvyieho sdu SR (napr. uznesenie
NS SR zo da 30. 3. 2016 pod sp. zn. 2 TdoV 9/2015). Zkladnm elom nepouitenosti
dkazov zskanch z nezkonnch konov ttnych orgnov je najm: (1) potreba garantova
ochranu zkladnho prva na nestrann a spravodliv proces vo vzahu k strane proti ktorej
boli dkazy zabezpeen, a (2) potreba zachova integritu trestnho konania.
II.
Poda 206 ods. 1 Trestnho poriadku, ak je na podklade trestnho oznmenia alebo
zistench skutonost po zaat trestnho sthania dostatone odvodnen zver, e trestn in
spchala urit osoba, policajt bez mekania vyd uznesenie o vznesen obvinenia.
Pri skutku po bodom 2. bolo za dan prvnu kvalifikciu zaat trestn sthanie
uznesenm vyetrovatea da 4. 2. 2015 pod VS: PPZ-613/NKA-FP-ST-2012. Skutok bol
vymedzen takmer identicky so skutkom vymedzenm pod bodom 2. napadnutho uznesenia
s tm, e pchate bol oznaen ako osoba vystupujca ako poslanec Nrodnej rady SR. U
v tom ase bolo zrejm, e nejde o neznmeho pchatea, a pokia moje vroky naplnili
zkonn znaky skutkovch podstt trestnch inov, malo by bez mekania vydan uznesenie
o vznesen obvinenia. Nelo o situciu neznmeho pchatea. Vydanie uznesenia o vznesen
obvinenia po viac ako roku a pol od zaatia trestnho sthania vo veci je flagrantnm
7

poruenm prva na obhajobu, a takto veden trestn sthanie je od samho zaiatku

nezkonn.
Obdobne je tomu tak pri skutku pod bodom 1. v asti mojich vyjadren na tlaovej
konferencii da 3. 4. 2012, kde bolo trestn sthanie zaat uznesenm vyetrovatea zo da
16. 10. 2012 pod VS: PPZ-100/BPK-S-2012. Tto as skutku, ktor je pri zachovan
totonosti skutku vemi podobne vymedzen aj v napadnutom uznesen, udva nsledne da
3. 4. 2012 o 10:30 hod. na tlaovej konferencii konanej na Ministerstve vntra SR
v Bratislave, osoba vystupujca ako minister vntra SR, ako verejne inn osoba, v mysle
pokodi Privatbanku, a.s. a Mgr. Mariana Konera .... Osoba vystupujca ako minister
vntra da 3. 4. 2012 znovu nebol neznmy pchate, ale ahko identifikovaten osoba.
Takto formulcia, ktor je a na rovni grotesky, je popretm zkladnch princpov trestnho
konania. Od vydania citovanho uznesenia do vydania uznesenia o vznesen obvinenia
uplynuli takmer tyri roky, kedy bolo trestn konanie veden nezkonnm spsobom.
Poukazujem na skutonos, e elom a zmyslom procesnho intittu zaatia
trestnho sthania vo veci poda 199 ods. 1, resp. ods. 2 Trestnho poriadku je, aby orgny
prpravnho konania ( 10 ods. 1 Trestnho poriadku) mohli vykonva procesne pouiten
kony poda Trestnho poriadku smerujce k zisteniu pchatea trestnho inu a k vzneseniu
obvinenia konkrtnej osobe ihne, ako je to mon. Je neprpustn vies trestn sthanie len
vo veci pri splnen podmienok 206 ods. 1 Trestnho poriadku, teda so zjavnm
jednoznane pecifikovanm a nezamenitene znmym pchateom bez toho, aby okamite
nenasledovalo aj vznesenie obvinenia tejto osobe. Nerepektovanie uvedenho postupu relne
znamen, e som ako podozriv sce bol materilne obvinen, ale formlne nie, m sa mi
zabrnilo uplatova procesn prva obvinenho, ako napr. vyjadrova sa k vsluchu svedkov
a alch dkazov, podva opravn prostriedky, nvrhy na vykonanie dokazovania, nazera
do spisu, zvoli si obhajcu a jeho prostrednctvom uplatova aj prvo na obhajobu, ktor
bolo postupom vyetrovatea poruen.
V tomto smere v celom rozsahu poukazujem na ustlen judikatru Najvyieho sdu
SR k trestnmu sthaniu vo veci napr. na rozsudok Najvyieho sdu SR zo da 20. 6. 2006
pod sp. zn. 4 Tz 9/2006, ale predovetkm na Rozhodnutie . 19, uverejnen v Zbierke
stanovsk NS a sdov SR 2/2016 Stanovisk a rozhodnutia vo veciach trestnch.
Prve takmto nezkonnm postupom si sce vyetrovate uahil dokazovanie,
pretoe nemal pri absencii kontradiktrnosti oponentru v povinnosti reagova, okrem inho,
aj na nvrhy na dokazovanie v prospech obvinenho. Na druhej strane, ale jeho postup nem
atribty objektvnosti, nestrannosti a predstavuje zneuitie intittu vedenia trestnho sthania
iba vo veci s cieom vyprodukova dkazy na vznesenie obvinenia, o vak je neprpustn,
lebo som bol dostatone a bez akchkovek pochybnost identifikovan ako osoba, ktor m
by dvodne podozriv zo spchania konkrtnych skutkov, pre ktor vyetrovate zaal
trestn sthanie. Je nesporn, e trestn sthanie vo veci je mon vies len vo vzahu
k neznmemu pchateovi. Preto v konan, ktor predchdzalo napadnutmu uzneseniu, bolo
poruen moje prvo na obhajobu.
8

Nezkonn postup vyetrovatea z vyie uvedench dvodov, sa nsledne preniesol

aj na dkazy zskan v prpravnom konan pred vydanm uznesenia o vznesen obvinenia a m
za nsledok, e dkazy vykonan pred vznesenm obvinenia s nezkonn, lebo boli
vykonan v rozpore s Trestnm poriadkom, priom nezkonn dkazy sa v spise nesm ani
nachdza, lebo by mohli neprocesnm spsobom cielenm smerom ovplyvova orgny
inn v trestnom konan, a nsledne aj sd (Rozhodnutie . 19, uverejnen v Zbierke
stanovsk NS a sdov SR 2/2016 Stanovisk a rozhodnutia vo veciach trestnch).
III.
Rovnako je potrebn namietnu aj uznesenie vyetrovatea o spojen veci poda 21
ods. 3 Trestnho poriadku (per analogiam) zo da 8. 9. 2016. Poda 18 ods. 1 Trestnho
poriadku je mon vykona spolon konanie o vetkch trestnch inoch toho istho
obvinenho a proti vetkm obvinenm, ktorch trestn iny svisia. Spjanie trestnch
sthan vo veci, teda takch, ktor nie s veden proti konkrtnym obvinenm, je v rozpore
s 18 ods. 1 v spojen s 21 ods. 3 Trestnho poriadku. V tejto svislosti ete podotkam, e
citovan uznesenie o spojen veci uvdza vo svojom vroku len prvne kvalifikcie
jednotlivch skutkov, priom ich skutkov vymedzenie je len predmetom odvodnenia. Ako
tak je dan uznesenie nezkonn a malo by zruen u v rmci vykonvaniu dozoru nad
dodriavanm zkonnosti v prpravnm konanm postupom poda 230 ods. 2 psm. e)
Trestnho poriadku. Ide o zjavn nezkonnos, ktor nie je mon konvalidova v alom
tdiu trestnho konania.
IV.
V zmysle 206 ods. 1 Trestnho poriadku, ak policajt vyd uznesenie o vznesen
obvinenia, tak ho ihne oznmi obvinenmu. V tomto prpade k vydaniu napadnutho
uznesenia o vznesen obvinenia prilo da 13. 10. 2016, avak expedovan bolo a da 19. 10.
2016. Medzitm da 16. 10. 2016 avizoval Mgr. Marin Koner tlaov konferenciu, ktor
zvolal prve na 19. 10. 2016, a ktor sa tkala aj predmetnho trestnho sthania. Na tejto
tlaovej konferencii oboznmil novinrov s uznesenm o vznesen obvinenia, ktor
prtomnm novinrom distribuoval. Tto asov svislos navodzuje mimoriadne zvan
podozrenie, e postup vyetrovatea bol koordinovan s Mgr. Marinom Konerom v rozpore
s ustanovenm 206 ods. 1 Trestnho poriadku.
B.
Skutok pod bodom 1 m dve asti prv sa tka pracovnch raajok s novinrmi
a druh sa tka tlaovej konferencie konanej da 3. 4. 2016 na Ministerstve vntra SR.
I.

Vo vzahu k raajkm s novinrmi, kde mali by predloen k nahliadnutiu

a vyhotoveniu si fotokpi informcie a listinn dkazy zskan vykonanou kontrolou PPZBOK-FP-II-009/2012 poda 26 ods. 2 psm. c) a 29 ods. 1 zkona . 297/2008 Z. z.
o ochrane pred legalizciou prjmov z trestnej innosti a ochrane pred financovanm terorizmu
u povinnej osoby Privatbanka, a.s. vyplva z odvodnenia napadnutho uznesenia, e tieto
skutonosti mali by zisten vsluchmi svedkov v priebehu vyetrovania. iadne vsluchy
svedkov vak odvodnenie uznesenia neuvdza. Poda 176 ods. 2 Trestnho poriadku mus
uznesenie obligatrne obsahova dkazy, o ktor sa skutkov zistenia opieraj. Veobecn
odkaz na vsluchy svedkov vedie k zmtonosti a nepreskmatenosti uznesenia. U samotn
tto skutonos je dvodom na zruenie napadnutho uznesenia, ktor neobsahuje kov
nleitosti vyplvajce z Trestnho poriadku.
Z vyetrovacieho spisu vyplva, e jedin svedkya, ktor tvrd, e po skonen
pracovnch raajok s novinrmi zskali vetci tam prtomn novinri prstup k listinnm
dkazom SFJP tkajcim sa neobvyklch obchodnch operci v Privatbanke, a.s. je bval
novinrka Jlia Mikolikov. Ostatn novinri prtomn na pracovnch raajkch verziu
vyetrovatea nepotvrdili (vsluchy svedkov Moniky Tdovej a Michala Heka).
V tejto svislosti je zarajca asov postupnos, ktor aj pri alej uvdzanch
skutonostiach, vytvra dvodn podozrenie, e vyetrovacie orgny konali v zhode s M.
Konerom. Da 3. 4. 2016 vypsal M. Koner odmenu 100 000 EUR za akkovek
diskreditujce informcie o mojej osobe. Da 14. 4. 2016 predloil do vyetrovacieho spisu
kpiu dajnej e-mailovej komunikcie, ktor mu mala by doruen v bielej oblke bez
uvedenia adresta. Nsledne vo svojom vsluchu navrhol k tejto skutonosti vypou bval
novinrku J. Mikolikov.
Bvala novinrka J. Mikolikov vo svojom vsluchu zo da 4. 5. 2016 sce poprela,
e ilo o e-mail, ktor psala ona, ale po viac ako tyroch rokoch si spomenula na priebeh
pracovnch raajok da 3. 4. 2012. Vypovedala, e po ukonen raajok ako prv odiiel
Daniel Lipic a po krtkej dobe odiiel aj Gbor Grendel. Ale ten sa po ase vrtil nasp do
miestnosti, kde sa konali raajky a bola prtomn vina novinrov a doniesol so sebou aj
uveden listiny a tie poloil na stl a po vemi krtkej dobe odiiel z miestnosti, priom
papiere nechal na stole a novinri si ich zaali foti.
Za danch okolnost si mal vyetrovate preveri prinajmenej dveryhodnos bvalej
novinrky J. Mikolikovej. Z verejne prstupnch zdrojov by vedel pomerne ahko
vyhodnoti mieru jej vierohodnosti. Naviac skutkov veta uvdza, e som po predchdzajcej
dohode s Gborom Grendelom mal predloi inkriminovan dokumenty novinrom
k nahliadnutiu a vyhotoveniu fotokpi. Jedin svedkya, ktor vypoved o tchto
informcich a listinnch dkazoch, vak tvrd, e som vbec nebol prtomn v ase, kedy
dajne mali by nejak listiny po skonen pracovnch raajok predloen. Vo vyetrovacom
spise sa nenachdza jedin dkaz, ktor by vo vzahu k mojej osobe potvrdzoval
skutkov vetu uveden pod bodom 1).
10

Samozrejme, ak za dkaz nie je povaovan nzor svedkyne Martiny Tvardzkovej

Ruttkayovej, ktor sce vbec nebola prtomn na pracovnch raajkch, ale mysl si, e ke
aj Gbor Grendel nieo novinrom dal, tak som si ist, e Daniel Lipic o tom musel vedie.
Obvinenie zaloen vlune na pekulatvnom sudku svedka, ktor vbec nebol prtomn
pri prejednvanom skutku, je plne vymyslenm a arbitrrnym hodnotenm dkaznho stavu.
V odvodnen uznesenia samozrejme plne absentuj skutkov i prvne vahy o
predchdzajcej vzjomnej dohode na spchan trestnho inu.
Samotn svedkya M. Tvardzkov Ruttkayov pritom vypovedala tie na podnet M.
Konera, ktor si pri svojom vsluchu da 10. 8. 2016 spomenul na svoj rozhovor s ou
z konca roka 2012, kedy sa ho ptala na kauzu okolo Privatbanky. Z akho dvodu si na tento
rozhovor nespomenul skr, M. Koner vo svojom vsluchu neuviedol. Mono jednm
z dvodov bola skutonos, e v tom ase ete nebola vypsan odmena 100 000 EUR na
diskreditujce informcie o mojej osobe. Vo svojom vsluchu da 13. 9. 2016 M.
Tvardzkov Ruttkayov uviedla, e sce v ase inkriminovanej udalosti bola na materskej
dovolenke, ale od svojej kolegyne Zuzany Petkovej poula (novinrka Z. Petkov nebola
v tomto konan vypout), e spolu s G. Grendelom mme k dispozcii materily k pnovi
Konerovi. Z uvedenho dvodu sa skontaktovala s G. Grendelom, ktor jej mal v lete 2012
prinies listiny, tkajce sa kauzy Privatbanka, ktor nsledne predloila do spisu. Ide o dev
listn, priom listiny pod bodom 7 a 8 s datovan zo da 18. 5. 2012, 21. 5. 2012 a 14. 6.
2012, teda z asu, kedy som u nebol vo funkcii ministra vntra, a ministrom vntra bol
JUDr. Rbert Kalik. Tto skutonos vyvracia tvrdenie svedkyne M. Tvardzkovej
Ruttkayovej a plne zjavne napa znaky skutkovej podstaty trestnho inu krivho obvinenia
poda 345 Trestnho zkona a trestnho inu krivej vpovede a krivej prsahy poda 346
Trestnho zkona. Tento skutok pritom nem ni spolon so skutkom, ktor je predmetom
trestnho sthania. M. Tvardzkov Ruttkayov v sasnosti pracuje ako redaktorka
tdennka Plus 7 dn, ktor je vo vlastnctve finannej skupiny Penta. Jej partnerom je
bval prslunk SIS Peter Tth, ktor je poda mojich informci v pravidelnom kontakte
s M. Konerom.
Z prehadu medilnych vstupov da 3. 4. 4. 4. 2012 pritom vyplva, e mnoh
mdi uverejnili informciu o podozrivch bankovch prevodoch M. Konera a potom, ako
bol da 3. 4. 2012 uverejnen lnok v dennku SME s nzvom Lipic na zver hroz banke
PENTY, vraj kryla Konera, priom viacer mdi sa explicitne odvolvali na dennk SME,
ako na svoj zdroj. Vyetrovate sa s tmito skutonosami nijako nevysporiadal, konieckoncov aj preto, e vo svojom odvodnen iadne konkrtne dkazy neuvdza.
Zo skutkovej vety vyplva, e novinri si na pracovnch raajkch mali vyhotovova
fotokpie informci a listinnch dkazov, avak v iadnom zverejnenom lnku sa tieto
fotokpie nenachdzaj. Tto skutonos potvrdzuje elovos a nepravdivos vpovede
svedkyne J. Mikolikovej. Ak by si novinri vyhotovili fotokpie listn, tak by ich nsledne
v reportach alebo v lnkoch pouili. V opanom prpade by im plne postaovala stna
11

informcia. Vyetrovate tak zaloil svoje rozhodnutie (aj ke ho opomenul uvies

v odvodnen uznesenia) na pomerne ahko vyvrtitench svedeckch vpovediach dvoch
svedk (z ktorch jedna vbec nebola prtomn pri sthanom skutku), ktor po vypsan
odmeny 100 000 EUR a tyroch rokoch od spchania skutku priviedol M. Koner, a ktor si
zrazu zaali spomna na asy minul.
II.
Tlaov konferencia k Privatbanke, a.s. nadvzovala na moju tlaov konferenciu zo
da 8. 2. 2012, teda potom ako som v sprvnom konan rozhodol ako odvolac orgn
o podanom rozklade dotknutej banky proti udelenej pokute za neohlsenie neobvyklch
obchodnch operci v zmysle jednotlivch ustanoven zkona . 297/2008 Z. z. o ochrane
pred legalizciou prjmov z trestnej innosti a ochrane pred financovanm terorizmu v znen
neskorch predpisov (alej len zkon o boji proti praniu pinavch peaz). Vzhadom
k alm zvanm informcim, o ktorch vypovedali prslunci SJFP, bola vzpt
nariaden v Privatbanke, a.s. druh kontrola da 15. 2. 2012.
Z vsluchu vtedajieho poverenho riaditea SJFP Ing. Frantika Lbba vyplva, e
som ho zaiatkom roka 2012 vymenoval do vyetrovacieho tmu, ktor som zriadil na
vyetrenie kauzy Gorila. Vo svojom vsluchu zapsanom vyetrovateom da 26. 11. 2013
uviedol, e ako zodpovedn za urit oblas v tomto tme (sprvne tme), som sporadicky
informoval o innosti tmu (sprvne tmu), ktor som ja mal na starosti najvyie intannho
nadriadenho, ktor tento tm (sprvne tm) zriadil a to p. ministra Lipica. Na otzku
vyetrovatea k obsahu informci, ktor som uviedol na tlaovej konferencii da 3. 4. 2016
vypovedal: Pokia si dobre spomnam na vyjadrenia ministra na predmetnej tlaovej besede,
ktor som si pozrel zo zznamu, vtedaj minister vntra nepovedal jedin vyjadrenie alebo
informciu, ktor by bola predmetom bankovho tajomstva. Ako som u uviedol, ministra
vntra som informoval o priebehu kontrol, ktor mohli ma svis s kauzou Gorila i u
priamy alebo nepriamy, avak vo veobecnej rovine. K veci samozrejme treba uvies, e
o tom, e v Privatbanke je vykonvan tzv. druh kontrola, vedel prakticky kad, kto sa o vec
zaujmal. Nebolo to iadnym tajomstvom. Ilo o tandardn sprvne konanie.
Poda 3 zkona . 167/2008 Z. z. o periodickej tlai a agentrnom spravodajstve a o
zmene a doplnen niektorch zkonov (tlaov zkon) v znen neskorch predpisov orgny
verejnej moci, nimi zriaden rozpotov organizcie a prspevkov organizcie a prvnick
osoby zriaden zkonom s povinn na zklade rovnosti poskytova vydavateovi periodickej
tlae a tlaovej agentre informcie o svojej innosti na pravdiv, vasn a vestrann
informovanie verejnosti; tm nie s dotknut ustanovenia poda osobitnho predpisu. Okrem
uvedenho som pri tlaovej konferencii vychdzal a predmetn vyjadrenia bol oprvnen
poskytn aj poda nariadenia Ministerstva vntra SR . 38/2004 zo da 10. mja 2004 o
poskytovan informci hromadnm informanm prostriedkom (alej aj nariadenie .
38/2004). Predmetn nariadenie bolo prijat mojim predchodcom vo funkcii ministra vntra
a je platn aj v sasnosti, t. j. predmetnm nariadenm sa riadi pri informovan verejnosti aj
sasn minister vntra Slovenskej republiky.
12

Poda l. 1 ods. 2 nariadenia . 38/2004 na ely tohto nariadenia sa informciou

rozumie sprva, daj, poznatok, oznmenie alebo skutonos o vntornej bezpenosti a
verejnom poriadku, odhaovan a objasovan trestnej innosti poda internch predpisov2) a
ostatn informcie o innosti ministerstva poda osobitnho zkona,3) ktor sa poskytuj
hromadnm informanm prostriedkom.
Poda l. 2 ods. 1 psm. a), psm. c) nariadenia . 38/2004 informcie hromadnm
informanm prostriedkom poskytuj oprvnen osoby, ktormi s: minister vntra
Slovenskej republiky ... hovorca ministra, riadite komunikanho odboru kancelrie ministra
vntra.
Dkaz:

Nariadenie Ministerstva vntra SR . 38/2004 (prloha . 3)

Oprvnenos mnou poskytnutch informcii na tlaovej konferencii da 3. 4. 2012

potvrdil v konan o ochranu dobrej povesti aj Okresn sd Bratislava I (alej len sd)
v konan Privatbanka, a.s. c/a Ministerstvo vntra SR, JUDr. Daniel Lipic, ktor sa tkalo
prve mojich vrokov na predmetnej tlaovej konferencii (rozsudok zo da 25. jna 2015, sp.
zn. 16C 130/2012). Danm rozsudkom bola aloba Privatbanky, a.s. zamietnut v plnom
rozsahu. Vo svojom rozsudku k predmetnej tlaovej konferencii sd uviedol: Je teda zrejm,
e ilo o oficilne vyjadrenie predstavitea ttneho orgnu Ministerstva vntra SR, ktor
urobil v rmci plnenia pracovnch a sluobnch loh. (s. 16). alej uviedol: Sd po
vyhodnoten vykonanho dokazovania mal za preukzan, e navrhovateom vytkanmi
vrokmi vyjadreniami ministra vntra SR na tlaovej besede da 3. 4. 2012 nedolo
k takmu zsahu, ktor by bol neoprvnen. (s. 19) Na tlaovej konferencii neboli
zverejnen iadne informcie, ktor by podliehali bankovmu tajomstvu v zmysle 91 ods. 1
zkona . 483/2001 Z. z. o bankch a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen
neskorch predpisov. Citovan rozsudok koniec-koncov obsahuje ete podrobnejie
informcie (rovnako bez identifikcie klienta), ako boli zverejnen na tlaovej konferencii
da 3. 4. 2012 (s. 20-21).
Dkaz:

Rozsudok OS Bratislava I zo da 25. jna 2015, sp. zn. 16 130/2012 (prloha .

4)

V prvnom tte me nasta situcia, kedy kvli nronosti dkaznho bremena,

neunesie tt dkazne bremeno mimo dvodn pochybnos v trestnom konan ( 2 ods. 10
Trestnho poriadku), ale v paralelnom civilnom konan, kde je dkazn bremeno rozloen,
me by alobca spen. V tomto prpade postupoval vyetrovate v napadnutom uznesen
plne opane. Zdvodnenie vyetrovatea v tejto asti (s. 8-10) je len prepisom trestnho
oznmenia M. Konera a finannej skupiny Penta a je formulovan takmer vlune politicky.
Ako prklad uvdzam nasledovn asti odvodnenia vyetrovatea: JUDr. Daniel
Lipic ... prezentoval tieto informcie ako konen, nespochybniten fakty a teda obvinil
osobu Mgr. Marina Konera, ako aj banku z protiprvneho konania, ktor vo veobecnosti
verejnos musela pochopi ako to, e banka kryje pranie pinavch peaz .... Akkovek
prepojenia s kauzou Gorila s preto vemi pozorne sledovan slovenskou verejnosou a
obzvl, ak takto hoci aj nepriame prepojenia, nazna minister vntra. Zvolen rtorika
13

Daniela Lipica a spsob, akm svoje vyjadrenia ku kauze Gorila prezentoval, vyznieva ako
vopred dmyselne premyslen a nemono ju oznai za vecn prezentciu informci o
priebehu vyetrovania, ale skr za emotvnu prezentciu jeho nzorov. Prinajmenom as
verejnosti, ktor m jeho sympatie a ktor s kauzou Gorila vzrstli a ktor nie je teda mal,
vak jeho prezentcie ako vecn a sprvne vnma ... (tto as odvodnenia napadnutho
uznesenia je doslovnm prepisom trestnho oznmenia M. Konera zo da 13. 4. 2012, s. 89). Vyjadreniami odprezentoval svoje osobn postoje a cez mdi sa rozhodol spochybova
prvne postupy Generlnej prokuratry SR, m sa dopustil konania, ktor m vplyv na
dveryhodnos tejto intitcie v oiach verejnosti a me vies a k saeniu jej innosti. (op
doslovn prepis z trestnho oznmenia M. Konera, s. 9). Vyjadrenia JUDr. Daniela Lipica,
ako ministra vntra SR, nie s verejnosou hodnoten ako subjektvne nzory v rmci
slobodnej diskusie, ktor by prpadne bolo mon vyvrti, ale ako kategorick pravdy, ktor
netreba viac preukazova a hlavne u nemono ani spochybni." (doslovn prepis z trestnho
oznmenia finannej skupiny Penta zo da 15. 12. 2014, s. 8).
A nsledne v tejto asti uvdzam sumarizujcu prvnu vahu vyetrovatea: JUDr.
Daniel Lipic zneuil tlaov besedu z 3. 4. 2012 zorganizovan z pozcie ministra vntra,
aby na nej mohol odprezentova svoje osobn postoje a nepln a neoveren zvery a aby tak
zvil svoju popularitu aj v poslednom okamihu jeho psobenia v tejto funkcii, a to v posledn
de pred jeho odchodom z ministerstva vntra, nadobudnut pri jej vkone v zujme zskania
osobnho prospechu. (op doslovn prepis z trestnho oznmenia M. Konera, s. 9) Vo
vzahu k neplnm a neoverenm zverom z predbenej kontroly je zarajce, e
vyetrovate si nevyiadal do konania informciu, ako skonilo sprvne konanie za poruenie
zkona o boji proti praniu pinavch peaz vo vzahu k druhej kontrole v Privatebanke, a.s.,
o ktorej som na inkriminovanej tlaovej konferencii informoval. V opanom prpade by zistil,
e v sprvnom konan bola Privatbanke, a.s. prvoplatne uloen pokuta vo vke 55 000
EUR, a nsledne Krajsk sd v Bratislave zamietol sprvnu alobu Privatbanky, a.s.
(rozhodnutm zo da 24. 2. 2015, sp. zn. 5S/91/2013).
Z napadnutho uznesenia nie je vbec zrejm ako vyetrovate dospel k citovanm
zverom, a ak vyetrovacie kony vykonal na vyvodenie tchto tvrden. Skr ide
o prezentovanie vlastnch vah (resp. vah oznamovateov), ktor sa neopieraj a iadne
zskan dkazy. Takto zvery preto vyvolvaj pochybnosti o ich objektvnom zisten vo
vykonanch dkazoch, priom vyetrovate priiel k tmto zverom skr na zklade
nepodloench subjektvnych pocitov, a teda postupoval arbitrrne pri vyhodnocovan
dkazov.
Trestnho inu zneuvania prvomoci verejnho initea poda 326 ods. 1 psm. b)
Trestnho zkona sa dopust pchate v postaven verejnho initea, ktor prekro svoju
prvomoc. Obsah pojmu prvomoc vak nenapa akkovek zkonn ustanovenie urujce
verejnmu initeovi spsob a hranice jeho konania. U z pvodnej dvodovej sprvy k Trestnmu zkonu mono vyvodi, e prvomocou verejnho initea treba rozumie predovetkm rozhodovanie o prvach a povinnostiach fyzickch a prvnickch osb, a to vydvanm
veobecne zvznch alebo individulnych prvnych aktov. Prvomoc vdy mus obsahova
14

prvok moci a prvok rozhodovania. Na to, aby konkrtny verejn inite prekraoval prvomoc v zmysle 326 ods. 1 psm. b) Trestnho zkona musia by sasne splnen nasledovn
podmienky: a) mus s o rozhodovanie o prvach alebo povinnostiach fyzickch a prvnickch osb, a b) tak rozhodovanie mus obsahova prvok moci a rozhodovania.
Pokia ide o podmienku uveden pod psmenom b), tak prvok moci a rozhodovania je
nedielnou sasou prvomoci verejnho initea a je jednm z rozhodujcich znakov umoujcich identifikova prvomoc verejnch initeov. Znamen nielen to, e verejn inite je
oprvnen kona o prvach a povinnostiach inch, ale tie to, e toto jeho konanie je vyntiten donucovacou mocou ttu. Vkon prvomoci je realizovan formlnym alebo neformlnym prvnym konom a je vdy jednostrannm prvnym konom nezvislm na vli subjektu voi ktormu smeruje alebo ktorho sa tka (k uvedenmu pozri bliie naprklad materil Generlnej prokuratry SR s nzvom Zhodnotenie dokazovania a zkonnosti rozhodovania o trestnom ine zneuvania prvomoci verejnho initea a o trestnch inoch korupcie
z roku 2000, ale aj rozsudok Najvyieho sdu SR pod sp. zn. 5 Tz 5/2004).
V mojom konan, ktor je popsan v skutkovej vete uznesenia o vznesen obvinenia,
absentuje akkovek prvok moci a rozhodovania, t. j. absentuje tu akkovek formlny alebo
neformlny jednostrann prvny kon, ktor by bol nezvisl na vli subjektu voi ktormu
smeruje (naprklad voi pokodenm). Mono preto uzatvori, e v danej trestnej veci nebol
naplnen kov obligatrny znak zkladnej skutkovej podstaty trestnho inu zneuvania
prvomoci verejnho initea tkajci sa vkonu prvomoci verejnho initea.
Vyetrovate sa nijakm spsobom vo svojom odvodnen nevysporiadal s otzkou,
ak prvok moci a rozhodovania som vykonval na tlaovej konferencii da 3. 4. 2012. Z tohto
pohadu s jeho (absentujce) prvne vahy plne nepreskmaten.
Rovnako sa vyetrovate nevysporiadal s naplnenm zkonnho znaku v mysle
spsobi inmu kodu alebo zaobstara sebe alebo inmu neoprvnen prospech, o
vyjadruje motv konania pchatea. Tento obligatrny znak skutkovej podstaty trestnho inu
mus by rovnako preukzan (R 39/2001-I). Okrem vyie uvedench prekoprovanch ast
trestnho oznmenia M. Konera nie je zrejm, akmi prvnymi vahami sa vyetrovate
riadil. Z doslovnho prepisu trestnho oznmenia M. Konera sa uvdza, e som tak konal
v zujme zskania osobnho prospechu. Kee bolo po vobch do Nrodnej rady SR nie je
z odvodnenia ani zrejm, ak osobn prospech by som mal zska. Naviac, pri tak
veobecnom kontatovan by bolo mon prs k zveru, e kad tlaov konferencia
stavnho initea je motivovan zskanm osobnho politickho prospechu. Skutonos, e
nelo o snahu kandalizova Privatbanku, a.s. bola potvrden aj postojom novho ministra
vntra SR, ktor potvrdil pokutu za poruenie zkona o boji proti praniu pinavch peaz,
ktor vyplynuli z druhej kontroly v tejto banke. A ako som uviedol vyie, nsledne bola
zamietnut aj sprvna aloba Privatbanky, a.s., a to rozhodnutm Krajskho sdu v Bratislave
zo da 24. 2. 2015 pod sp. zn. 5S/91/2013. Prvne vahy vyetrovatea s preto v tomto
smere plne nepreskmaten a obmedzuj sa len na citovanie zkonnch ustanoven

15

Trestnho zkona, avak plne v nich absentuje analza, preo zisten skutkov stav napa
to-ktor ustanovenie Trestnho zkona ( 176 ods. 2 Trestnho poriadku).

C.
Trestnho inu ohovrania poda 373 Trestnho zkona sa dopust osoba, ktor
o inom oznmi nepravdiv daj, ktor je spsobil znanou mierou ohrozi jeho vnos
u spoluobanov, pokodi ho v zamestnan, v podnikan, narui jeho rodinn vzahy alebo
spsobi mu in vnu ujmu. Kee ide o myseln trestn in, pchate mus ma
vedomos, e daj, ktor oznamuje je nepravdiv, a e jeho oznmenie spsob v zkone
predpokladan nsledok. Rovnako myseln zavinenie vyaduje naplnenie skutkovej podstaty
trestnho inu pokodzovania cudzch prv poda 375 Trestnho zkona. Aj ke tu ide
o pomerne kreatvnu aplikciu tohto ustanovenia na ohovranie prvnickej osoby, ktor
skutkov podstatu Trestn zkon nepozn.
Vyetrovate sa v skutkovej vete sna navodi dojem, e aj potom, ako finann
skupina Penta verejne odmietla akkovek vzah k spolonosti registrovanej na Belize Penta
Enterprises Ltd. som naalej finann skupinu Penta s touto schrnkovou firmou spjal. Toto
tvrdenie v skutkovej vete uznesenia je nepravdiv a vyplva to aj z mojich vrokov
uvedench k skutku pod bodom 2.
Da 10. 11. 2014 v rannch hodinch som dostal od svojich spolupracovnkov
informciu o schrnkovej spolonosti Penta Enterprises Ltd., ktor sdli na rovnakej adrese,
ako schrnkov firma, ktor vlastn spolonos Medical Group SK. Nsledne som zvolal
spolu s almi zstupcami opozcie tlaov konferenciu, kee v tom ase Nrodn rada SR
rokovala o kauze predraenho nkupu CT prstroja v Nemocnici A. Wintera v Pieanoch
(ktor kauzu vyetrovate vytrvalo v uznesen oznauje ako tzv. kauzu). Poznajc
dslednos finannej skupiny Penta, ktor sa zo zsady brni neoprvnenmu pouvaniu
svojho nzvu, som nemohol predpoklada, e nem prepojenie na spolonos Penta
Enterprises Ltd. Akonhle vak finann skupina Penta verejne odmietla svoju spojitos so
spolonosou Penta Enterprises Ltd., nikdy viac som ju s touto spolonosou nespjal. Ak
teda vyetrovate v odvodnen uznesenia tvrd, e JUDr. Daniel Lipic pokraoval
v uvdzan tejto nepravdivej informcie aj po tom, o sa dozvedel, e PENTA odmietla
akkovek vzah k spolonosti PENTA ENTERPISES Ltd so sdlom na Belize, tak jeho
tvrdenie je v ostrom rozpore so skutkovm stavom. Nad rmec uvedenho vak dopam
sprvu z mdi, poda ktorej informcie o prepojen finannej skupiny Penta a Medical Group
SK nie s plne iluzrne: Rovnako tomu je aj v ctekovej firme Medical Group SK, v ktorej
si delia riadenia aj profit irok aj Penta rovnakm dielom.

16

Dkaz:

Smer a Penta nie s nepriatelia, ale astnci kartelu. Dennk N, 13. 5. 2015
(dostupn na https://dennikn.sk/131267/smer-a-penta-nie-su-nepriatelia-aleucastnici-kartelu/)

Vo svojom vyjadren zo da 10. 11. 2014 vak finann skupina Penta uviedla aj
nasledovn informciu: Investin skupina Penta nevyuva pre svoje podnikatesk aktivity
jurisdikciu Belize a nem v tejto jurisdikcii iadne spolonosti. Na tento vrok som reagoval
nsledne v asopise Tde . 47/2014, kde som uviedol vetu, ktor sa nachdza v opise
skutku 2.: Faktom vak je, e Marin Krajk, ktor je blzky Hakovi, mal tie firmy,
ktor boli registrovan na Belize. Tvrdi, e Penta s Belize ni nemala a videla ho len na
mape je absurdn. Tento vrok je pravdiv, priom nijako nespja finann skupinu Penta
so spolonosou Penta Enterprises Ltd. na Belize. Jeho pravdivos preukazuje tlaov sprva
politickho hnutia NOVA, ktor presne uvdza prepojenie M. Krajka na finann skupinu
Penta a zrove jeho podnikatesk aktivity na Belize. V tejto svislosti absurdnos opisu
skutku 2 dokumentuje aj skutonos, e tlaov vyhlsenie na webovej strnke politickho
hnutia NOVA (ktor je inak preukzatene pravdiv), pripisuje vyetrovate bez alieho
mojej osobe. Pravdivos tejto informcie vak vo svojom vsluchu zo da 14. 4. 2015
potvrdil aj samotn M. Krajk. Vo svojom vsluchu uviedol: Toto jeho tvrdenie je
v niektorch bodov pravdiv, to e som konateom spolonosti K-ONE je pravdou, je
pravdou, e som aj majiteom WALSALL HOLDINGS LTD. so sdlom v Belize na uvedenej
adrese, je pravdou, e som rodinnm prslunkom Jaroslava Haka a aj to, e som
figuroval v mnohch spolonostiach vlastnench Pentou.
Dkaz:

NR SR: Medical Group SK sdli na Belize s Pentou, hovor Lipic, SITA, 10. 11.
2014 (prloha . 5)

K jednotlivm mojim vrokom a ich prvnemu posdeniu by som ete uviedol

nasledovn.
Prv vrok je citciou zo spisu Gorila a uvedenm faktu, e na rovnakej adrese, kde je
registrovan spolonos, ktor vlastn Medical Group SK, a.s., sdli aj spolonos s nzvom
Penta Enterprises Ltd. Na tieto skutkov tvrdenia nadvzuje hodnotiaci sudok, e Mgr.
Jaroslav Hak a Mgr. Pavol Paka v sasnosti zrejme podnikaj v zdravotnctve veselo
celkom spolone.
alie vroky vychdzaj z publikovanch informci o pote tzv. odvrtitench
mrt v Slovenskej republike. Len v porovnan s eskou republikou, kde je objem finannch
prostriedkov do zdravotnctva na jednho obyvatea porovnaten so Slovenskou republikou,
mme o niekoko tisc odvrtitench mrt viac ako nai najbli susedia. V rmci
Eurpskej nie sme na tvrtom najhorom mieste, za nami je len Litva, Lotysko
a Rumunsko.

17

Dkazy:

Nae zdravotnctvo je tvrt najhorie v nii, hovoria daje o zbytonch

mrtiach, Dennk N (dostupn na https://dennikn.sk/469582/zdravotnictvo/)
dor, .: Keby sme mali esk zdravotnctvo, zachrnili by sme rone tritisc
ud, Dennk N, 14. 10. 2015, (dostupn na https://dennikn.sk/267297/kebysme-mali-ceske-zdravotnictvo-zachranili-by-sme-rocne-tritisic-ludi/ )

Moje vroky vychdzali z informcie v spise Gorila, ktor, inter alia, opisuje snahu
finannej skupiny Penta ovplyvova situciu v slovenskom zdravotnctve. Tento spis
dokumentuje utajovan stretnutia Mgr. Jaroslava Haka s predstavitemi slovenskho
politickho a verejnho ivota.
Kauza Gorila patr nepochybne medzi najvie korupn kauzy poslednch
desaro, pretoe pomerne plasticky popisuje korumpovanie ttnych predstaviteov
finannmi skupinami. Z uvedenho dvodu je mimo akkovek pochybnos, e svojimi
vedommi aktivitami so ttom sa finann skupina Penta, ako aj Mgr. Jaroslav Hak, stali
osobami verejnho zujmu. Rovnako sa predmetom verejnho zujmu stalo vyetrovanie
kauzy Gorila, kee stle vo veci prebieha trestn sthanie.
Vyetrovate sa zaujmavm spsobom v odvodnen napadnutho uznesenia
vysporiadal aj s autenticitou spisu Gorila, ke uviedol: JUDr. Daniel Lipic svoje
nepravdiv vyjadrenia uvdzan na tlaovej besede k osobe Mgr. Jaroslav Hak zaloil na
skutonostiach, ktor vyplvaj z dajnho spravodajskho spisu Gorila, priom je
potrebn uvies, e doposia nebola preukzan autenticita tzv. spisu Gorila, vo veci nebol
vydan prvoplatn odsudzujci rozsudok, preto vyjadrenia JUDr. Daniela Lipica
o dajnch nezkonnch dohodch Mgr. Jaroslava Haka s politickou elitou s
nepravdiv. Vyetrovate k tomuto zveru dospel napriek tomu, e vedci vyetrovacieho
tmu na vyetrenie kauzy Gorila Marek Gajdo opakovane verejne potvrdil, e zo spisu Gorila
sa v priebehu vyetrovania vek mnostvo informcii a faktov potvrdilo.
Dkaz:

f tmu Gorila exkluzvne: Vek mnostvo faktov sa potvrdilo, aktualne.sk, 5.

1. 2015 (dostupn na http://aktualne.atlas.sk/sef-timu-gorila-exkluzivne-velkemnozstvo-faktov-sa-potvrdilo/dnes/kauzy/)

K prvnym aspektom trestnho sthania v tejto veci je potrebn uvies, e prvo na

informcie a prvo na ochranu dobrej povesti s zkladn prva, ktor chrni stava
rovnakm spsobom.
V tejto svislosti je mimoriadne dleit zdrazni, e v zmysle kontantnej judikatry
ESP sa najcitlivejie posudzuje obmedzenie slobody prejavu v oblasti verejnho zujmu
(rozsudok Vekej komory ESP vo veci Srek v. Turecko zo da 8. 7. 1999, . 26682/95,
61). Akkovek obmedzenie slobody prejavu mus by interpretovan retriktvne a potreba
obmedzenia mus by jednoznane preukzan (rozsudok ESP vo veci Ahmed a in v.
Spojen krovstvo zo da 12. 9. 1995, . 22954/93, 55). Trestne sthan vroky zazneli
poas mimoriadnej schdze Nrodnej rady SR, ktor sa tkala kauzy kandalzneho nkupu
18

CT prstroja pre Nemocnicu A. Wintera v Pieanoch. Ilo teda o tmu korupcie

v zdravotnctve, teda o jednu z najvnejch tm verejnho zujmu na Slovensku.
Sloboda prejavu m pritom osobitn dleitos vo vzahu k volenm politickm
predstaviteom, pretoe vykonvaj nezastupiten lohu v demokratickej spolonosti.
Z uvedenho dvodu snaha obmedzi slobodu prejavu volench poslancov podlieha
mimoriadnemu prieskumu zo strany trasburskch orgnov ochrany prva (napr. rozsudok
ESP vo veci Castello v. panielsko zo da 23. 4. 1992, Sria A, . 236).
V tejto svislosti je potrebn zdrazni, e ak sa aj niektor skutkov tvrdenia
nsledne uku ako nepravdiv, to automaticky neznamen, e dolo aj k protiprvnemu
konaniu zo strany osoby, ktor takto informcie predniesla, pretoe protiprvnym nie je
rozirovanie informci, pri ktorch m ich rite rozumn dvody si myslie, e tieto
informcie s pravdiv, ke vykonal dostupn kroky na overenie ich pravdivosti. V tom
prpade s toti tieto vroky chrnen slobodou prejavu zaruenou stavou aj Dohovorom.
V podobnom zmysle sa vyjadril aj stavn sd eskej republiky vo svojom nleze zo da 11.
11. 2005 (sp. zn. I S 453/03), poda ktorho lze dovodit z evropsk judikatury, e chce-li
kdokoliv o jin osob zveejnit informaci difamanho charakteru, nelze jeho ponan
povaovat za rozumn i legitimn, pokud neproke, e ml rozumn dvody pro spolhn se
na pravdivost difaman informace, kterou il, a dle pokud proke, e podnikl dne
dostupn kroky k oven pravdivosti takov informace, a to v me a intenzit, v n mu bylo
oven informace pstupn, a konen, pokud sm neml dvod nevit, e difaman
informace je nepravdiv. Tieto prvne zvery sa tkaj obiansko-prvnych konan, a teda
v trestnom konan musia by aplikovan a fortiori. V danom prpade som si overil, e
spolonos s nzvom Penta Enterprises Ltd. je registrovan na rovnakej adrese na Belize ako
spolonos, ktor vlastn Medical Group SK, a.s. teda spolonos, ktor bola v minulosti vo
vlastnctve Pavla Paku, a ktor vyhrala zmanipulovan verejn sa na nkup CT prstroja
do Nemocnice A. Wintera v Pieanoch. Kee poznm agresvny spsob, ktorm sa
finann skupina Penta domha svojich relnych i domnelch prv, nemal som dvod sa
domnieva, e vlastnkom spolonosti Penta Enterprises Ltd. je in vlastnk zo Slovenskej
republiky, berc do vahy skutonos, e aj samotn finann skupina Penta je registrovan
v daovom raji na ostrove Jersey, ktor je jednm z najvch offshore centier sveta.
Vo vzahu k Pente ide finann skupinu, pri ktorej plat, e vek obchodn
spolonosti sa nevyhnutne a vedome vystavuj podrobnmu prieskumu svojho jednania,
a rovnako ako u manarov a manarok stojacich v ich ele, s limity prijatenej kritiky
namieren voi tmto spolonostiam irie. (napr. rozsudok ESP vo veci Steel a Morris v.
Spojen krovstvo zo da 15. 2. 2005, sanos . 68416/01; rozsudok ESP vo veci Kuli
a Rzycki v. Posko zo da 6. 10. 2009, sanos . 27209/03). Trestne sthan vroky sa
nijako netkaj hospodrskej sae v rmci akhokovek ekonomickho boja, m je poda
ESP dan rozdiel medzi komernm zujmom na dobrej povesti obchodnch spolonost
a povesti jednotlivca tkajcej sa jeho postavenia. Pokia poves jednotlivca me ma dopad
na dstojnos tohto jednotlivca, poda Sdu zujem na povesti v obchodnom styku neobsahuje

19

obdobn morlnu dimenziu. (rozsudok ESP vo veci Uj v. Maarsko zo da 19. 7. 2011,

sanos . 23954/10).
Prevan vina citovanej judikatry sa pritom tka obiansko-prvneho konania.
Pouitie trestnho prva, ako ultima ratio, je pri verblnych deliktov, ktor sa priamo tkaj
otzky verejnho zujmu v demokratickej spolonosti, takmer neprijaten. Finann skupina
Penta, ako aj Mgr. Jaroslav Hak si pritom za rovnak vroky uplatuj aj obianskoprvnu ochranu v konan na ochranu osobnosti a ochranu dobrej povesti (konanie na
Okresnom sde Bratislava I pod sp. zn. 16C/236/2015), kee tto je zaloen na princpe
objektvnej zodpovednosti, teda zodpovednosti bez ohadu na zavinenie pvodcu zsahu.
Trestn sthanie za vroky, v tom ase opozinho poslanca Nrodnej rady SR
venujceho sa otzkam bezpenosti a korupcie, kde jednm z pokodench je finann
skupina, ktor dominantne podnik v ttom regulovanch odvetviach, a druhm je osoba
verejnho zujmu, je pravdepodobne bezprecedentnou snahou obmedzi slobodu prejavu
v oblasti, kde je sloboda prejavu v demokratickej spolonosti najviac chrnen: v oblasti
politickho prejavu volenho poslanca, ktor sa obsahovo tka takmer defininej veci
verejnho zujmu (korupcie v zdravotnctve). Ani v tomto prpade sa pritom vyetrovate
nijako nevysporiadal so spsobilosou dotknutch vrokov ohrozi vnos u spoluobanov,
pokodi v zamestnan, spsobi in vnu ujmu, i zkonnm znakom uvedenia do omylu (
375 Trestnho zkona). Vyetrovate optovne len cituje zkonn ustanovenia, priom by mal
tieto zkonne znaky popsa konkrtnymi skutonosami, ktor je nsledne potrebn
subsumova pod tieto zkonn znaky.
D.
Z uvedench dvodov iadam v zmysle 194 ods. 1 psm. a) Trestnho poriadku, aby
bolo uznesenie vyetrovatea zruen a trestn sthanie zastaven poda 215 ods. 1 psm. a),
psm. b) Trestnho poriadku, kee skutok pod bodom 1) pre ktor bolo vznesen obvinenie
sasti nie je trestnm inom a nie je dvod na postpenie veci, a sasti je nepochybn, e sa
skutok nestal, a skutok pod bodom 2) nie je trestnm inom.
Zrove Vs upovedomujem, e v zmysle 213 ods. 1 Trestnho poriadku vyuvam
svoje oprvnenie zastni sa vetkch konov prpravnho konania.

JUDr. Daniel Lipic

20