You are on page 1of 5

Tri rovne ega poda Erica Berneho

(uplatnenie trojdomosti udskej psychiky v pedagogickom prenose)


(Juraj Hatrk 5. prednka z Pedagogiky)
U sme sa niekokokrt dotkli mylienky o vntornom viachlase v udskej bytosti, o viacerch
vrstvch psychiky (due), v ktorch sa odra doteraj vvin udskho druhu v celej svojej
protireivosti; ich vzjomn prelnanie vznamne prenik do udskch vzahov, do rol, ktor
poskytujeme svojmu okoliu, teda aj do rolovho poa uitea...
Viacvrstevnos v individulnom rozmere usporiadal americk psycholg Eric Berne (1910 1970),
docent kalifornkej lekrskej fakulty, pecialista na socilnu psychiatriu, do troch skupn udskho
chovania:
1. skupina: Interne programovan chovanie (archeopsychick); sem zaradil chovanie
ovplyvnen snenm, snami, fantziou, podvedom priania, rzne niky od reality, spontnne
iny, prameniace v nevedom (podvedom). Archeopsychick vrstva predstavuje diea v
ns zkladn zdroj duevnej energie, z ktorho pramen bazlna tvorivos. Je to nielen
poda Berneho to najcennejie v loveku, o dva vvoju jeho osobnosti dynamiku
2. skupina: Chovanie overen skutonosou (sksenosou); programovo pravdepodobn
(predvdaten, socilne akceptovaten ap.), ie neopsychick vrstva; je predpokladom pre
profesionlne innosti, uplatovanie zujmov, potrieb, konkov v ustlench algoritmoch,
umouje spracovvanie a vyuvanie informci, at. Je to dospel v ns, zklad naich
socilnych funkci, rol, aksi centrum rovnovhy, vybalansovan v procese uenia sa,
vzdelvania sa, socializcie...,
3. skupina rodi v ns; vyrast a stabilizuje sa v procese vyuvania neopsychickch kvalt,
ich uplatovania v spoloenskom chovan, obradoch a ceremnich, zbavch, pri rznych
opercich a manvrovan v spoloenskom prostred, pri hrch rzneho typu, pri dvernch
vzahoch... Prve dvern vzahy povauje Berne za osi, o u stoj nad vetkou
klasifikciou chovania ako hry:
...Niektor astn udia maj nieo, o stoj vysoko nad kadou klasifikciou chovania a to je
schopnos poznania; nieo, o nie nad programovanm minulosti, a to je spontnnos; a tie nieo,
o skyt omnoho vie zadosuinenie ako hry a to s dvern vzahy (Jak si lid hraj
pozri).
Zkladnou jednotkou v spoloenskom styku je poda Berneho prenos; mysl tm iniciovanie
kontaktu smerom k respondentovi, ktor tto iniciatvu prijma (vznik prenosov reflex). Pri srii
prenosov v rmci rznych typov a modelov sprvania a konania sa sm men na inicitora a
dochdza k prenosovm situcim (podrobnejie ich spomenieme niie).
Jednotkou spoloenskej akcie je poda Berneho pohladenie tto neoakvan a inn
metaforizciu pouva ako dsledok uplatnenia mylienky, e v kadom loveku pretrvva od
ranho detstva hlad po dotyku, po podnetoch, hoci sa postupne transformuje na hlad po uznan.
Preto aj pohladenie v rmci rznych typov prenosovch situci medzi umi vpodstate stle
predstavuje tto potrebu by uznan, akceptovan, za ktorou sa skrva tba po fyzickom kontakte,
po dvernosti, po zblen, ktor by prekonalo odcudzenie, osamotenos, izolciu, v ktorej sa
jedinec ocit a ktor ho me rozloi...
Ke loveka nikto nehlad, zane mu vysycha miecha, cituje Berne udov prslovie, m len
podiarkuje, e hlad po podnetoch (ku ktormu sa postupne pripja aj franklovsk potreba zmyslu
pozri v predchdzajcich textoch.., pozn. JH), m pre zachovanie udskho organizmu rovnak
vznam i funkciu ako hlad po potrave. Nedostaton viva v tomto zmysle me ohrozi
podstatu udskej existencie.
Zbavy a hry slia poda Berneho ako nhrada za skuton, opravdov prevanie
nefalovanch dvernch, intmnych vzahov... S teda len prsubom, nenahrdzaj naplnenie, ale
prispievaj k uvoneniu loveka, pripravuj ho na vy, intmny prejav...
...Intimita zana a tam, kde individulne (obvykle intinktvne) programovanie nadobda na

intenzite a spoloensk konvencie vtane alch zbran zan ustupova do pozadia. Intimita je
najiadcejou odpoveou na hlad po podnetoch, po uznan i po truktre. Jej pravzorom je akt
milostnho nastenia... (E. Berne Jak si lid hraj)
Hladom po truktre mysl Berne to ist, o spomna Frankl ako hlad po zmysle neuplatuje vak
duchovn aspekt natoko vrazne, nehovor o dui dsledky nenastenia tohto hladu vak vid
vpodstate tie rovnako, ako detrukciu:
...Hlad po truktre je vrazom potreby ubrni sa nude... Ak sa nuda zahniezdi v loveku na
dlhiu dobu, m na neho rovnak inok ako citov strdanie a d sa oakva, e bude ma aj
rovnak nsledky...( tame... )
Stavy ega, ako ich uvdza Berne, tvoria sstavu pevne skbench modelov chovania... Jednotliv
vrstvy populrne nazval: rodiom (Ro) dospelm (Do) dieaom (Die). Rodi v ns je
odrazom vplyvu naich rodiov (ale aj veobecne: akejkovek relevantnej autority, s ktorou sme sa
stretli). Uchovali sme si od nich urit postoje, nzory a sami ich prejavujeme bu ako nieo, m
korigujeme vlastn chovanie (konme tak, ako by si to priali nai rodiia), alebo z tohto vzoru
erpme autoritu voi inm: sami prikazujeme, urujeme ako veci maj prebieha, ako sa maj
sprva t druh... Ro (ako zdrazuje Berne) etr as a energiu, lebo predklad nvyky, stereotypy:
sta poslchnu a vykona, prpadne prikza... Podobne Die v ns m dvojak podobu: me
reagova tzv. adaptovane, ochotne vyhovova rodiovskm poiadavkm, alebo rodia premdrelo
napodobova, o je, samozrejme, neprirodzen a rob chybu rodi i uite, ktor sa z toho te...
Prirodzen, zdrav Die v loveku je neprispsoben, rado sa bri, tvor, je priebojn a pln
spontnnosti, plytv energiou i asom, nara pritom na obmedzenia a bariry... (pozri: J. Hatrk:
Drahokam hudby I ) Do v ns je nevyhnutn na udranie rovnovhy je prostrednkom medzi
Ro a Die. Jednotliv vrstvy ega vntorne spolu priamo nesvisia; ba prve naopak, bvaj
diametrlne odlin. Dleit je, e ich nemono predstiera (tto mylienka anticipuje dleit a
centrlnu zkonitos terie komunikcie, ktor podobne tvrd: nie je mon nekomunikova
pozri v alej prenke o empatii...).
Pri pedagogickch prenosoch si treba uvedomova, e zloky Do a Die sa ete len rodia (ako sa rod
u spomenut hlad po uznan a po truktre na bze detskho, zkladnho hladu po dotyku, po
pohladen...). Veobecne mono kontatova aj aliu dleit okolnos z uiteskej praxe u ns:
zloka Do je v naich uiteoch nedostatone rozvinut prevauje Ro... Preto je vyuovac proces
na naich kolch stle vzdialen od atmosfry lskavho porozumenia a partnerstva (ako ho
explicitne vyaduj a predpokladaj platn osnovy). Prevaha Ro znamen paradoxne aj
nedostatok zmyslu pre berneovsk ekonmiu pohladen (pozri alej) precitlivenos pedagga na
vlastn autoritu, strach o u zabrauje prirodzenosti, uvonenosti, o nakoniec znamen nedostatok,
deficit empatie... Autoritrstvo a zkoprsos voi iakovi zanechvaj trval stopy na jeho citovom
profile i charaktere...
Pozorujme chvu model prenosovej situcie a spjajme jednotliv rovne ega u inicitora i
recipienta pomyselnmi ipkami:
Inicitor:
Ro 1
Do 1
Die 1

Recipient:
Ro 2
Do 2
Die 2

Zklad Berneho klasifikcie prenosov tvoria tzv. jednoduch, doplnkov prenosy, napr. Do 1 Do
2 / Do 2 Do 1 alebo Ro 1 Die 2/ Die 2 Ro 1... V tomto type sa prejavuje na kadej strane len
jeden stav ega a obojsmerne sa vzjomne dopluj: dospel komunikuje s dospelm, rodi s
dieaom... asto tu dochdza k reazeniu: reflex sa stva novm podnetom. Vo dvojiciach, ale aj v
skupinch tak vznikaj rozmanit postupy alebo obradn konanie. Prebiehaj spontnne,
nevyaduj vahu a funguj dokonca bez ohadu na to, ak je npl danho prenosu... Preto s
asto nudn, schematick, zaloen na zvyku. kolsk prax je nimi priam zamoren... (pozri: J.
Hatrk: Drahokam hudby I). Problm stereotypov v algoritmoch vyuovania i vchovy je vak sm

osebe zaujmav a dleit; napanie schm tvor dleit vrstvu na ceste k originalite, k
samostatnmu jednaniu detsk tvorivos sa, veden napodobovacm intinktom, dlho a
nevyhnutne prejavuje prve cez fluenciu a flexibilitu, ie cez rovne, kde ide prve o toto: o
napodobovanie, prun uplatovanie schmy, ncvik, zskavanie podmienench reflexov, ap.
Budeme sa touto problematikou zaobera neskr v prednkach, ktor bud venovan fenomnu
dieaa a jeho pedagogickmu uchopeniu...
Na opanom ple stoja tzv. krov prenosy... S obecne povedan najvou pliagou prve v
pedagogickej komunikcii. Nastvaj najm vtedy, ak sa prvotn inicicia Do 1 Do 2 (pozri
model) nedok oakvanho prenosovho reflexu a odpove prichdza krom ie: napr.: Die
2 Ro 1 alebo Ro 2 Die 1... Kad z ns si doke do tchto vzorcov dosadi vlastn sksenos;
na ben, vecn otzku, napr. Koko je hodn? prichdza prekvapivo a detruktvne bu odpove
detinsk (Hdaj!) alebo autoritrska (Ako to, e nem pri sebe hodinky?!). V pedagogickch
prenosoch je krov prenos nepriateom komunikcie, ohrozuje jej podstatu i vsledok. Rodiia i
uitelia si asto vynucuj autoritu prve tmto detinskm alebo autoritrskym spsobom, m
strcaj prirodzen autoritu... (Musme vetci zomrie?, pta sa diea, pln zkosti. Neptaj sa
toko! Nevid, e ma bol hlava?!, odvrkne podrdene rodi...Na tak osi m ete dos
asu!, ukon problm uite...).
Rozvinutejia komunikcia, bohatie trukturovan hra, skutone intmny kontakt vznik a pri
druhotnch prenosoch, ke komunikuje viac rovn ega simultnne. Zvyajne ide o trojuholnkov
prenosy (1 stav ega u inicitora, 2 stavy u recipienta). Berne tu rozliuje dve rovne kontaktu:
socilnu a psychologick. Na socilnej rovni sa uite me sprva k iakovi ako k partnerovi
(Do 1 Do 2), ale v psychologickom zmysle mu ide o prenos Do 1 Die 2. Aj tu sa me situcia
zmeni na krov prenos: diea never nmu proklamovanmu partnerstvu a opatrne (formlne)
odpoved autorite (Die 2 Ro 1). Ete kompletnej je poda Berneho dvojit doplnkov prenos:
ak si k predchdzajcemu prkladu doplnme ete aj iniciciu Die 1 Die 2, ie ak je dospel
schopn sa sm spusti na tyri a komunikova na psychologickej rovni ako diea s dieaom,
dvera malho respondenta sa ete viac prehlbuje a prenos je o to bohat a plodnej... Berne s
jemnm humorom uvdza ako prklad jednu z najrozrenejch a najobbenejch hier dospelch
muov a ien flirt. (Mladk, zvdzajci dievinu ju pozva na prehliadku svojej zbierky
motov ona sce vie, o o ide, ale odpoved: Oddvna mm rada motle...)... My si vak
uveme pedagogickej, bohat prklad:
esk spisovate Ludvk Akenazy m vo svojej pvabnej a pounej knike Dtsk etudy (inak
vemi vhodnom tan pre vetkch, o sa chc sta rodimi alebo uitemi) tento skvel dialg
medzi otcom a lovkom (ie jeho synekom):
Byli jsme spolu na prochzce ve Stranicch. Nedaleko krematoria jsme uvidli pohebn vz.
Ve voze leela rakev.
Tat, povd, ten je rozvkov, vi?
Ano, pravm, rozvkov.
A co rozv?
Nebotky, odpovdm.
A co je to nebotk?
Mrtv, km.
To jako kdy zeme? pt se.
Tak jest, synu.
Zesmutnl. Chvli se na pohebn vz dv a k:
Tat, a kde le?
Kdo kde le?
No, nebotk, zaeptal.
Vzadu,,km.
Docela vzadu?
Auto stlo ern a ponur. lovek dostal strach ze smrti. Podval se na mn docela polekan a

zeptal se:
A kad mus zemt?
Kad, km, kad, synku.To u je lidsk dl.
Ty ale ume dv ne j, ekl s nadj v hlase.
Potil jsem ho, e ano.
Poj, km, pjdeme doleva, tam je louka a rostou tam kopetiny a sedmikrsky.
Tat, zeptal se, a sedmikrsky tak umraj?
Poj, km, koupme si zmrzlinu. A u se na to auto nedvej...
Ale on se dval a dval a pak ji zoufale se zeptal:
A mus nebotk leet vzadu?
Mus, pravm,jakou bys chtl zmrzlinu? Vanilkovou?
Stoj a dv se. Bylo mu do ple.
Tat, prav, a nemohl bych j, a umu, sedt vedle ofra?
To me, km, to by docela lo. Ale nesml bys na nho mluvit, protoe to je proti dopravnm
pedpism.
Slbil, e bude mlet. A moc se zaradoval, dokonce si poskoil.
Poj,k, natrhme kopretiny. Udlme si kytici. Dokud jsme iv. A mon e chytme
konipska.
Od t doby se ji neboj smrti.
A j se j nebojm tak.
Kdy budeme sedt vedle idie...
Kytici jsme si udlali velikou a krsnou. Z kopretin, sedmikrsek a jednoho fialovho zvoneku.
Zmrzlinu jsme mli jahodovou.
Krsn jsme se pomli.
(Ludvk Akenazy: Dtsk etudy, Rozhovor o smrti)
V tomto malom literrnom klenote je uloen kompletn informcia o tom, ako plodn a uiton
me by viacnsobn doplnkov prenos medzi rodiom a dieaom. Stlo by za to analyzova ho
krok po kroku odkryli by sme jeho brilantn a mdru truktru; diea i otec rozohrali cel klu
ndhernch dotykov a pohladen...
Rovnako v om meme rozpozna ako potvrdenie roly (rodia, ale aj detskho partnera
lovka...), stabilizovalo postoj oboch astnkov k hrovej situcii (lebo koniec-koncov, napriek
tme,i prve vaka nej, bola to hra medzi nimi...) a prinieslo presne poda terie Erica Berneho
existenn zisk (pomohli si navzjom zoi-voi zkostnej tme smrti, ktor kad z nich preval
na svojej rovni...). Akoby sa tu priamo potvrdilo, o tvrd tento psycholg:
...Vchova dieaa je proces, poas ktorho sa diea u, ak hry m zvoli a ako ich m hra...
(in: E.Berne: Jak si lid hraj)
U v neformlnych obradoch, zbavch, ale najm hrch (ako krsne vidno aj v uvedenom
akenazyovskom dialgu otca a syna) s poda Berneho vznamnm prvkom u spomnan
pohladenia nieo, m sa z pozcie svojej roly pozitvne, priatesky, lskavo, intmne dotkneme
toho Druhho (a on nm to primerane, s nadhadom a pochopenm alebo aj iba celkom intuitvne
vracia...).
Ekonmia pohladen, ie vyven pomer tchto vzjomne poskytovanch prvkov komunikcie,
nm naznauje aliu problematiku, ktorou sa budeme najbliie zaobera problematiku
empatie... Bla Buda (1939), maarsk psycholg, pecialista v oblasti psychiatrickopsychologickch vied, autor vemi znmej, asto citovanej a pouvanej publikcie Empatia
psycholgia vctenia a vitia sa do druhho (Psychoprof, Nov Zmky, 1994 ) ju definuje takto:
...Empatia je schopnos vycti, o druhho trpi, o je pre neho v danej situcii najvznamnejie,
o by mu urobilo rados a tm ho uvonilo pre neruen kontakt...
Buda sa dkladne venuje vzniku a vvoju tohto pojmu. Popri mnostve inch zdrojov, autorov a
prameov cituje aj mylienku Alfreda Adlera, slvneho nemeckho psycholga, spolupracovnka a

nasledovnka Sigmunda Freuda, ktor publikoval v tridsiatych rokoch minulho (20-teho) storoia:
...Empatizova znamen vidie oami druhho loveka, pou uami druhho loveka a cti jeho
srdcom.
O tom vak bliie nabudce...
Vnanie pohladen do vpodstate formlnych prenosovch reazcov postupov, obradov, zbav, do
ktorch sa zva usporadva ben, kadodenn udsk ivot, je najzkladnejm a
najpotrebnejm znakom umenia socilnej interakcie, ako ho pomenoval rusk psycholg
Vladimir Levi (jeho mylienkou a koncepciou rolovho autotrningu RAT a rolovho poa
uitea v svislosti s tlakom nevedomia na vedom vrstvy udskej due, ako ho ponma a
vysvetuje C. G. Jung, sme sa zaoberali v minulej prednke).
Netreba si zastiera, e kadodenn ivot ako tvrd Berne ponka tak mlo prleitost k
dvernm vzahom a kee s dvernosti, ktor sa pri nich vyaduj, pre vinu ud vpodstate
nedostupn, lebo na ne zitkovo, osobnostne nedorstli, obrovsk vina zvanho
spoloenskho ivota a teda vlastne aj socilnej interakcie v Leviho ponman sa mus uspokoji a
naplni len hranm hier... lovek v om dosiahol obrovsk rozmanitos a vynaliezavos, stal sa na
hrch tak zvisl, e precitnutie zo sebaklamu, vylieenie z ilzi a autotylizcie, ktor s pre
hranie hier potrebn, u jednho z partnerov trebrs niektorej z manelskch hier me
spsobi obrovsk krzu u druhho parntera, lebo prde o svoju hru a tm aj o prostriedok, ktorm
dosahoval svoju duevn rovnovhu. Je pedagogicky nesmierne kodliv, ak sa takto nerovnovha
vytvor v sieti pedagogickch prenosov a tm aj hier, ktor hraj pedaggovia s objektami svojej
innosti. Tento typ sksenosti me na mlad duu psobi natoko detruktvne, e ju dovedie k
existencilnej krze poznme samovrady det, ktor sa nedokzali vymani z gravitanho poa
podmienok, ktor pre ich hru v modeli iak uite alebo diea rodi urili dospel a pri ich
poruen i nezvldnut strcaj defintitvne pdu pod nohami...
O to viac si treba vo vzahoch vchovnho psobenia ceni odmenu, (ie vlastne pohladenie),
ktor skytaj vzahy a prvky komunikcie, oprosten od formalizovanho algoritmu hier a ktor je
ako hovor Berne: ...naastie tak vek, e dokonca aj nevyven bytosti mu pokojne a s
pocitom avy zanecha svoje hry, ke sa im podar njs vhodnho partnera pre hlbie (intmne)
vzjomn vzahy... Inak povedan aj mal kvapka udskosti a opravdovosti vo vzahoch dvoch
bytost m viu silu a vznam, ako t najprepracovanejia, najsofistikovanejia a dokonale
kontrolovan hrov stratgia...
Pamtajme na to aj v role uitea tm skr, e ju realizujeme v terne a s materilom umenia,
hudby terne, o ktorom si s Blom Budom meme poveda, e dal ako prv pocti loveku
rados z emonej identifikcie, z vctenia, vhadu do druhej udskej bytosti z pochopenia tch
najskrytejch zkut udskej due... Pracujeme s tmto vbunm a silnm materilom d sa
poveda ex professo, z podstaty svojej profesie; o to viac sme povinn ho vedome a spoahlivo
ovlda a regulova...
9. novembra 2009

Juraj Hatrk

Pramene: (popri predchdzajcich,vyie uvedench)


Buda, Bla: Empatia psycholgia vctenia a vitia sa do druhho, Psychoprof, Nov Zmky, 1996
Akenazy, Ludvk: Etudy dtsk a nedtsk, vbor z dla eskoslovensk spisovatel, Praha 1963

You might also like