RAYMOND A.

MOODY

IVOT PO
IVOTE

POAKOVANIE
Vemi vea ud mi pomhalo a povzbudzovalo ma poas mjho vskumu i psania a bez nich by som nebol mohol tento projekt dokoni. Bol to mj dobr priate John Ouzts, ktor ma prehovo ril k prvej verejnej diskusii na tto tmu. John Egle z Mockingbird Books bol prv, kto naliehal, aby som o svojich vsledkoch napsal a cel as mi pri tom pomhal. Leonard, Mae, Becky a Scott Brookovci sa mi veakrt postarali o ubytovanie, stravu a taxk, ke som to potreboval. Kathy Tabakian ma sprevdzala pri nejednom interview a dlh rozhovory, ktor potom nasledovali, boli pre ma vemi uiton. Russ Moores, Richard Martin a Ed McCranie z lekrskej fakulty v Georgii mi poskytli mnoho cennch podnetov a upozornili ma na mnostvo dleitej literatry. Moja manelka strvila dlh hodiny pri psan a redigovan rukopisu. Nakoniec by som chcel poakova vetkm tm, ktor mi rozprvali o svojom stretnut so smrou. Mem len dfa, e tto kniha sa dok rov nakej dvery, ak do ma vloili t, o ktorch tu pem.

OBSAH
Predslov /l vod /13 1 FENOMN SMRTI 111 2 ZITOK UMIERANIA 125 Neopsatenos /29 Vypoutie sprvy o smrti /30 Pocity mieru a pokoja /31 Hluk /32 Tmav tunel /33 Opustenie tela /35 Stretnutia s inmi /49 Sveteln bytos /51 Prehad ivota /55 Hranica 161 Nvrat /64 Problmy s opisom /68 Vplyv na al ivot /71 Nov pohad na smr 115 Dkazy /78 3 POROVNANIA 85 Biblia /87 Platn /90 Tibetsk kniha mtvych /92 Emanuel Swedenborg /94 4 OTZKY /99 /l 17

5 VYSVETLENIA 6 DOJMY /135

PREDSLOV
Mala som monos ta rukopis knihy Dr. Moodyho ivot po ivote a som poteen, e tento mlad vedec naiel dos odvahy, aby zhrnul svoje vsledky a sprstupnil tak irokej verejnosti tento nov druh vskumu. Pracujem so smrtene chormi pacientmi vye dvadsa rokov a stle viac ma zamestnva fenomn smrti. Vea u vieme o procese umierania, ale ete mnoho otzok ostva, ktor sa tkaj momentu smrti ako aj pocitov pacienta vo chvli, ke je vyhlsen za mtveho. Vskum, o ktorom pe Dr. Moody vo svojej knihe, m e osvieti mnohch a potvrdi to, o ns uia u dvetisc rokov - e existuje ivot po smrti. Hoci netvrd, e tudoval smr samotn, z jeho nlezov je zrejm, e umierajci pa cient pokrauje vo vedomej existencii a vnma svoje okolie po tom, o bol vyhlsen za klinicky mtveho. Tento fakt je v dokonalom slade s mojm vlastnm presvedenm a vskumom, kde som pouila vpovede pacientov, ktor zomreli a vrtili sa sp. A to aj napriek naim oakva niam a asto na prekvapenie niektorch dobre znmych a urite povolanch odbornkov. Vetci tto pacienti ctili, ako sa vznaj nad svojm telom, o bolo spojen s asnm pocitom pokoja a doko nalosti. Vinou vnmali in osobu, ktor im pomhala pri ich prechode do inej roviny existencie. Zvyajne boli pozdravovan svojimi milovanmi, ktor zomreli pred nimi, alebo uritou nboenskou postavou, ktor mala v ich ivo te rozhodujci vznam a bola v slade s ich nboenskm presvedenm. Je pre ma vemi poun ta Moodyho knihu v ase, ke sa sama chystm napsa o svojich zisteniach. Dr. Mo11

ody sa bude musie pripravi na vek kritiku, ktor ho oakva hlavne z dvoch strn. Niektor kazi mu by znepokojen tm, e sa niekto odvauje robi vskum v oblasti, ktor bola tabu. Niektor predstavitelia oficil nych cirkv u vyjadrili svoju kritiku k podobnm tdim. Jeden kaz to nazval predvanie lacnej techy". Inm sa jednoducho zd, e otzka ivota po smrti by mala osta zleitosou slepej viery a nikto by ju nemal spochybova. Druh skupina ud, od ktorch me Dr. Moody oakva reakciu, s vedci a lekri, ktor bud povaova takto druh tdie za nevedeck". Myslm, e sme sa dostali do akhosi obdobia prechodu v naej spolonosti. Musme ma odvahu otvori sa novm mylienkam a pripusti, e nae sasn vedeck nstroje nie s adekvtne takmto novm vskumom. Myslm, e tto kniha odstrni zbrany v uoch a dod im ndej i odvahu zhodnoti neprebdan oblasti vskumu. Spozna j, e tto sprva o nlezoch Dr. Moodyho je pravdiv, pretoe ju napsal ozajstn a estn bdate. Potvrdzuje ju i mj vlastn vskum a zistenia inch vench vedcov, uencov i kazov, ktor mali odvahu skma v tejto novej oblasti v ndeji, e pomu tm, ktor potrebuj skr ve die ako veri. Odporam knihu kadmu, kto doke uvaova bez predsudkov a blahoelm Dr. Moodymu k odvahe zverej ni svoje vskumy. Flossmoor, Illinois Elisabeth Kbler-Ross, M. D.

12

VOD
Tto kniha, ako kad in, napsan lovekom, odzrkadu je minulos, nzory i predsudky autora. A tak, hoci som sa snail by o najobjektvnej a najotvorenej, niekoko faktov o mne by mohlo by uitonch, a bude itate hod noti niektor moje neobyajn tvrdenia. Predovetkm, nikdy som nebol sm blzko smrti, a teda neopisujem sksenosti z prvej ruky. Nemem zrove ho vori o dokonalej objektvnosti, pretoe som sa v tomto pro jekte nedokzal vyhn vlastnm emcim. Ke som poul rozprva tokch ud o svojich fascinujcich zitkoch, o ktorch hovor kniha, mal som pocit, akoby som ich bol takmer preil ja sm. Musm len dfa, e tento postoj neo hrozil racionlnos a rovnovhu mjho prstupu. Po druh, pem ako lovek, ktor nie je detailne obozn men s rozsiahlou literatrou o paranormlnych a okult nch javoch. Nehovorm to preto, aby som ju znevil, ale ctim skr, e jej lepie poznanie by mi pomohlo hlbie pochopi aj prpady, ktor som tudoval. Chcem teda po drobnejie pretudova niektor z tchto spisov, aby som zistil, do akej miery sa skmania inch zhoduj s mojm vlastnm. Treou otzkou, ktor si zasli trochu pozornosti, je mo ja nboensk vchova. Moja rodina navtevovala presbyterinsky kostol, avak rodiia nikdy nevnucovali svoje nbo ensk presvedenie alebo predstavy deom. Snaili sa vdy podporova moje vlastn zujmy a vytvrali mi prleitosti, aby som sa im mohol venova. Vyrastal som teda s uritm nboenstvom", ale nie so sborom nemennch doktrn. Zaujmal som sa o rzne duchovn a teologick uenia a otzky. Myslm, e vetky vek nboenstv obsahuj 13

vea prvd a som presveden, e nikto z ns nepozn odpo vede na hlbok a zkladn otzky, ktormi sa zaober n boenstvo. o sa tka organizanej strnky, som lenom metodistickej cirkvi. Po tvrt, moja akademick a profesionlna minulos je dos rozmanit - niektor by povedali, nesvisl. Skonil som tdium filozofie na univerzite vo Virgnii a zskal titul PhDr. v roku 1969. Predmetom mjho zvltneho zujmu vo filozofii bola etika, logika a filozofia jazyka. Tri roky som vyuoval filozofiu na univerzite vo vchodnej asti ttu Severn Karolna. Potom som sa rozhodol pre medicnu, kede sa chcem sta psychiatrom a predna filozofiu medi cny na lekrskej fakulte. Vetky tieto zujmy a sksenosti nevyhnutne napomohli vytvori prstup, ktor som zaujal v tejto tdii. Knihu som psal s ndejou, e pome upta pozornos na jav, ktor je vemi rozren a zrove dobre utajovan, a prekon odmietav postoj verejnosti. Som toti pevne pre sveden, e tento jav m vek vznam nielen pre mnoh akademick a praktick oblasti - zvl psycholgiu, psy chiatriu, medicnu, filozofiu, teolgiu a duchovenstvo - ale i pre spsob, akm ijeme svoj kadodenn ivot. Hne v vode chcem poveda, e z dvodov, ktor vy svetlm neskr, nesnam sa dokza, e existuje ivot po smrti. Nemyslm si, eby takto dkaz" bol v sasnosti mon. iastone aj z tohto dvodu som sa vyhol pouva niu skutonch mien a v jednotlivch prbehoch som po zmenil urit detaily, priom som ponechal ich obsah ne zmenen. Bolo to nevyhnutn, aby som zachoval skromie dotynch osb a v mnohch prpadoch som tak zskal po volenie psa o zitku, ktorho prvm posluchom som bol ja. Mnohm sa bud zda tvrdenia tejto knihy neuveriten a v nvale prvej reakcie ich odmietnu. Nemm prvo za vrhova nikoho, kto sa ocitne v tejto kategrii, pretoe len pred niekokmi rokmi by som reagoval rovnako. Neia14

dam od nikoho, aby akceptoval obsah knihy a uveril mu iba na zklade mojej autority. Ako logik, ktor odmieta vieru, odvolvajcu sa na nejak autoritu, drazne iadam, aby nikto tak nekonal. Vetko, o chcem od tch, ktor neveria tomu, o taj, je, aby sa trocha poobzerali okolo seba. Ist as som svoju vzvu opakoval a t, ktor ju prijali, prestali by zva skeptikmi a spolu so mnou sa udovali nad takmito prpadmi. Na druhej strane, bude urite mnoho tch, ktor pri tan knihy poctia vek avu, pretoe zistia, e nie s jedin, ktor mali takto zitok. Im - zvl, ak ukrvali svoj z itok a okrem svojich najblich sa s nm nezdverili niko mu - mem poveda iba toto: Dfam, e kniha vs po vzbud a budete rozprva trochu slobodnejie,-aby sa ob jasnila aj tto najzhadnejia strnka udskej due.

15

1 Fenomn
smrti

o vlastne znamen smr pre loveka? Tto otzku si kladie udstvo od samho poiatku svojej existencie. V priebehu niekokch minulch rokov som mal monos poloi tto otzku na mnohch poetnch stret nutiach. Publikum tvorili tudenti psycholgie, filozofie a sociolgie, cirkevn organizcie, hostia v televznych t dich, rzne spolky, kluby, profesionlne zdruenia lek rov. Na zklade spomnanch stretnut mem s uritosou poveda, e tto tma zasahuje vemi hlboko do citovej oblasti loveka, bez ohadu na jeho emotvny stav alebo spsob ivota. Napriek veobecnmu zujmu ostva pravdou, e pre vinu z ns je ak hovori o smrti. M to prinajmenom dva dvody. Jeden z nich je hlavne psychologick a kultr ny: tma smrti je pre ns tabu. Mono len podvedome ctime, e ke sa dostvame do nejakho kontaktu so smrou, hoci nepriamo, konfrontuje ns to s vyhliadkou na vlastn smr, pribliuje ju a rob relnejou. tudenti medi cny, ktor sa dostan do prvho kontaktu so smrou pri laboratrnych prcach z anatmie, hovoria o silnch poci toch nevonosti. Zail som to i ja. Dnes chpem svoju reak ciu celkom dobre. Uvedomil som si toti, e tu nelo vbec o scit s lovekom, ktorho telesn pozostatky som videl, i ke ist lohu mohlo zohra aj to. To, o som sledoval na pitevnom stole, bol symbol mojej vlastnej smrtenosti. Niekde vo svojej mysli som si musel vtedy uvedomi - toto sa stane aj so mnou. Rozhovor o smrti sa me tie chpa zo psychologick ho hadiska ako spsob nepriameho prstupu k nej. Mnoho ud m dojem, e hovori o smrti znamen vytvra si jej 19

predstavu tak, aby si lovek uvedomil jej zkonitos, a teda aj nevyhnutnos vlastnho zniku. Aby sme sa tejto psy chologickej traume vyhli, rozhodli sme sa, pokia to bude mon, vbec o nej nehovori. Druh prina problmov pri rozhovore o smrti je zloi tejia, pretoe pramen zo samotnej podstaty jazyka. Slov sa z rozhodujcej asti vzahuj na veci a sksenosti, ktor vnmame svojimi fyzickmi zmyslami. Smr je vak niem, o le za hranicami vedomej sksenosti viny z ns, pre toe sme to nikdy nezaili. Ke predsa len mme hovori o smrti, musme sa vyhn socilnemu tabu i hlboko zakorenenm jazykovm rozpo rom, ktor pramenia z nedostatku sksenost. asto potom konme tm, e rozprvame v euforickch podoben stvch. Porovnvame smr alebo umieranie s prjemnejmi strnkami nho sveta sksenost, s vecami, ktor dverne poznme. Sn najbenejou analgiou tohto typu je porovnanie smrti a spnku. Sami si hovorme, e zomrie je nieo ako zaspa. Tento zvrat sa vemi asto pouva v kadodennom ivote, ako aj v literatre mnohch kultr a db. Toto porovnanie bolo zrejme celkom ben u v starovekom Grcku. V Iliade naprklad Homr nazva spnok sestrou smrti" a Platn vo svojom dialgu Apologetika dva do st svojho uitea Sokrata slov, ktor vyslovil po tom, o bol odsden na smr atnskym sdom: Ak je teda smr len bezsennm spnkom, urite je obrovskm ziskom. Myslm, e keby si hocikto mal vybra noc, v ktorej spal tak zdravo, e sa mu ani ni nesnvalo a mal by potom porovna tto noc so vetkmi nocami a dami svojho ivota a musel by ete po dkladnom zven poveda, koko lepch a astnejch dn a noc v priebehu svojho ivota strvil, myslm, e kad, prost lovek i kr, by sa rozhodol jednoznane. Ak je smr tak, potom ju nazvam ziskom a vetok as sa nm jav iba ako jedna dlh noc." 20

T ist analgia sa skrva i v naom dnenom jazyku. Zamyslite sa nad vrazom uspa" niekoho. Ke privediete k veterinrovi svojho psa so iadosou, aby ho uspal, oby ajne mte na mysli osi plne odlin, ako ke hovorte tie ist slov anestziolgovi a vzahuj sa na vau manel ku alebo manela. Niektor pouvaj in, ale podobn analgiu a hovoria o zabdan. Ak ktosi zomiera, zabda dajne na vetky svoje trpenia a zanikaj vetky jeho bo lestn a neprjemn spomienky. I ke s analgie o spnku a zabdan star a rozren, rozhodne ns nemu dostatone potei a upokoji. Obe tvrdia to ist, len odlinm spsobom. Hoci nm to ozna muj s ohaduplnosou, obe v skutonosti tvrdia, e smr je proste anihilcia vedomho prevania, a to navdy. Ak je to tak, potom smr nem ni z prjemnch strnok spnku a zabdania. Spnok je pozitvnym a iadcim z itkom v ivote preto, lebo po om nasleduje prebudenie. Po celononom odpoinku v spnku s nasledujce hodiny v bdelom stave prjemnejie a produktvnejie. Keby nena sledovalo bdenie, nebol by mon ani prospech zo spnku. Podobne anihilcia vetkch vedomch zitkov znamen, e nezanikaj len bolestn, ale aj prjemn spomienky. Po tejto analze vidme, e ani jedna analgia nm neme poskytn skuton techu alebo ndej, ak pozerme na bliacu sa smr. Existuje vak in nzor, ktor odmieta predstavu, e smr je anihilcia vedomia. Poda tejto, zrejme ovea star ej tradcie, urit aspekt udskej bytosti pokrauje v exis tencii dokonca i vtedy, ke udsk telo prestva fungova a nakoniec sa rozlo. Tomuto pretrvvajcemu aspektu sa dostalo vea mien, medzi nimi: psych, dua, myse, duch, ja, bytie a vedomie. Nech to u nazveme akokovek, pred stava, e lovek pri svojej smrti prechdza do inej oblasti existencie, je jednou z najposvtnejch. V Turecku je po hrebisko, ktor pouvali neandertlci asi pred stotisc rok mi. Skamenen odtlaky umonili archeolgom objavi, e 21

pravek udia pochovvali svojich mtvych do hrobov plnch kvetov, o znamen, e mono chpali smr ako prleitos na oslavu - ako prechod mtveho z tohto sveta do alieho. Pohrebisk z zem ranho osdlenia love kom na celom svete naozaj dokazuj vieru v preitie jeho telesnej smrti. Stojme skrtka pred dvoma opanmi odpoveami na nau pvodn otzku o podstate smrti. Obe odpovede s rovnako star a rovnako zastpen ete aj dnes. Niektor hovoria, e smr je anihilciou vedomia; in s rovnakou istotou tvrdia, e smr je prechodom due alebo mysle do inej dimenzie reality. Na nasledujcich strnkach nechcem nijako spochybova ani jednu z tchto odpoved. Mojm jedinm elanm je poda sprvu o vskume, ktor som podnikol. Poas niekokch predolch rokov som sa stretol s ve km mnostvom ud, ktor zaili osi, o budem nazva zitok na prahu smrti". Dostal som sa k nim za rznych okolnost. V prvom prpade ilo o nhodu. V roku 1965, ke som tudoval filozofiu na univerzite vo Virgnii, zozn mil som sa s klinickm profesorom psychiatrie, ktor pso bil na lekrskej fakulte. Hne od zaiatku som bol oaren jeho srdenosou, lskavosou a zmyslom pre humor. Ve mi ma prekvapilo, ke som sa neskr o om dozvedel za ujmav skutonos. Vraj bol u mtvy - nielen raz, ale hne dvakrt za sebou v rozpt asi desiatich mint - a e rozprval o tom najfantastickejie veci. V tom ase, hoci to na ma vemi zapsobilo, som nebol schopn zauja k tomu nejak stanovisko, a tak som to odloil zo svojej mysle rovnako ako magnetofnov zznam rozprvania. O niekoko rokov neskr, ke som zskal doktort, uil som na univerzite na vchode Severnej Karolny. V jed nom kurze tali moji tudenti Platnovo dielo Phaedo, v ktorom sa rozober i tma nesmrtenosti. Vo svojich prednkach som sa vtedy zaoberal inmi doktrnami Pla tna a nelo vbec o diskusiu o ivote po smrti. Raz po

-22

vyuovan sa u ma zastavil jeden tudent. Poiadal ma, i sa nemem s nm pozhovra na tmu nesmrtenosti. Za ujmal sa o to, pretoe jeho star mama zomrela" poas opercie a rozprvala potom o neuveritenom zitku. Pri kzal som, aby mi ho zopakoval. Na moje vek prekvape nie som poul tie ist daje, ktor spomnal profesor psy chiatrie pred niekokmi rokmi. V tom ase som zaal u aktvnejie vyhadva takto prpady a zaobera sa otzkou preitia biologickej smrti i v kurzoch z filozofie. Nikdy som vak nespomenul svoje dva konkrtne prpady a zaujal som vykvac postoj. Ak s takto prpady naozaj ast, uvaoval som, sta, ak ich spomeniem veobecne a vyjadrm svoje pozitvne stanovis ko. Na vek prekvapenie som zistil, e takmer v kadej triede, z potu asi tridsiatich tudentov, sa naiel aspo jeden, ktor sa neskr u ma zastavil, aby mi porozprval svoj osobn zitok na prahu smrti. o ma udivovalo u od zaiatku, boli znan podobnosti v tchto sprvach, napriek odlinmu nboenskmu, so cilnemu i vchovnmu prostrediu. V ase, ke som zaal psobi na lekrskej fakulte v roku 1972, mal som u na zbieranch dos vea postrehov. Rozhodol som sa spome n svoju neoficilnu tdiu medzi kolegami. Nakoniec ma jeden priate presvedil, aby som predniesol o tom refert v lekrskej spolonosti. Za nm nasledovali alie a alie vystpenia. Po kadom vystpen sa u ma niekto zastavil, aby mi porozprval o vlastnom zitku. Kee som sa stal vaka svojim zujmom iroko-aleko znmy, lekri zaali za mnou posiela ud, ktorch sa im podarilo vrti k ivotu a ktor hovorili o svojich neobyaj nch sksenostiach. al mi napsali, ke sa objavili v novinch moje lnky. V sasnosti poznm zhruba 150 prpadov, spojench s tmto javom. Zitky, ktor som tudoval, mono rozde li do troch odlinch kategri: 23

(1) Zitky osb, ktor boli oivovan po tom, o ich lekri pokladali alebo vyhlsili za klinicky mtvych. (2) Zitky osb, ktor sa dostali mimoriadne blzko k stavu fyzickej smrti v dsledku nehody, akho zranenia alebo choroby. (3) Zitky osb, ktor poas vlastnho umierania hovorili o svojich pocitoch ostatnm prtomnm. Tto potom reprodukova li obsah zitku mne. Z vekho mnostva informci, ktor mono odvodi zo 150 prpadov, je nutn urit vber. Pri tomto vbere som sledoval vdy urit ciele. Tak naprklad, hoci sa sprvy o zitkoch tretieho typu vemi dobre zhoduj so zitkami prvho typu, z podstatnej asti som ich vylil z alieho uvaovania. Spravil som tak z dvoch prin. Po prv: znil som poet tudovanch prpadov na prijaten rove, a po druh: o najviac som sa mohol venova autentickm rozprvaniam. Mem takto vemi podrobne referova asi o 50 prpadoch. Prpady prvho typu (pri ktorch naozaj nastala klinick smr) s rozhodne dramatickejie ako pr pady druhho typu (kde mono hovori len o akomsi let mom dotyku smrti). Aj poas mojich verejnch vystpen mali najv spech len tie, kde nastpila skuton smr". Obas sa v novinch vyvolval dojem, akoby to bol jedin typ prpadov, o ktor som sa zaujmal. Pri ich vbere do tejto knihy som vak odolal pokueniu zadeli sem len tie prpady, pri ktorch nastala smr". Pr pady druhho typu toti nie s odlin, ale tvoria skr aksi kontinuum s prpadmi prvho typu. Hoci sa zitky na pra hu smrti na seba pozoruhodne podobaj, okolnosti, ktor ich sprevdzali a udia, ktor ich prevali, s znane roz dielni. Pri vbere zitkov som sa preto snail zohadni prve tto rozmanitos. Obrme teraz svoju pozornos k samotnmu zitku na prahu smrti a poksme sa ho ob jasni, pokia sa mi to podarilo, vo svetle mojich vskumov.

24

Zitok
umierania

K stretnutiam so smrou prichdza za vemi zvltnych okolnost a zavaj ich najrozmanitejie typy ud. Prav dou ostva napriek tomu prekvapujca podobnos vet kch tchto zitkov. Svislosti s pritom tak oividn, e nie je problm vybra asi ptns rznych prvkov, ktor sa stle opakuj vo vetkch prpadoch, o som zhromadil. Na zklade tchto prvkov podobnosti sa teraz poksim zo stavi krtky, teoreticky idelny" alebo pln" zitok, ktor bude obsahova vetky spolon prvky v takom pora d, v akom sa typicky vyskytuj: lovek zomiera. Ke sa dostva do najvej fyzickej zkosti, pouje, ako ho lekr vyhlasuje za mtveho. Zana vnma neprjemn hluk, aksi zvonenie a zrove m po cit, e sa vemi rchle pohybuje cez dlh tunel. Potom sa zrazu oit mimo svojho fyzickho tela. Pozoruje ho z uri tej vzdialenosti priestoru, akoby bol divkom. Sleduje poku sy lekrov o resuscitciu z tohto neobvyklho zornho uhla a je v stave citovho vzruenia. Po chvli sa spamt a zvykne si na tento zvltny stav. Spozoruje, e vlastn ete telo", ale vemi odlin a s inmi schopnosami, ne je telo, ktor opustil. oskoro nasleduj nov udalosti. Prichdzaj ho pozdravi in udia a snaia sa mu pomc. Zazrie duchov prbuznch a priateov, ktor u zomreli. Objavuje sa pred nm vzneen bytos, pln lsky, tepla a svetla, ak nikdy doteraz nestretol. Tto sve teln bytos mu kladie otzku bez slov a privdza ho k hodno teniu vlastnho ivota panoramatickm premietanm hlav nch udalost, ktor lovek zail. V istom okamihu sa oit pred akousi barirou i hranicou, ktor zrejme predstavuje 27

zlom medzi ivotom na zemi a ivotom nasledujcim. Zis uje vak, e sa mus vrti, pretoe as jeho smrti ete nepri iel. Tu sa vak u brni, pretoe sksil, o znamen al ivot a nechce sa vrti. Napriek tomuto postoju sa znova spja so svojm telom a pokrauje v pozemskom ivote. Neskr sa poka rozprva o tom inm, nara vak na problmy. Mrne had slov, ktor by adekvtne opsali nadpozemsk zitok. Ke navye zist, e sa mu udia posmievaj, prestane o tom hovori. Napriek tomu zitok hlboko zasiahne do jeho myslenia, zvl, o sa tka nzo rov na smr a jej vzahu k ivotu. Nesmieme zabudn, e spomnan opis nepredstavuje konkrtny zitok niektorej osoby. Je to skr univerzlny model", vzba spolonch prvkov, vyskytujcich sa v mnohch prpadoch. Uvdzam ho preto, aby som umo nil itateovi vytvori si veobecn predstavu o tom, o asi preva umierajci. Kee je to abstrakcia a nie skuton prbeh, v alej kapitole rozoberiem podrobne kad spo lon prvok a ilustrujem ho prkladmi. Predtm vak chcem ete uvies niekoko skutonosti, na ktor musme pamta pri nasledujcich vahch. (1) Napriek nespornm podobnostiam medzi rznymi prpadmi neexistuj dva, ktor by boli presne rovnak. (2) Ani jedna osoba nezahrnula do svojho rozprvania vetky prvky spomnanho idelneho" zitku. Mnoh uvdzali z nich vinu (t. j. osem alebo viac) a len niekok potvrdili a dvans prvkov. (3) Ani jeden prvok mjho abstraktnho modelu nie je tak, aby sa bol objavil len v jednom prpade. Kad prvok sa opakoval v mnohch odlinch prpadoch. (4) Ani jeden prvok modelovho zitku nie je veobec n, aby ho uvdzala kad osoba. Niektor prvky s vak vemi podobn, m budia dojem univerzlnosti. (5) Poradie jednotlivch tdi, cez ktor prechdza umierajci a ktor som u nartol, sa me li od teoretic-

28

kho modelu. lovek doke naprklad vidie sveteln by tos predtm alebo prve vtedy, ke opa fyzick telo, a nie ako uvdza model, a ist as neskr. Poradie, ktor uvdza model, je vak vemi typick a odchlky s dos vnimon. (6) Ako aleko sa dostane umierajci lovek v hypote tickom plnom" zitku, zvis od toho, i naozaj bol v stave klinickej smrti a ako dlho tento stav trval. Poznatky ud, ktor boli skutone mtvi", s veobecne bohatie a kompletnejie ne u tch, ktor sa k smrti iba priblili. Rovnako t, ktor boli mtvi" dlhie, sa dostvaj alej ako t, ktor boli mtvi" krat as. (7) Rozprval som s niekokmi umi, ktor boli vyhl sen za mtvych, oivovali ich a vrtili sa sp bez toho, aby kontatovali o len jeden z uvedench spolonch prvkov. Hovoria, e si ni nepamtaj z obdobia svojej smrti". V svislosti s tm sa objavila alia zaujmav okolnos. Diskutoval som s umi, ktor boli viackrt v stave klinic kej smrti, priom si niekedy ni nepamtali, inokedy vak mali celkom bohat zitky. (8) Chcem ete zdrazni, e pem o sprvach, prbe hoch a rozprvaniach, ktor som zozbieral aj od inch osb poas interview. Ke teda uvdzam, e sa urit prvok abstraktnho plnho" zitku u loveka neobjavil, ne mus to znamena, e ho dotyn naozaj nezail. Doku mentuje to len, e mi o om nepovedal, alebo na vo svojom rozprvan nijako zvl nepoukzal. Z tohto hadiska sa teraz pozrime na niektor spolon tdi a udalosti v procese umierania.

NEOPSATENOS
Veobecn chpanie nho jazyka zvis od existencie iro kho sboru spolonch sksenost, na ktorch sa vetci zastujeme. Tu vyviera zvan problm, ktor bude 29

znane komplikova nau aliu diskusiu. Udalosti, ktor zaili udia na prahu smrti, s mimo sboru naich bench sksenost a daj sa teda oakva ist lingvistick akosti u tch, ktor nm chc o nich nieo poveda. Naozaj je to tak. Dotyn osoby jednoznane charakterizuj svoje z itky ako neopsaten, t. j. nevyjadriten". Mnoh vysvetovali, e neexistuj slov, ktormi by som povedal to, o chcem," alebo neexistuj proste pr davn men a superlatvy, ktormi by sa to dalo opsa." Jedna ena to charakterizovala vemi vstine, ke mi roz prvala: Nu, naozaj mm teraz problmy, ke sa to snam vykresli, pretoe vetky slov, ktor poznm, s trojrozmern. Vtedy, ke som to prevala, stle som myslela na to: ,Ke som sa uila geo metriu, vdy nm hovorili, e s len tri rozmery a ja som to vdy akceptovala.' Mlili sa vak. Je ich viac. A samozrejme, n svet - v ktorom teraz ijeme - je trojrozmern, ale ten al urite nie je. Preto sa mi to teraz tak ako hovor. Vetko musm definova len slovami, ktor s trojrozmern. Chpete? Lepie to u nem em opsa, ale ani toto nie je primeran. Bohuia, neviem vm poda pln obraz."

VYPOUTIE SPRVY O SMRTI

Mnoho ud hovorilo, e pouli, ako ich lekri alebo in prtomn vyhlsili za mtvych. Jedna ena mi rozprvala: Bola som v nemocnici, ale tam nevedeli, o je so mnou. Tak ma poslal Dr. James, mj lekr, k rdiolgovi, aby mi vyetril pee. Najprv skali na mojej ruke prepart, ktor chceli poui, pretoe som bola alergick na mnoho liekov. Neobjavila sa iadna reakcia. Ke mi ho tentokrt pichli, prestalo mi bi srdce. Poula som rdiolga, ako ide k telefnu. Vemi jasne som tie poula, e vytal slo. Hovoril: ,Dr. James, zabil som vau pacientku, pani Martinovu!' Ja som vak vedela, e nie som mtva. Chcela som sa pohn a da im to na vedomie, ale nemohla som. Ke sa

30

ma snaili privies k vedomiu, vnmala som, e sa radia o aplikcii lieku. Pichnutie ihly som vbec nectila. Nectila som ni, ked sa ma dotkali." V alom prpade, ena, ktor mala niekoko akch srdcovch prhod, utrpela srdcov infarkt. Spomna: Zrazu mi hru zovrela boles, akoby sa okolo ma obtoil elezn ps a napol sa. Manel a n priate pouli, ako som spad la. Ihne mi beali na pomoc. Ocitla som sa v hlbokej tme a cez u som registrovala manelov hlas. Akoby prichdzal z diaky . . . Hovor: ,Teraz je to zl, vemi zl.' A ja som si pomyslela: ,Naozaj je to zl.'" Jeden mlad mu, ktorho pokladali za mtveho po auto mobilovej nehode, spomna: Poul som enu, ktor tam bola, ako sa spytuje: ,Je mtvy?' A ktosi odpovedal: ,no, je mtvy!'" Sprvy tohto typu sa vemi dobre zhoduj s tm, o si pamtaj lekri alebo in prtomn osoby. Jeden lekr mi naprklad povedal: Jedna moja pacientka mala srdcov zchvat tesne predtm, ako som ju iiel operova. Bol som hne pri nej a videl, ako sa jej roziruj zrenice. Chvu sme sa ju snaili oivi, ale nedarilo sa to. Zdalo sa mi, e je po nej. Povedal som lekrovi, ktor pracoval so mnou: ,Sksme ete raz a potom to vzdme.' Tentoraz srdce zaalo pracova a ona sa vrtila. Neskr som sa jej sptal, o si pamt zo svojej smrti". Povedala, e si vea nepamt, okrem toho, e poula, ako som hovoril: ,Sksme to ete raz a potom to vzdme.'"

POCITY MIERU A POKOJA

Vea ud opisuje mimoriadne prjemn pocity poas prvch tdi svojho zitku. Jeden mu po akom zrane n hlavy neprejavoval iadne znmky ivota. Ako hovor: 31

Vo chvli razu mnou prenikla krtka boles, ale potom sa plne stratila. Mal som pocit, e sa vznam v tmavom priestore. V ten de bolo mimoriadne chladno, ale km som bol v tej tme, ctil som iba teplo a najdokonalejiu pohodu, ak som kedy za il .. . Pamtm si, ako som uvaoval: ,Urite som mtvy.'" ena, ktor bola oivovan po srdcovom infarkte, kon tatuje: Zaala som vnma najfantastickejie pocity. Nectila som ab soltne ni okrem mieru, pohodlia, ahkosti -proste zzrak. Ch pala som, e vetky moje starosti pominuli a pomyslela som si: ,Och, ak ticho a pokoj. Ni ma nebol.'"' al mu spomna: Mal som prjemn, asn pocit samoty a pokoja . . . Bolo to krsne a v mojej mysli vldol nevedn mier." Mu, ktor zomrel" po zraneniach, ktor utrpel vo Vietname, hovor, e ke bol zasiahnut, ctil: Obrovsk pocit ahkosti. Nevnmal som nijak boles a nikdy som nebol tak uvonen. Mal som sa skvele a vetko bolo v najlepom poriadku."

HLUK
V mnohch prpadoch sa spomnaj nezvyajn zvukov vnemy poas umierania alebo u pred nm. Mu, ktor bol dvadsa mint mtvy" pri opercii aldka, opisuje na ozaj neprjemn hukot, ktor vychdzal z mojej hlavy. Bo lo to vemi odpudzujce . . . nikdy na ten hrmot nezabud nem." In ena hovor, e ke stratila vedomie, poula hlasn zvonenie. Dalo by sa to opsa ako nejak huanie. A vetko sa so mnou toilo." Niektor prirovnvali tento neprjemn vnem ako praskanie, hukot, bchanie alebo ako zavjanie vetra". 32

V inch prpadoch tieto zvukov prejavy naberali biv, melodick formu. Naprklad mu, ktorho vyhlsili za mtveho po dovoze do nemocnice, si spomna, e poas svojho zitku: Poul som osi, o znelo ako zvony. Akoby boli aleko a vietor ich prinal ku mne. Znelo to ako japonsk zvonko hra . . . Bol to hdam jedin zvuk, ktor som registroval." Mlad ena, ktor takmer zomrela na vntorn krvca nie, spojen s poruchou krvnej zranlivosti, povedala, e vo chvli, ke sa zrtila . . . zaala som vnma neznmu, majesttnu a skutone krsnu hudbu."

TMAV TUNEL
asto s vnmanm hluku maj udia pocit, e s aj vahova n neuveritenou rchlosou do akhosi tmavho priestoru. Toto prostredie som poul opisova ako jaskyu, studu, ab, ohradu, tunel, lievik, vkuum, przdnotu, odpadov rru, dolie alebo valec. Hoci udia pouvaj rzne nzvy, je zrejm, e sa snaia vyjadri jeden a ten ist obraz. Po zrime sa na dva prpady,- v ktorch figuruje hlavne pojem tunel. Stalo sa mi to, ke som bol mal chlapec - mal som dev rokov. Odohralo sa to pred dvadsiatimi siedmimi rokmi, ale bolo to tak ohromujce, e som nikdy na to nezabudol. Raz popoludn som vemi ochorel. Vzali ma rchlo do najbliej nemocnice. Ke sme tam prili, rozhodli sa, e ma uspia, ale nevedel som preo, lebo som bol prli mlad. Pouvali ete ter. Nos mi zrazu za pchali kusom ltky. Vtedy mi prestalo bi srdce. Nevedel som, o sa so mnou stalo, ale v kadom prpade som to zail. Prv vec bola - chcel by som to opsa tak, ako som vetko ctil - e som najprv poul rytmick zvonenie brrrrnnnng-brrrrnnnng. Potom som sa pohyboval - bude sa vm to zda divn - cez dlh tmav

33

priestor. Podobalo sa to na nejak kanl. Jednoducho sa to ned opsa. Cel ten as som sa pohyboval, rytmicky vibroval s hlukom a zvonenm." al lovek to opisuje nasledovne: Vznikla u ma vemi prudk alergick reakcia na miestne anestetikum a prestal som dcha - zastavilo sa dchanie. Prv, o sa stalo - odohralo sa to naozaj rchlo - bolo, e som letel cez tmu, cez nekonen iernu przdnotu neuveritenou rchlosou. Bol to tunel, povedal by som. Ctil som sa ako na nejakom vliku v zbavnom parku a rtil sa cez ten tunel. Bola to asn rch los." Poas akej choroby sa jeden mu dostal tak blzko smrti, e sa mu rozrili zrenice a telo zaalo chladn. Hovor: Bol som v plne iernej, tmavej przdnote. Vemi ako sa mi to vysvetuje, ale zdalo sa mi, e sa pohybujem vo vkuu, proste cez tmu. Bol som vak pri vedom. Ctil som sa ako vo valci, v ktorom chbal vzduch. Bol to pocit udnho stratenia, akoby som bol napoly tu a napoly kdesi inde." Mu, ktor zomrel" po akch popleninch a pdoch, hovor: Bol som v oku asi tde. Poas tej traumy som zrazu jedno ducho uiel do tmavho przdneho priestoru. Zdalo sa mi, e som tam dlh as a iba sa tak vznam a poletujem . . . Ten priestor ma vemi zaujal, e som proste nemyslel na ni in." Jeden mu si spomnal na svoje detstvo, kedy sa vemi bl tmy. Ete ako chlapec mal nehodu na bicykli a v dsled ku vntornch zranen sa mu zastavilo srdce. Vravel: Mal som pocit, e sa pohybujem cez hlbok a tmav dolie. Tma bola tak hust, e som absoltne ni nevidel, ale bol to ten 34

najkzenej zitok, ak si viete predstavi. Neexistovali tu nija k starosti." V alom prpade rozprva ena, ktor mala zpal po brunice: Mj lekr zavolal brata a sestru, aby sa so mnou rozlili. Sestrika mi dala injekciu, aby sa mi ahie zomieralo. Predmety v nemocnici sa zaali odo ma vzaova. Ke sa stratili, vola som hlavou napred do vemi tmavho priechodu. Akoby bol ure n presne na moju vekos. Zaala som sa kza dolu." Jedna ena, ktor mala zitok na prahu smrti po do pravnej nehode, pouila prklad z televzneho programu: Obklopil ma pocit absoltneho pokoja a mieru, nemala som ani trochu strach. Ocitla som sa v tuneli - v tuneli z koncentrickch kruhov. Krtko po tom som videla televzny program nazvan asov tunel", v ktorom sa udia vracali sp v ase cez pirlovit otvor. To je najvernejie prirovnanie, na ak si spomnam." Mu, ktor sa ocitol vemi blzko smrti, dospel k trochu odlinm podobenstvm na zklade svojho nboenskho prostredia. Hovor: Zrazu som bol vo vemi tmavom, nesmierne hlbokom dol. Zdalo sa mi, akoby tam bol nejak chodnk alebo dokonca cesta. Zaal som po nej kra, cez to dolie . . . Neskr, ke som u vyzdravel, napadlo mi: ,Teraz u viem, o to znamen, ke Biblia hovor o dol tieov smrti. Ja som tam bol.'"

OPUSTENIE TELA
Je samozrejmosou, e vina z ns sa takmer stle stoto uje so svojimi fyzickmi telami. Pravdae, mme i svoje mysle", ale pokladme ich za osi prchavejie ako nae tel. Naa myse mono nie je nakoniec nim inm ako

35

vsledkom elektrickch a chemickch procesov, prebieha jcich v mozgu, ktor je tie sasou nho organizmu. Mnoho ud si nedoke ani len predstavi, eby bola pre nich mon existencia v inej forme ako vo fyzickom tele, na ktor si zvykli. udia ktor mi poskytli svoje interview, netvorili a do chv svojho zitku nijak vnimku. Preto oakva zomie rajceho loveka, ktor rchle preiel tmavm tunelom, obrovsk prekvapenie. Zrazu zisuje, e pozer na svoje vlastn telo z miesta mimo neho. Akoby bol nejak divk, alebo tretia osoba v miestnosti" a sleduje postavy a dej ako v divadle i v kine. Pozrime sa teraz na asti niektorch prbehov, kde s opsan tieto nepochopiten zitky mi mo tela. Mal som sedemns rokov a spolu so svojm bratom som pra coval v zbavnom parku. Raz popoludn sme sa rozhodli; e si pjdeme zaplva. Niekoko alch kamartov ilo s nami. Ktosi povedal: 'Preplvajme jazero!' Dokzal som to u veakrt pred tm, ale toho da som sa zaal topi priamo uprostred jazera . . . stle som sa ponral a vynral. Zrazu som mal pocit, e som mimo svojho tela, pre od vetkch ostatnch, a sm sa vznam v akomsi priestore. Bol som stle na tej istej rovni a pozoroval svoje telo, ktor sa asi meter odo ma ponralo a vynralo. Videl som ho odzadu a trocha z pravej strany. Stle som mal pocit, e nm ete disponujem, hoci som bol mimo neho. Zmocnil sa ma neopsate n pocit ahkosti. Jedna ena si spomna: ..Asi pred rokom ma prijali do nemocnice so srdcovmi akos ami. Hne na alie rno, ke som leala na nemocninej posteli, zaalo ma prudko bolie v hrudnku. Stisla som tlaidlo, aby som zavolala sestry. Ctila som sa vemi nepohodlne v polohe na chrbte, a tak som sa otoila. Ke som to urobila, prestala som dcha a srdce sa mi zastavilo. Vtedy poujem, ako sestriky kriia: Zly hanie srdca! Zlyhanie srdca! Pri ich slovch som ctila, ako vystu pujem zo svojho tela, kern sa pomedzi matrace a elezn zbra-

36

dlie na boku postele a klesm k podlahe. Potom som zaala poma ly stpa nahor. Cestou som videla sestry, ako vbiehaj do miest nosti; musel ich tam by cel tucet. Mj lekr bol prve na obhliad ke nemocnice a tak ho zavolali. I jeho som videla vojs. Pomyslela som si: ,o ten tu rob?' Vzniesla som sa hore, okolo svetla videla som ho zboku a vemi jasne - potom som sa zastavila tesne pod stropom a vznala sa tam. Mala som pocit, akoby som bola kus papiera, ktor niekto vyfkol do vzduchu. Odtia som pozorovala, ako ma oivuj! Moje telo lealo na tiahnut na posteli a vetci stli pri om. Poujem, ako jedna sestra povedala: ,Och, boe, je po nej!" Druh sa sklala nado mnou a dvala mi umel dchanie z st do st. Videla som pritom jej hlavu odzadu. Nikdy nezabudnem, ako vyzerali jej vlasy; mala ich ostrihan nakrtko. Prve vtedy priniesli dnu ten prstroj a zaali mi pripna na hrudnk elektrdy. Ke som dostala ok, videla som, ako. cel moje telo doslova vyskoilo z postele. Poula som pritom, ako mi praskaj vetky kosti. Bolo to naozaj nieo stran! Ke som videla, ako mi masruj hrudnk a tr moje ruky a nohy, pomyslela som si: ,Preo si so mnou robia tak starosti? Je mi predsa tak dobre.'" Jeden mlad mu si spomna: Bolo to asi pred dvoma rokmi, prve som prekroil devtnsty rok. Viezol som domov priatea vo svojom aute. Ke som sa dostal na kriovatku, zastavil som a pozrel sa do oboch smerov. Nevidel som ni prichdza. Vyrazm do kriovatky. Vtedy pou jem, ako mj priate z celej sily vykrkol. Ke som sa obzrel, zbadal som oslepujce svetl auta, ktor sa rtilo na ns. Ozval sa stran zvuk - ke sa preborila bon strana - a nastal krtky okamih, poas ktorho som mal pocit, e prechdzam cez tmu, cez nejak uzavret priestor. Bolo to vemi rchle. Potom som sa zrazu vznal asi jeden a pol metra nad cestou, asi p metrov od auta a povedal by som, e som ete poul v diake doznieva ozve nu nrazu. Videl som, ako pribiehaj udia a zhlukuj sa okolo vraku. Spoznal som aj svojho priatea. Bol zrejme v oku. Videl som aj svoje telo v rozdrzganom aute a vetci sa ho snaili vyslo bodi. Nohy som mal prekrten a vade bolo vea krvi."

37

Meme si predstavi, ak udn pocity a mylienky sa zmocnia ud, ktor sa dostan do takejto situcie. Pre mnohch je predstava existencie mimo svojho tela tak nemysliten, e s z toho dokonale zmten a dos dlho odmietaj spoji tento nov stav so smrou. Nechpu v bec, o sa s nimi deje; preo zrazu pozoruj seba samch ako nejak divci? Emon reakcie na tento zvltny stav s vemi rozdiel ne. Vina ud tvrd, e spoiatku sa zfalo snaili dosta sp do svojho tela, ale nemali ani potuchy, ako maj pri tom postupova. Inch naplnil pocit strachu, a paniky. Niektor vak hovoria o pozitvnejch reakcich na situ ciu, ako naprklad v tomto prpade: Vemi ako som ochorel a lekr ma poslal do nemocnice. To rno ma obklopila hust, siv hmla a ja som odiiel zo svojho tela. Mal som pocit, e sa vznam, ke som vychdzal von. Obzrel som sa nasp. Videl som sa, ako lem dole na posteli a nemal som nijak strach. Vnmal som len pokoj a bolo to osi, oho som sa nebl. Ctil som, e mono zomieram - ak sa nevrtim sp do mjho tela, bude po mne." Rovnako odlin s postoje, ktor jednotliv osoby zau jmaj k svojim, prve opustenm telm. Je prirodzen, ak takto lovek hovor, e mu vtedy na jeho tele zlealo. Jedna mlad ena, ktor poas zitku tudovala na zdra votnej kole, vyjadruje svoje pochopiten obavy: Viem, e je to tak trochu smiene, ale v kole sa ns usilovali presvedi, e mme svoje tel darova vede. Ke som ale mala ten zitok a pozorovala ich, ako sa snaia, aby som zasa zaala dcha, stle som si hovorila: .Nechcem, aby pouili toto telo na pitvu.'" Poul som alie dve osoby, ktor vyjadrili rovnak zu jem o svoje tel, ke sa ocitli mimo nich. Je pozoruhodn, e obaja pracovali v medicne - jeden bol lekr a v druhom prpade ilo o zdravotn sestru.

38

V inej situcii nadobda tento zujem formu tosti. Je den mu si pri pde dokaliil cel telo a zastavilo sa mu pritom srdce. Spomna si: V jednej chvli - viem, e som leal na posteli - ale v skuto nosti som videl poste i lekrov, ako ma oetrovali. Nemohol som to pochopi, ale pozeral som na svoje telo, ako tam le. A bolo mi z toho naozaj zle, ke som videl, ak je zmrzaen." Niekoko ud mi hovorilo, e pozerali na svoje telo ako na osi cudzie, ako i v tomto dos zvltnom prpade: lovee, urite som si neuvedomil, e vyzerm takto! Viete, vidm sa iba na nejakch fotografich alebo v zrkadle a vetko to je len ploch obraz. A tu zrazu ja - alebo moje telo - bol som to ja a pozoroval som sa. Urite som ho videl cel, asi z pol druha metra. Trvalo mi hodn chvu, ne som sa spoznal." V jednom prpade nadobudol tento pocit cudzoty dos krajn a humorn podobu. Jeden lekr si spomnal, ako bol poas svojej klinickej smrti veda postele. Pozeral na vlastn mtvolu, ktor v tom ase u nadobudla siv, popolav farbu, typick pre tel po smrti. Zfalo a zmtene htal, o m podnikn. Napokon sa rozhodol ods pre, pretoe mu bolo z toho naozaj mizerne. Star otec mu ete v detstve rozprval straideln prbehy a znelo paradoxne, ke povedal: Vbec sa mi nepilo by pri tej veci, ktor vyzerala ako mtve telo - i ke som to bol ja!" Druh extrm predstavuj udia, ktor nemali k svojmu telu iadne pocity. Jedna ena naprklad utrpela srdcov infarkt a s uritosou ctila, e zomiera. Registrovala, ako vychdza z tela, prekonva tmu a vemi rchle sa vzauje. Hovor: Vbec som sa neobzrela sp na svoje telo. Och, vedela som, e je tam, naozaj, a mohla som ho vidie, keby som sa pozrela. Ale nechcela som tak urobi. Viem, e som v ivote spravila, o 39

som mohla a teraz som obracala svoju.pozornos na nov oblas. Ctila som, e ke sa pozriem na svoje telo, bude to osi ako pohad na minulos. Bola som rozhodnut, e tak neurobm." Podobne aj dieva, ktor sa ocitlo mimo tela po nehode s akmi zraneniami, hovor: Videla som svoje telo pokrten v aute a okolo ud, ktor sa tu zbehli. Viete, nectila som k nemu vbec ni. Pripadalo mi ako plne cudz lovek alebo nejak predmet . . . vedela som, e je to moje telo, ale vbec ma nezaujmalo." Stav bez tela je sm osebe zhadn. Zomierajci lovek sa v om ocit tak nhle, e me trva ist as, ne si uvedom vznam toho, o preva. Me sa sta, e je ne urit okamih mimo svojho tela a zfalo sa sna ujasni si vetko, o sa s nm deje. A potom si uvedom, e zomiera alebo je dokonca mtvy. Toto pochopenie me by sprevdzan silnm emonm vzruenm alebo prekvapujcimi mylienkami. Jedna ena si spomna, o jej vtedy napadlo: Som mtva! To je krsa!" Jeden mu hovor, e ho ovldla mylienka: To je urite to, o nazvaj smr!" Ke si to lovek uvedom, me sa ho zmocni al zmtok a vie dokonca i odmietnu svoj nov stav. Jeden mladk si naprklad spomenul na biblick prsub o sedemdesiatich rokoch" a protestoval, e m iba dvadsa". Jedna mlad ena mi vemi psobivo vyroz prvala svoje pocity, ke mi povedala: Napadlo mi, e som mtva a nectila som nad tm nijak tos. Nevedela som si len predstavi, kam teraz pjdem. Moje myslenie a vedomie boli rovnak ako za ivota a nemohla som to vetko naraz pochopi. Stle som opakovala: ,Kam teraz pjdem'? o si teraz ponem? Mj boe, som mtva! To sn nie je mon!' lovek asi nikdy naozaj never, e raz zomrie. Zomieraj in. a nevieme si predstavi, eby sa to mohlo sta i nm. V podstate odmietame tomu uveri . . . A tak som sa rozhodla, e pokm, a

40

opadne to vzruenie a odnes moje telo. Potom sa poksim zisti, kam by sa dalo s."

V jednom alebo dvoch prpadoch, ktor som tudoval, mi dotyn osoby tvrdili, e po tom, o ich dua, myse, vedomie (nazvime to ako chceme) opustila ich telo, nemali pocit, eby sa nachdzali v nejakom inom organizme. Mali dojem, e s istm" vedomm. Jeden mu mi prezradil, e poas svojho zitku som videl vetko okolo seba aj so svojm telom, ako lealo na posteli - bez toho, aby sm zaberal nejak priestor", t. j. akoby bol len nejakm cen trom vedomia. al si nevedeli spomen, i mali nejak in telo po tom. o opustili telo fyzick, pretoe boli prli zaujat udalosami okolo seba. Vina ud mi vak potvrdila, e po opusten fyzickho tela sa ocitli v akomsi inom tele. Teraz sa vak dostvame do oblasti, o ktorej sa vemi zloito hovor. Toto nov" telo je jednm z dvoch alebo troch aspektov zitku na prahu smrti, pri ktorom je oividn neadekvtnos nho jazyka. Takmer kad, kto o tele" hovoril, sa dostal do situcie, ke zrazu nebol schopn pokraova, lebo nedo kzal toto telo nijako opsa. Napriek tomu sa opisy tela" dos vrazne na seba podo baj. I ke jednotlivci pouvaj rozlin slov a pomhaj si analgiami, je zrejm, e vetky tieto spsoby vyjadrova nia hovoria o jednej veci. Rzne defincie sa silne zhoduj z hadiska veobecnch vlastnost a charakteristiky tohto novho tela. Myslm, e termn duchovn telo" vystihuje jeho podstatn vlastnosti a kee ho pouili i niektor moji respondenti, budem ho repektova i ja. Zomierajci lovek si najprv uvedom urit obmedzenia tohto duchovnho tela. Zist, e ke je mimo svojho fyzic kho organizmu, nikto ho zrejme nepouje, hoci sa zfalo sna poveda nieo okoliu o svojej situcii. Vemi dobre to ilustruje ryvok z prbehu eny, ktor prestala dcha a previezli ju do miestnosti intenzvnej starostlivosti: 41

..Videla som ich, ako ma oivuj. Bolo to naozaj zvltne. Ne bola som vemi vysoko. Akoby som stla na podstavci, ale nie prli nad nimi, videla som prve ponad ich hlavy. Snaila som sa k nim prehovori, ale nikto ma nepoul, ani nepoval.'' Aby sa to ete skomplikovalo, lovek v duchovnom tele oskoro zist, e je pre ostatnch aj neviditen. Lekri a al z oetrujceho personlu mu pozera presne na miesto, kde sa umierajci nachdza so svojm duchovnm telom a nikdy neprejavia ani len nznak, e nieo spozoro vali. lovek v tomto tele neme chyti iadne predmety, ani sa dotkn druhej osoby. Lekri a sestry masrovali moje telo, aby urchlili inok inf zi a dostali ma sp. Ja som im stle opakovala: ,Dajte mi pokoj, nechcem ni, len pokoj. Prestate ma mlti!' Ale nepouli ma. Nemohla som urobi ni. Nevedela som pohn ich rukami. Snai la som sa ich odstri a ke som po nich udrela, stle tam boli. Neviem, i moje ruky preli cez ich alebo okolo. Nectila som nijak tlak na cudzie dlane, ke som sa snaila nimi pohn." Alebo: Zo vetkch strn prichdzali udia k havarovanmu autu. Bol som v strede zkeho chodnka a pozeral na nich. Ke vak prili ku mne, vbec si ma nevimli. Krali jednoducho alej a pozerali priamo pred seba. Ke pristpili celkom blzko, vdy som sa oto il, aby som sa vyhol. Ale oni preli bez obv cezo ma." alou opakujcou sa vlastnosou duchovnho tela je to, e je bezvhov. Vina ud si to vimne prvkrt vtedy, ke sa vzna, ako sme u v niekokch prpadoch uvdza li, pod stropom alebo vo vzduchu. V svislosti s novm telom mnoh hovoria o pocite vznania sa, o pocite bezvhovosti, alebo maj dojem, e s niekam vleen. Pokia sme vo svojom fyzickom organizme, mme k dis pozcii mnostvo spsobov vnmania, poda ktorch vieme,

42

kde sa nachdzame, kde s rzne konatiny nho tela v danej chvli a ak pohyb vykonvaj. Existuje vak ete alie dleit vnmanie, a to je kinestetick. Pomocou ne ho reagujeme na pohyb alebo naptie v achch, klboch a svaloch. Obyajne si tieto vnemy neuvedomujeme, preto e neustlym pouvanm sme si ha ne dokonale privykli. Keby sme vak boli tchto pocitov nhle zbaven, myslm, e by sme si okamite uvedomili ich neprtomnos. A na ozaj, niekoko ud mi potvrdilo, e km boli vo svojom duchovnom tele, nevnmali vhu, pohyb, ani polohu nov ho tela. Vlastnosti duchovnho tela, ktor sa spoiatku mu zda obmedzeniami, treba vak rovnako povaova za ko niec naich obmedzen. Pozrime sa na to z druhej strany: lovek v duchovnom tele m vhodn pozciu vo vzahu k ostatnm osobm. (Nejeden pin by to povaoval za obrovsk vhodu.) Podobne je to i s kukou na dverch. Nie je podstatn, e ju lovek neme chyti, pretoe prve tak dobre me prejs rovno cez dvere. Pohyb, pokia si lovek na zvykne a pochop jeho princp, je v tomto stave mimoriadne ahkou lohou. Fyzick predmety nepredsta vuj iadnu prekku a presun z jednho miesta na druh me by vemi rchly, takmer okamit. Napriek tomu, e duchovn telo nemu vnma udia, ktor s vo fyzickom organizme, vetci, o ho zaili, sa zhoduj v tom, e duchovn telo je niem relnym, hoci je nemysliten ho opsa. Jednotne vak vetci shlasia, e m nejak formu alebo tvar (niekedy ako zhluk alebo amorfn mrak, ale obas sa v podstate podob fyzickmu telu) a m dokonca svoje asti (predenia alebo plochy prbuzn rukm, nohm, hlave at.). Hoci sa jeho tvar veobecne opisuje ako zaoblen, asto sa spomna, e m svoje konce, urit horn a doln as a tie u spomnan asti". Poul som opisova nov telo v najrozlinejch term noch, ale vemi jasne z nich vysvit, e vdy ide o vyjadre43

nie tej istej mylienky. Medzi slovami a vrazmi, ktor som poul, s tak, ako: hmla, mrak. nieo ako dym, para, osi priezran, farebn oblak, chum, silov pole a pod. Poslednou pecilnou vlastnosou stavu mimo tela je je ho bezasovos, o ktorej rozprva kad, kto ho zail. Mnoh tvrdia, e hoci musia opsa svoju epizdu s duchov nm telom z hadiska asu (pretoe udsk jazyk narba s asom), as nebol podstatnou zlokou ich zitku, ako je to vo fyzickom ivote. Nasleduj ukky z piatich interview, v ktorch sa podvaj tieto fantastick aspekty du chovnho tela z prvej ruky: (1) Nezvldol som auto v zkrute. Vyletelo zrazu do vzduchu, pamtm sa, e som ete zbadal modr oblohu a videl, ako sa rtim do priekopy. Vo chvli, ke auto zilo z cesty, povedal som si: ,Mm havriu!' V tom momente akoby som prestal vnma as, stratila sa mi fyzick realita mjho tela a kontakt s nm. Moje bytie, i moje ja, i mj duch, alebo ako by ste to u nazvali, vystpil zo ma a vyiel von cez hlavu. Nebolelo to, jednoducho sa to zdvihlo a viselo nado mnou . . . Moje ..bytie" ctilo aksi hustotu, ale nie fyzick - bolo to osi, neviem, dke vlny alebo nieo podobn. Chcem poveda, e to bolo skr nieo nabit, elektricky nabit. Tie nieo okrhle, bez presnch okrajov. Mono to prirovna k oblaku . . . Ukazovalo sa tie v nejakom obale . . . Ke to vychdzalo z mjho tela, zdalo sa, e najprv vyiel vek koniec a potom mal . . . asn pocit ahkost! Fyzick telo ne bolo vbec prtomn a plne som sa od neho oddelil. Moje nov telo nemalo iadnu vhu . . . Najudivujcejou vecou celho zitku bol moment, ke moje bytie akoby viselo pred mojm elom. Ani oby som sa snail rozhodn, i chcem ods alebo osta. as vtedy zastal. Na zaiat ku a na konci havrie vetko bealo vemi rchlo, ale v tom mo mente, v neznmom strede, ke moje bytie viselo nado mnou a automobil sa rtil z cesty, vtedy sa ukazovalo, e trv hodn as, km sa tam dostane. V tej chvli ma auto ani moje telo nezauj mali. Ostala iba moja myse . . . Vlastn bytie nemalo iadnu fyzick dispozciu, ale musm sa

44

snai ju opsa fyzickmi pojmami. Bolo by monch toko veli jakch spsobov, slov, ale ani jedno z nich by nevyhovovalo ako presn. ako njs sprvny vraz. Nakoniec auto dopadlo na zem a prevrtilo sa. Vyviazol som len s poranenm krkom a chodidlom." (2) Ke som vystpil z fyzickho organizmu, vyzeralo to, ako by som vyiel zo svojho tela a vkroil do ohosi inho. Bolo to odlin telo . . . ale nie normlne, udsk . . . Nebol to ani nejak vek neforemn tvar. Malo to urit obrys, ale iadne farby. A viem, e som mal stle osi, o by sa dalo nazva rukami. Neviem to opsa. Bol som vemi vzruen vetkm okolo seba - e vidm vlastn telo - tak som nemal kedy rozma, v akom sa teraz nachdzam. A zdalo sa mi, e vetko be rchlejie. as nebol tak dleit - a predsa existoval. Vetko sa jav rchlejie, ke sa dostanete von z tela." (3) Pamtm sa, ako ma priviezli do operanej sly. Nasledu jce hodiny boli pre ma kritick. V tom ase som vystupoval zo svojho fyzickho tela a op sa do vracal. Videl som ho, akoby som stl priamo nad nm. Pritom som sa stle zdriaval v tele - nie fyzickom, skr by sa to dalo definova ako silov pole. Keby som to mal charakterizova vlastnmi slovami, povedal by som, e bolo priehadn, duchovn, rozdielne od hmotnho bytia. Urite vak pozostvalo z rozlinch ast." (4) Ke mi prestalo bi srdce . . . ctil som sa akp okrhla lopta, mal guka - nboj do vzduchovky v tejto vekej lopte. Ned sa to jednoducho opsa." (5) Bol som von zo svojho tela, pozeral sa na zo vzdialenosti asi desiatich metrov. Ale stle som ete rozmal ako vo fyzic kom ivote. A miesto, kde som uvaoval, bolo asi vo vke mjho tela. Nebolo som vak v tele, ako takom. Ctil som osi ako puzdro alebo nejak przdnu formu. V skutonosti som ni nevidel, bolo to osi priesvitn, ale nie celkom. Existoval som ako neznma energia - mal energick gua. Nevnmal som vtedy iadne teles n pocity - teplotu alebo nieo podobn."

45

Ostatn vo svojich rozprvaniach strune spomenuli ana lgiu tvaru ich novho tela s fyzickm. Jedna ena mi pre zradila, e km bola mimo tela, stle som ctila existenciu vlastnch nh, rk, vetkho - hoci som nemala vhu." ena, ktor sledovala pokusy o oivenie jej tela z miesta tesne pod stropom, povedala: Stle som bola v tele. Rozaho vala som sa a pozerala dole. Pohla som nohami a vimla si, e jedna je teplejia ako druh." Rovnako, ako je v tomto duchovnom stave neobmedze n pohyb, strca svoje zbrany i myslenie. Stle som po val rovnak nzor, e pokia si udia zvykli na nov situ ciu, zaali rozma pohotovejie a jasnejie ako vo fyzic kej existencii. Jeden mu mi naprklad povedal, e km bol mtvy": Veci, ktor nie s mon teraz, sa doku realizova potom. Vaa myse je jasn. Je to tak krsne. Moja myse vetko a ahko prijala, spracovala na prv raz a nepotreboval som sa k tomu u vraca. Po uritej chvli, vetko o som preval, malo pre ma svoje miesto a vznam." Vnmanie v novom tele m teda podobnosti i rozdiely s chpanm vo fyzickom tele. V uritom smere podlieha duchovn forma vnmania vm obmedzeniam. Ako sme videli, chbaj kinestetick pocity. V niektorch prpadoch sa spomnala absencia vnemov svisiacich s teplotou, avak vo vine prhod sa vybavili prjemn pocity tepla. Ani v jednom z mojich prpadov sa neuvdzali, v ase po opus ten fyzickho tela, vnemy spojen s vou a chuou. Na druhej strane, zmysly, ktor koreponduj s fyzick mi zmyslami zraku a sluchu, nie s v duchovnom tele nijako zasiahnut, a naopak, zd sa, e s dokonalejie a ostrejie ako vo fyzickom ivote. Jeden mu tvrd, e km bol mtvy", jeho zrak bol mnohokrt kvalitnej a poda jeho slov: Nechpem, ako som mohol vidie tak aleko." e-

46

na, ktor si spomna na svoj zitok, poznamenva: Zdalo sa, akoby duchovn vnmanie nemalo hranc a mohla som pozera kdekovek." Tento jav je vemi nzorne opsan v asti interview so enou, ktor sa ocitla mimo tela v d sledku nehody: Bol tam vek zhon a udia pobehovali okolo sanitky. Kedy kovek som sa chcela pozrie na nejak osobu, aby som skmala, o si mysl, mala som dojem, e sa k nej priblila filmov kamera. Zdalo sa mi, e jedna moja as - nazvem ju moja myse - bola stle tam, kde predtm, niekoko metrov od mjho tela. Ke som chcela vidie alej, akoby jedna moja as - aksi vyhadva - zala za vytypovanou osobou. Zdalo sa mi vtedy, e ke sa nieo bude vo svete dia, mem tam jednoducho by." O povan" v duchovnom stave sa d hovori iba na zklade analgie. Vina ud tvrdila, e nepouli skuto n fyzick hlasy alebo zvuky. Skr mali dojem, e prijma j a vnmaj mylienky ud okolo seba. Ako neskr uvid me, rovnak spsob priameho prenosu mylienok me hra dleit lohu v nasledujcich tdich zitku na pra hu smrti. Jedna ena to vyjadrila takto: Videla som dookola ud a rozumela, o hovoria. Nepoula som nijak zvukov re, ako teraz povam vs. Vyzeralo to skr, e viem, o si myslia a skutone predstavuj. Spoznala som to vo svojej mysli, a nie na zklade ich slov. Vdy som zachytila mylien ku sekundu predtm, ako otvorili sta." Na zklade jedinenho a vemi zaujmavho prpadu meme usudzova, e ani najaie pokodenie fyzickho tela nijakm spsobom nezasahuje do tela duchovnho. V tomto prpade ilo o mua, ktor priiel o viu as nohy pri autonehode, a t neskr vystila do klinickej smrti. Vedel o tom, pretoe videl pokoden telo vemi jasne z uritej vzdialenosti v ase, ked ho oetrovali lekri.

47

Ctil som svoje telo - bolo cel. Vnmal som vetky dy, bol som tam neporuen, hoci to nebola pravda." V stave bez tela je teda lovek odrezan od ostatnch. Me ich vidie a dokonale rozumie ich mylienkam. Oni ho nevidia, ani nepouj. Komunikcia s inmi umi je dokonale preruen, pretoe duchovn telo nem nijak pevnos a znemonen je akkovek dotyk. Neprekvapuje preto, e po uritom ase v tomto stave sa objavuje pocit samoty a izolcie. Ako to vysvetlil jeden mu - v nemocnici videl a poul vetko okolo seba - lekrov, sestry a al personl, ktor si plnil pracovn povinnosti. Nemohol vak s nimi komunikova, a tak sa ctil zfalo osamoten". Mnoh al tie opisovali intenzvne pocity samoty, kto r ich zaplavili v tejto fze zitku. Mj zitok bol zvl krsny a neopsaten. Chcela som. aby tam boli so mnou aj in, aby videli, pretoe som mala pocit, e nikdy nebudem schopn opsa to, o pozorujem. Ctila som sa vemi osamel, lebo som chcela, aby tam niekto bol, kto by vetko preval so mnou. Tuila som vak, e tam neme by nikto in. Chpala som, e tento svet patr teraz len mne, a to ma naozaj vemi deprimovalo." al opis: Nemohol som sa nioho dotkn, ani komunikova s nikm naokolo. Je to stran pocit, pocit samoty a plnej izolcie. Vedel som, e existujem tam plne sm." A na zver: Bola som udiven. ako sa mi chpalo, o sa stalo. Nemala som nijak starosti a obavy a nehovorila som si: ,Och, som mtva. Zanechm tu svojich rodiov a nikdy viac ich neuvidm. Ni tak mi vtedy nenapadlo.' Cel ten as som si vak uvedomovala, e som tam sama. Skoro ako nejak nvtevnk zaleka. Akoby sa preruili vetk) 48

vzahy. no, bolo to, akoby neexistovala nijak lska alebo nieo podobn. Vetko bolo aksi technick. Naozaj to nechpem." Pocity samoty sa vak u zomierajceho oskoro rozpt lia, ke sa dostane vo svojom zitku alej. V istom mo mente sa toti objavia in bytosti, ktor mu prichdzaj pomc v tomto prechodnom stave. asto ide o duchov jeho zomrelch prbuznch alebo priateov, ktorch po znal, km ete ili. V mnostve prpadov, ktor som pozo roval, sa objavuje aj neurit duchovn bytos, vemi odli nho charakteru. V nasledujcich astiach sa pozrieme na tieto stretnutia bliie.

STRETNUTIA S INMI
Nemlo ud mi hovorilo, e v uritej chvli vlastnho zo mierania - niekedy na jeho zaiatku, inokedy a po alch udalostiach - si zaali uvedomova prtomnos inch du chovnch bytost vo svojom blzkom okol. Zdalo sa, e tieto bytosti im chc uahi prechod do smrti a v dvoch prpadoch im oznmili, e ich as ete nenastal a e sa musia vrti do svojho fyzickho tela. Tento zitok som mala poas produ dieaa. Prod bol vemi ak a stratila som vea krvi. Lekr sa u vzdal a oznmil mojim prbuznm, e zomieram. Cel ten as som vak bola pri plnom vedom a dokonca, ke som poula, o hovor, mala som pocit, e prichdzam k sebe. Vtedy som si uvedomila to mnostvo ud, ktor akoby sa vznali pod stropom miestnosti. Vetkch som poznala, ale vetci u zomreli. Stretla som svoju star mamu a dieva z naej koly, mnoho alch prbuznch a priateov. Zdalo sa mi, e vidm len ich tvre a uvedomujem si ich prtom nos. Vetci vyzerali nateen. Bolo to vemi mil stretnutie a ctila som, e ma prili ochraova alebo vies. Vyzeralo to skoro tak, akoby som sa vracala domov a oni ma prili privta. Cel ten as ma obklopoval pocit ahkosti. Bola to krsna a vzneen chva." 49

In lovek si spomna: Niekoko tdov pred mojm zitkom sa zabil mj dobr priate Bob. Ke som sa potom dostal von z tela, mal som pocit, e tam stoj on. Hne veda ma. Pozoroval som Boba len vo svojom vedom a ctil, e je tam. Bolo to divn. Nevidel som ho vo fyzickom tele. Pozoroval som osi, ale nie vo fyzickch obry soch. Napriek tomu som ho poznal, jeho vzor, vetko. Dokete to pochopi? Bol tam, ale nemal fyzick telo! Vlastnil aksi prie zran trup, videl som jeho rzne asti - ruky, nohy at. Vtedy sa mi to nezdalo divn, pretoe som ho nepotreboval vidie svojimi oami. Aj tak som iadne o nemal. Stle som sa ho spytoval: ,Bob, kam to idem? o sa stalo? Som mtvy, alebo nie?' A on mi neodpovedal, nepreriekol ani slovo. asto aj neskr, ke som ete leal v nemocnici, ctil som ho pri sebe a vdy sa ho ptal: ,o bude teraz?' Nikdy mi ale neodpove dal. A potom, ke lekri jednho da riekli: bude i, odiiel. Nevidel som ho viac, ani nectil jeho prtomnos. Vyzeralo to skoro, akoby akal, km neprekrom posledn hranicu a potom by sa ozval a bol by ma informoval, o bude alej." V inch prpadoch udia stretvali duchov, ktor nepatrili k nijakm znmym z fyzickho ivota. Jedna ena spom nala, e poas zitku mimo tela videla nielen svoje vlastn priesvitn duchovn telo, ale i hmotu kohosi inho, kto zomrel iba nedvno. Nepoznala tohto loveka a zaujmav bola jej poznmka, e: Nevidela som tto osobu, toho ducha, i mala nejak vek. Sama som vtedy stratila pred stavu o ase." V zriedkavch prpadoch udia uverili, e bytosti, ktor stretli, boli ich ochrann duchovia". Jednmu muovi ta kto duch povedal: Pomohol som ti cez tento stupe exis tencie, ale teraz a odovzdm alm." Jedna ena mi pre zradila, e ke opala svoje telo, zistila prtomnos al ch dvoch neznmych bytost, ktor sa jej predstavili ako osobn duchovn pomocnci". V dvoch vemi podobnch prpadoch, mi dotyn osoby 50

hovorili o hlase, ktor im povedal, e nie s ete mtvi a musia sa vrti. Jeden z nich rozprva: Poul som hlas, nebol to hlas loveka, ale akoby som to vnmal za hranicou zmyslovch vnemov. Povedal mi, o mm robi - s sp - a potom som u nectil nijak strach, e sa musm vrti do svojho fyzickho tela." Tieto duchovn bytosti sa niekedy vyskytuj v ete me nej vyhranenej podobe: Ke som bol mtvy v tom przdnom priestore, rozprval som sa s umi - ale v skutonosti nemem poveda, e som hovoril s nejakmi telesnmi" osobami. A predsa som mal pocit, e s tam, ctil som ich prtomnos ako aj ich pohyby, hoci som nikde nikoho nevidel. Obas som prehovoril s jednm z nich. A kedy kovek som sa zaal trpi, o alej, vdy sa ku mne vrtila my lienka, e vetko je v poriadku, e sce zomieram, ale nemusm sa nioho b. Preto som si nerobil nijak starosti. Na kad moju otzku sa mi vrtila odpove. Nenechali ma nikdy v neistote."

SVETELN BYTOS
Sn najudivujcejim spolonm prvkom v udalostiach, ktor som tudoval a sasne momentom, ktor psob na loveka najhlbie, je stretnutie s vemi jasnm svetlom. Obyajne sa spoiatku zd tlmen, ale potom sa rchle rozjasn, a nakoniec nadobudne nadpozemsk iarivos. Hoci je toto svetlo (obyajne ho oznauj ako biele alebo jasn") neopsatene iariv, mnoh zdrazuj, e nijako nekod oiam, neoslepuje, ani nebrni vidie ostatn veci okolo (mono je to preto, e v tom ase udia nemaj fyzick oi, ktor by sa dali oslni). Napriek nezvyajnosti svetelnho kazu ani jedna osoba nepochybovala, e ilo o bytos, o bytos zo svetla. A nielen to: t bytos mala nesporn vlastnosti uritej osobnosti. 51

Lska a teplo, ktor z nej vyarovali v strety zomierajce mu loveku, boli jednoducho neopsaten. Ke svetlo lo veka obklopovalo, mal pocit, e ho prijma s bezvhradnou lskou a ctil sa v om dokonale chrnen a bezpen. Kad lovek pocioval od svetla priam magnetick pra livos, ktorej nevedel odola. Je zaujmav, e zatia o opis svetelnej bytosti je vemi podobn, identifikcia sa men od jednotlivca k jednotliv covi a zvis zrejme od nboenskej prslunosti, od vzde lania alebo presvedenia. Vina kresanov identifikuje svetlo ako Krista. Niektor tto svoju interpretciu doku mentuj podobenstvami z Biblie. Dvaja idia oznaili svet lo za anjela". Je pochopiten, e nemali na mysli bytos s krdlami, ktor hr na harfe a podob sa na loveka. Bolo to len svetlo a obaja chceli svojm prirovnanm vyjadri, e chpali tto bytos ako nejakho posla alebo sprievodcu. Jeden mu bez nboenskho vzdelania povedal, e videl sveteln bytos". Zhodn oznaenie pouila i jedna ena - kresanka, ktor zrejme nectila nijak potrebu nazva svetlo Kristus". Krtko po svojom objaven zana sveteln bytos komu nikova s lovekom, ktor zomiera. Je pozoruhodn, e rozhovor prebieha rovnako bezprostredne, ako sme to vi deli u ud v duchovnom tele, ktor vnmali mylienky" ostatnch okolo seba. Ani teraz udia nepouj nijak fy zick hlas alebo tny, ani oni neodpovedaj pomocou neja kch fyzickch zvukov. Namiesto toho dochdza k priame mu a bezprostrednmu prenosu mylienok a to takm zro zumitenm spsobom, e je vylen akkovek monos nepochopenia alebo klamania. Tto neobmedzen vmena mylienok neprebieha do konca ani v materinskom jazyku dotynej osoby. Napriek vetkmu lovek dokonale a okamite rozumie. Tieto my lienky nedoke dokonca ani presne preloi do udskej rei, ke sa o to neskr poka. al moment zitku jasne ilustruje, ako ako sa pre52

kladaj mylienky z tohto jazyka bez slov. Neznma bytos takmer okamite vysiela urit mylienku k osobe, pri kto rej sa tak nhle objavila. Jednotlivci, s ktormi som hovo ril, sa obyajne snaia formulova mylienku v podobe otzky. Medzi prklady, ktor som poul, patria aj tieto: Si pripraven zomrie? Si hotov zomrie? o si spravil so svojm ivotom a o by si mi z neho mohol ukza? Urobil si so svojm ivotom nieo, o by stlo zato?" Prv dve otzky sce zdrazuj pripravenos a mu sa zda odlin od alch dvoch, ktor zasa podiarkuj vsle dok". Predpokladm vak, e v oboch prpadoch sa tto udia snaili interpretova zhodn mylienku. Potvrdila mi to aj jedna ena, ktor riekla: Prv, o mi svetlo povedalo, bolo, e sa ma sptalo, i som pripraven zomrie a o som vo svojom ivote urobila, o by som mu chcela teraz ukza." Domnievam sa, e tto otzka m vdy ten ist zmysel, i ke ju udia formuluj dos odline. Jeden mu mi pre zradil, e poas jeho smrti" sa ho hlas sptal: Ten hlas mi poloil otzku: ,Stoj tvoj ivot zato?' Chcel sa ma tm opta, i povaujem svoj ivot za hodnotn i vo svetle mjho terajieho poznania." Vetci mimochodom tvrdia, e v tejto otzke, ktor vdy zapsob hlboko na udsk city, nieto ani stopy po nejakej vitke. Vetci sa zhoduj v tom, e bytos im nekladie otzku preto, aby ich obviovala alebo im niem hrozila, pretoe stle ctia lsku a pochopenie, ktor vyaruj zo svetla a vbec nezle, ak bude ich odpove. Zmysel otzky spova skr v cieli - aby sa zamysleli nad svojm ivotom a objektvne ho zhodnotili. Je t o , ak chcete, po dobn sokratovsk otzka, ktor sa nedoaduje iadnej in formcie, ale pomha loveku postupova sammu na ceste

53

hadania pravdy. Pozrime sa teraz na niektor opisy tejto fantastickej bytosti od ud, ktor sa s ou stretli. (1) Poul som lekrov, ako kontatovali, e som mtvy. Vtedy som zaal cti, e padm, alebo skr sa vznam cez tmu, cez aksi uzavret priestor. Neexistuj slov, ktormi by sa to dalo opsa. Vetko bolo dokonale ierne, len kdesi v diake som zbadal svetlo. Bolo to vemi jasn svetlo - rozmerom nie prli vek. Ke som sa k nemu priblioval, stle mohutnelo. Snail som sa dosta k tomu svetlu na konci, pretoe som ctil e je to Kristus. Nemal som nijak strach. Bolo to viac-menej celkom prjemn. Som kresan a okamite som si to svetlo spojil s Kristom, ktor povedal: Ja som svetlo sveta.' Hovorm si: ,Ak je to tak a mm zomrie, potom viem, kto ma tam na konci, v tom svetle ak!'" (2) Vstala som a vyla na chodbu, aby som sa napila. Vtedy, ako neskr zistili, mi prasklo slep revo. Okamite som zoslabla a spadla na dlku. Zaalo ma to una a moje skuton bytie akoby striedavo vychdzalo a vstupovalo do mjho tela. Poula som pritom krsnu hudbu. Zniesla som sa dole chodbou a potom cez dvere do zamreovanej verandy. Tam sa zaal okolo ma vy tvra aksi mrak, i ruov hmla. Potom som prechdzala cez tie mree, akoby tam vbec nejestvovali. Vystpila som hore do kri tovo priezranho jasu iarivho bieleho svetla. Bolo krsne a ligotav, silne svietilo, ale neboleli ma z neho oi. Takto svetlo sa ned na zemi ani opsa. V skutonosti som tam nevidela iadnu bytos, a predsa to svetlo malo svoju zvltnu individualitu. Roz hodne ju malo! Je to svetlo dokonalho pochopenia a vzornej lsky. V mojom vedom sa objavila mylienka: ,Miluje ma?' Tto otzka nebola formulovan presne tak, ale myslm, e to bol roz hodujci moment svetelnho posolstva. ,Ak ma miluje, vr sa a dokon, o si vo svojom ivote zaala.' A cel ten as som ctila, e ma obklopuje nesmierna lska a scit." (3) Vedel som, e zomieram. Nedalo sa vak s tm ni robi, pretoe nikto ma nepoul . . . Bol som veda svojho tela, nemo no o tom pochybova, pretoe som ho videl lea na operanom 54

stole. Moja dua z neho odila! Spoiatku som mal zo vetkho zl pocit, ale potom sa zjavilo jasn svetlo. Najprv to bol drobn zblesk, ale potom sa z neho stal obrovsk l. Bolo to asn mnostvo svetla, vbec nie ako vek svetlomety. Bola to hroma da, nepredstaviten kopa iary. A prdilo z nej teplo. no, mal som pocit tepla! Nedokem to prosto opsa. Zdalo sa mi, e pokrva vetko, a predsa mi neprekalo pri pozorovan operanej miestnosti, le krov a oetrovateky. Videl som celkom jasne a neoslepovalo ma. Ke sa to svetlo objavilo, nevedel som spoiatku, o znamen. Ale potom sa sptalo, akosi mi dalo najavo, i som pripraven zomrie. Bol to rozhovor s neznmou osobou, i ke tam nikto nebol. Rozprvala so mnou, komunikovala hlasom. Ke teraz nad tm uvaujem, zd sa mi, e ten hlas, ktor so mnou hovoril, si zrejme uvedomil, e nie som pripraven na smr. Ilo mu predovetkm o to, aby ma vyskal. V kadom prpade, od chvle, ke to svetlo prehovorilo, ctil som sa naozaj skvele - bezpen a milovan. Lska, ktor z neho srala, je jednoducho nepredstaviten a neopsaten. Bolo vemi prjemn by v jeho blzkosti. Riekol by som, e aj zbavn, urite toti malo aj zmysel pre humor. Celkom urite!"

PREHAD IVOTA
Prv objavenie svetla a jeho skka, neverblne otzky - to vetko je vodom do ohromujcej scny, v ktorej tto by tos ukazuje panoramatick prehad o ivote loveka. as to je zrejm, e bytos m pred sebou cel ivot loveka ako na dlani a sama nepotrebuje iadnu informciu. Jej jedinm myslom je privies loveka k hodnoteniu vlastnBO ivota. Tento prehad sa d opsa ako spomienky, pretoe je to naj priliehavej ie vyjadrenie, ak poznme. Ale zrove sa vyznauje istmi vlastnosami, ktor s vemi vzdialen od benho typu spomnania. Predovetkm je vemi rchly. Ke sa spomienky charakterizuj v asovch pojmoch, tvrd sa, e nasleduj za sebou bleskovo, v chronologickom 55

porad. Niektor si dokonca ani nepamtaj na iadne a sov poradie. Spomnanie bolo okamit, vetko sa objavi lo naraz a v jednom mentlnom" pohade. Vetci sa zho duj v nzore, e z hadiska pozemskho asu, cel tento prehad preletel v jedinom okamihu. Napriek tejto rchlosti je prehad, ktor astnci opisu j ako sled vizulnych obrazov, neuveritene iv a relny. V niektorch prpadoch psobia obrazy na ud pastelov mi farbami, svojou trojrozmernosou a dokonca i pohy bom. Hoci sa mihaj vemi rchle, lovek kad z nich vnma a spoznva. Pri ich pozorovan me dokonca op preva pocity, ktor boli kedysi s nimi spojen. al tvrdia, hoci to nevedia nijako vysvetli, e v tomto svojom prehade videli vetko, o kedy urobili - od najd leitejch vec a po tie najbezvznamnejie. In mi pove dali, e pozorovali len najdleitejie momenty svojho i vota. Niektor zase kontatovali, e ete dlh as po zitku si dokonale pamtali vetky podrobnosti zo svojho ivota. Viacer udia to charakterizuj ako snahu o vchovn psobenie zo strany svetelnej bytosti. Ukazuje sa, e poas sledovania prehadu chce tto bytos zdrazni dve veci v ivote: ui sa milova druhch a zskava poznanie. Po zrime sa na jeden prpad, ktor je v tomto smere charakte ristick: Ke sa objavilo svetlo, prv, o povedalo, bolo: ,o si spravila vo svojom ivote, o by si mi mohla teraz ukza?' Bolo to nieo v tom vzname. A vtedy zaali tie pohady do minulosti. Pomysle la som si: ,Och, o sa to deje?' Zrazu som sa ocitla vo svojom detstve. A odtia akoby som krala z obdobia rannej mladosti cez kad rok mjho ivota, a do prtomnosti. Objavilo sa miesto zaiatku. Ako mal dievatko som sa hrala pri potoku. Boli tam aj in scny z tohto obdobia; zitky s mojou sestrou, udalosti u susedov a vbec vetky miesta, kde som naozaj ila. Potom som sa ocitla v klke. Spomnala som na obdobie, ke som zboovala jednu hraku. Ke sa pokazila, dlho som plakala. Bol to skutone traumatick zitok. Vynrali sa alie

56

obrazy z mjho ivota. Spomenula som si, ako som inkovala v dievenskom skaute a chodila stanova. Spoznala som vea mo mentov z obdobia strednej koly. Naprklad, ke ma zvolili medzi najlepch tudentov a ak som bola na to hrd. A tak som sa doptrala k prvm rokom na vysokej kole, kde som prve tudo vala. Vetko sa mi objavovalo v takom porad ako poas ivota. Bolo to, akoby ste li von a pozorovali svet trojrozmerne a vo farbch. Prirodzene tie v pohybe. Ke som pokazila t hraku, dvala som sa na vetky svoje pohyby. Akoby to mal dievatko, ktor som pozorovala, bol ktosi cudz, ako v kine, ako nejak drobn diev atko, ktor sa hr vonku na ihrisku medzi ostatnmi demi. A predsa som to bola ja. Videla som seba, ako vetko robm. Boli to presne tie veci, ktor som spravila, pretoe som si ich pamtala. Pri pohade na tie obrazy, svetlo som u nevidela. Zmizlo v okamihu, ke sa ma sptalo, o som urobila vo svojom ivote a hne zaal dej mojej minulosti. Predsa som vak tuila, e po cel as je so mnou, e ma sprevdza cez tieto obrazy, pretoe som ctila jeho prtomnos a tie z asu na as nieo aj pozname nalo. Nelo vbec o to, e ono chce vidie, o som spravila pretoe to vedelo - ale vyberalo urit momenty z mjho ivota a kldlo mi ich pred oi tak, aby som si na ne spomenula. Sveteln bytos stle pritom zdrazovala potrebu lsky. Naj lepie mi to symbolizovala na miestach, ke ilo o moju sestru. Vdy sme boli dvern priateky. Ukzala mi niektor prklady, kde som bola k nej sebeck, ale veakrt som jej preukzala lsku a podelila sa s ou. Bytos zdraznila, e sa mm snai kona dobro, koko len vldzem. Nectila som pritom z jej strany iadnu vitku. Ke sme sa dostali k situcii, v ktorej som bola sebeck, vysvetovala mi, e aj toto patr do procesu uenia. Vemi sa zaujmala o veci spojen s poznanm. Stle poukazo vala na momenty, ktor maj nieo spolon s uenm. Sveteln przrak mi riekol, e sa budem stle ui. Dokonca i vtedy, ke po ma prde (pretoe mi u oznmil, e teraz sa vrtim). Stle bude potrebn ui sa. Povedal, e tento proces je nepretrit a dnes mm pocit, e pokrauje i po smrti. Myslm, e vetky nvraty do minulosti sl ili len na to, aby som sa pouila. Vetko bolo neuveritene zvltne. Bola som tam, naozaj som videla tie obrazy a prechdzala nimi. Bolo to fantasticky rchle.

57

Zrove vak aj dos pomal na to, aby som ich pochopila. Z hadiska asu to vak netrvalo dlho. Objavilo sa svetlo, potom som si prezrela tie obrazy a svetlo sa vrtilo. Predpokladm, e to trvalo menej ne p mint a pravdepodobne viac ne tridsa se knd, ale neviem to urite. Iba raz som zaila strach, ke som si uvedomila, e nebudem schopn skoni ivot. Mala som vak rados z toho prehadu. Bolo to celkom zbavn, ke som sa mohla vrti do svojho det stva a takmer ho ete raz prei. Bol to nvrat, ak si za obyaj nch okolnost jednoducho nemete dovoli." V niektorch mojich prpadoch vak nastal ivotn pre had i bez toho, aby sa objavila sveteln bytos. Spravidla v tch zitkoch, ktor riadi svetlo, m tento dej na loveka hlb inok. sa sveteln bytos objav alebo nie, zd sa, e ivotn prehad je vdy rovnako rchly, iv a presn. Nezle pritom, i nastala skuton smr", alebo sa k nej lovek iba priblil. Po vetkom tom hrmote a prechode cez dlh, tmav miesto ,tam, na konci tunela, zrazu sa mihlo predo mnou cel detstvo, prebehol kompletn ivot. Neboli to nejak presn obrazy, skr aksi mylienky. Nemem vm to opsa, ale bolo tam proste vetko. Existovalo tam vetko naraz, teda nie jedna vec po druhej, aby sa bola zjavila a zmizla, ale celistv obraz, vetko sasne. Spomenul som si na svoju matku, na situcie, ktor som rieil zle. Videl som drobnosti, ktor som zbabral ete ako mal diea, a myslel pritom na rodiov. utoval som vetko, o som vykonal a elal si, aby som sa mohol vrti a napravi to."

V nasledujcich dvoch prpadoch nenastala poas zit ku klinick smr, ale fyziologick komplikcie:
Cel situcia sa vyvinula hodne rchlo. Asi dva tdne som mal zven teplotu. V t noc som vemi ochorel a ctil sa hrozne. Leal som na posteli a pamtm sa, e som sa chcel dotkn svojej eny a poveda jej, e je mi zle, ale naraz som sa nemohol hba. Navye som sa ocitol v plne iernom, przdnom priestore a pred

58

mojimi oami zrazu preletel cel mj ivot. Zaalo sa to, ke som mal es alebo sedem rokov. Spomenul som si na dobrho priatea zo strednej koly. Preiel som stredn kolu, cez vysok, kde som tudoval zubn lekrstvo, a dostal sa a k svojej praxi. Vedel som, e zomieram. Spomenul som si na svoju rodinu, ktor som til zabezpei. Bol som preto vemi neastn. Navye som tam odhalil toko skutkov, ktor som v ivote spravil a teraz ich utoval. A tie aj mnoho alch veci, ktor som zasa neurobil. Tento prehad som vnmal vo forme mentlnych obrazov. Boli vak ovea ivie ako klasick obrazy. Videl som iba najdleitej ie okamihy. Bolo to tak rchle, ako by som pozeral na cel svoj ivot v priebehu niekokch seknd. Mihlo sa to predo mnou bles kovo ako obrzky na filmovom pse, a predsa som ich stail vidie a porozumie im. S tmito vjavmi vak neboli spojen iadne pocity, pretoe na to u nebola prleitos. V tom ase som nevidel ni in. Sledoval som len tmu a obrazy. Predsa som vak celkom jasne ctil prtomnos vemi mocnej a dokonale milujcej bytosti, ktor stla pri mne poas celho zitku. Bolo to naozaj zaujmav. Ke som sa zotavil, dokzal som podrobne rozprva o kadom seku svojho ivota, pretoe som ho preil ete raz. Je to vek udalos, ale ako sa vyjadruje slovami. Prelet tak rchlo, a predsa je to zrozumiten."

Jeden mlad vetern vo svojom interview hovor:

Ke som slil vo Vietname, bol som zranen a neskr som na to zranenie i zomrel". Po cel ten as som vak presne vedel, o sa deje. Util som es zsahov zo samopalu. Ke sa to stalo, nebol som nijako mimoriadne vzruen, poctil som vlastne skr aksi avu. Vtedy, ke som to dostal, bol som plne vyrovnan a vbec som nemal strach. Mj ivot sa zmenil na sriu obrazov a zdalo sa mi, e sa mem vrti sp do obdobia, ked som bol ete diea. Vyzeralo to, akoby tie obrazy zachytvali cel mj ivot. Dokzal som si zrazu spome n na vetko. Preletelo to okolo ma od prvch udalost, na ktor pamtm, a po sasnos. Vetko prebehlo vo vemi krtkom ase. Nebol s tm spojen nijak zl pocit, preiel som cez to bez nejakch vitiek alebo podceovania seba samho.

59

Najlepie by som to sn mohol prirovna k srii obrzkov ale bo diapozitvov. no! Bolo to, akoby mi niekto rchle premietol sbor diapozitvov." Nakoniec uvediem prpad mimoriadneho psychickho vzruenia, v ktorom sa lovek ocitol v bezprostrednom ohrozen ivota, ale v skutonosti nevznikli vne zranenia: Poas prvch przdnin na vysokej kole som pracoval ako vo di ahaa prvesu. To leto ma stle za volantom akosi ahalo k spnku. Raz rno som vyrazil na dlh cestu a zadriemal som. Pamtm si ete, e som videl nejak dopravn znaku a potom som asi zaspal. Nasledovalo stran krpanie pravej prednej pneumatiky, ktor nakoniec vybuchla. V dsledku vhy a kolsa nia auta za chvu praskli aj av gumy. Auto sa zvalilo nabok a zaalo sa mka smerom k mostu. Zdesil som sa. Vedel som, o bude nasledova. Teraz auto naraz na most! Prve v tom ase, ke sa aha mkal, spomenul som si na vetky tie veci, ktor som vykonal. Videl som len niektor fakty, hlavn momenty. To prv, na o som si spomenul, bolo, ako sto jm s otcom na pli. Mal som vtedy dva roky. Potom som videl, ako si lmem svoje nov erven auto, ktor som dostal na Viano ce. alej som plakal, ke som kral do prvej triedy v krikavom ltom plti, o mi kpila mama. Aj z kadho roka na strednej kole sa mi nieo vybavilo. Rozpamtal som sa na kadho uitea, na kad mimoriadnu udalos. Videl som tie, ako na alej kole roznam noviny a ako pracujem v potravinrskom obchode. Po stupne som tak doiel a do obdobia, v ktorom som sa prve nachdzal, tesne pred druhm ronkom na vysokej kole. Vetky tieto veci a mnoho alch sa len tak mihli mojm vedo mm. Netrvalo to sn dlhie ako zlomok sekundy. A zrazu bolo po vetkom. Ja som tam stl, pozeral na auto a myslel si, e som mtvy, alebo je zo ma anjel. Zaal som sa tpa, aby som sa presvedil i ijem, i som duch, alebo o. Z auta ostala hba rotu, ale ja som nemal ani krabanec. Musel som nejako vyskoi cez predn sklo, ktor bolo u vybit. Ke bolo po vetkom, spomnal som a uvaoval, ako to je mon, e vetky udalosti, ktor som preil a ktor mali na ma tak trval a psobiv inok, sa odohrali prve v takejto kritickej chvli.

60

jvohol som potom postupne rozobera vetky tie obrazy, ale trvalo by to aspo ptns mint. Vtedy to vak preletelo okamite, au tomaticky. Netrvalo to ani sekundu. Bola to zhada!"

HRANICA
V niektorch prpadoch mi udia opisovali, ako sa poas svojho zitku na prahu smrti priblili k neznmej hranici. Pri pokuse o jej definciu pouili rzne vrazy, ako napr klad: masa vody, siv hmla, dvere, plot postaven cez pole alebo jednoducho - iara. Hoci to me znie pekulatvne, meme si vak poloi otzku, i za vetkmi tmito pri rovnaniami sa neskrva jeden a ten ist zitok, t ist mylienka. Ak by to bola pravda, potom vetky tie odlin verzie predstavuj len individulne spsoby interpretcie a opisu. Vetci si mono iba trochu rozdielne spomnaj na jednu a t ist vec. Pozrime sa teraz na niekoko prpa dov, v ktorch tto hranica hr vznamn lohu: (1) Zlyhalo mi srdce a v tej chvli som sa ocitol na vlniacom sa poli. Vetko bolo krsne a iarivo zelen - ni na svete nevlastn podobn farbu. Existovalo tam svetlo, jasn, povznajce - va de okolo ma. Pozrel som sa dopredu cez pole a uvidel plot. Zaal som sa k nemu pribliova. Vtedy som postrehol na opanej strane loveka, ktor sa pohyboval ku mne, akoby mi iel naproti. Chcel som sa k nemu dosta, ale ctil som, e ma to ah neodolatene nasp. Ke som sa zaal vraca, videl som ho, ako sa tie otoil a odchdzal opanm smerom. Pre od plota." (2) Zaila som to poas produ mjho prvho dieaa. Asi v smom mesiaci tehotenstva sa u ma prejavili prznaky nezn mej otravy. Lekr ma poslal do nemocnice, kde chcel umele vyvo la prodn bolesti. Okamite po prode nastalo siln krvcanie a len s vekou nmahou sa ho podarilo dosta pod kontrolu. Uve domovala som si, o sa deje, pretoe som bola tie sestrou a vedela som, e sa nachdzam v nebezpeenstve. Vtedy som stratila vedo mie a zaula neprjemn hukot a zvonenie. Mala som dojem, e 61

stojm na akejsi lodi alebo lne, ktor sa plavil na druh stranu obrovskej vodnej plochy. Na vzdialenom brehu ma akali vetci, ktorch som milovala a ktor u zomreli - drah matka, otec, sestra a in. Sledovala som ich tvre, prve tak, ak mali za svojho ivota na zemi. Zdalo sa mi, e mvaj na ma, aby som prila k nim. Cel ten as som si opakovala: ,Nie, nie. Nie som ete pripraven s k vm. Nechcem zomrie. Nie som pripraven s.' Najzvltnejie na celom zitku bolo, e cel ten as som videla aj vetkch lekrov a sestry, ako sa trpia s mojm telom. Ale zdalo sa pritom, e som iba divk a nie tou osobou - tm telom - na ktorom im zle. Vemi som tila dosta sa k mjmu lek rovi a poveda mu, e nezomriem, ale nikto ma nepoul. Vetko okolo ma - lekri, sestry, prodn sl, lo, voda aj alek pobre ie - vytvralo zloit konglomert. Vetko bolo spolu - jedna scna sa prelnala s druhou. T lo nakoniec takmer dosiahla vzdialen breh, ale tesne pred nm sa otoila a zaala sa vraca. Ja som sa konene dostala k svojmu lekrovi a povedala mu: ,Nechystm sa zomrie." Mys lm, e vtedy som sa prebrala. Lekr mi vysvetlil, e som mala siln poprodn krvcanie, ale e budem v poriadku." (3) Hospitalizovali ma s akou chorobou obliiek a leal som v kme asi tde. Lekri vbec nevedeli, i budem i. V tomto obdob bezvedomia som zrazu poctil, akoby ma osi zodvihlo, akoby som vbec nemal nijak vhu i hmotn telo. Objavilo sa pri mne jasn biele svetlo. Bolo tak iariv, e som cez neho nevidel, ale v jeho prtomnosti som mal ndhern pocit pokoja. Takto zitok na zemi proste neexistuje. V mojom vedom sa vtedy objavili slov alebo mylienky: ,Chce zomrie?' A ja som riekol, e neviem, pretoe nemm potuchy o smrti. Potom to svet lo povedalo: ,Prejdi cez tto iaru a dozvie sa.' Ctil som, e t iara je predo mnou, hoci som ju v skutonosti nevidel. Ke som ju prekroil, zaplavili ma tie najndhernejie pocity - pocity mie ru, vyrovnania - a zmizli vetky starosti." (4) Dostala som srdcov infarkt a ocitla som sa v tmavom priestore. Vedela som, e opam svoje fyzick telo. Vedela som, e zomieram a pomyslela som si: ,Boe, vdy som konala podl

62

svojho najlepieho vedomia a svedomia, pom mi, prosm/ V tej chvli som odila z tmy von, vade okolo bola aksi svetl siv farba a ja som sa v nej pohybovala. V diake, predo mnou, som spozorovala neznmu ed hmlu. Ke som sa dostala bliie, vide la som cez u. Za hmlou stli udia a vyzerali celkom tak ako na zemi. Pozorovala som aj osi, o sa podobalo na budovy. To vet ko bolo preniknut najndhernejm svetlom - ivou, zlatoltou iarou. Vbec nebola tak ostr a prenikav ako farba na zemi. Ke som sa priblila ete viac, zdalo sa mi, e teraz vojdem do tej hmly. Bol to ndhern, radostn pocit. Nejestvuj slov v udskom jazyku, ktor by ho vyjadrili. Nebol to vak ete mj as. Nemohla som do nej vojs, pretoe sa okamite pri mojom boku objavil strko Carl, ktor zomrel pred mnohmi rokmi. Za blokoval mi cestu a povedal: ,Cho nasp. Neskonila si ete prcu na zemi.' Nechcela som sa vrti, ale nemala som in mo nos. Okamite som sa ocitla sp vo svojom tele. Vnmala som hrozn boles v hrudnku a zaula som, ako mj chlapek plae: .Boe, vr mi moju mamiku."4 (5) Vzali ma do nemocnice v kritickom stave, ktor oznaovali ako zpal a lekr povedal, e to nezvldnem. Privolal mojich pr buznch, pretoe to u nemalo trva dlho.,Oni prili a zhromadili sa okolo postele. Km lekr oakval moju smr, mne sa zdalo, e prbuzn sa odo ma vzauj. Videl som ich stle slabie, a som stratil vedomie. Ocitol som sa v neznmom zkom priechode, v akomsi abe, irokom ako tto stolika. Akurt sa do vmestilo moje telo a zdalo sa mi, e ruky a cel ramen mm priloen pri om. Postupoval som hlavou napred, do hlbokej tmy. Pri pohybe smerom dolu som uvidel krsne, vyleten dvere bez kuky. Po ich obvode prenikali le iarivho svetla a ja som ctil, e vetci, ktor ij za nimi, s astn, pln pohybu, vzruenia a zmysluplnej aktivity. Pozeral som na to a povedal si: ,Tak som tu, Boe. Ak ma chce, zober si ma.' To ste mali vidie - poslal ma bleskovo nasp, e mi takmer vyrazilo dych."

63

NVRAT
Vetci udia, s ktormi som hovoril, sa museli samozrejme v uritom momente svojho zitku vrti sp. V tomto tdiu vak nastala u nich zaujmav zmena. Pripomeme si, e najbenejmi pocitmi v prvch tdich bolo zfal elanie dosta sa sp do tela a intenzvny ia nad vlastnm znikom. Ke vak lovek dosiahne urit hbku svojho zitku, nechce sa u vrti a me sa dokonca tomu i br ni. Plat to zvl pre osoby, ktor sa dostali a po stretnu tie so svetelnou bytosou. Jeden mu to naprklad vyjadril s vekm drazom: Nikdy by som nechcel ods z jej blz kosti." Vnimky z tohto veobecnho kontatovania s neraz iba zdanliv. Niekoko ien, ktor boli v ase svojho zit ku matkami malch det, mi povedalo, e ony by radej ostali tam, ale ctili povinnos vrti sa a stara sa o deti. Rozmala som, i tam nemm osta, ale vtom som si spome nula na svoju rodinu, na svoje tri deti a manela. ako je teraz vysvetli t situciu - mala som ndhern pocit, bola som v blz kosti toho svetla, naozaj som sa nechcela vrti. Som vak vemi zodpovednm lovekom a vedela som, e mm ist povinnosti voi rodine. Nvrat bol najsprvnejm rozhodnutm." V alch prpadoch mi udia povedali, e hoci sa ctili v stave bez tela skvele a bezpene a dokonca sa im to pilo, boli astn, e sa mu vrti do fyzickho ivota, pretoe tam zanechali nejak nedokonen prcu. V nie ktorch situcich sa to prejavilo ako elanie zavi t dium. Skonil som tri ronky na vysokej kole a predo mnou bol ete jeden. Stle som si hovoril: .Nechcem teraz zomrie.' Ctim vak, e keby som sa zdral v blzkosti toho svetla ete chvu dlhie, nebol by som u pomyslel na svoje vzdelanie; celkom by ma pohltili ostatn veci, ktor som tam preval."

64

o sa tka otzky dvodov a spsobu nvratu, prilo mi sn najviac rozdielnych odpoved. udia vinou neve deli, ako sa vrtili, alebo sa o tom iba dohadovali. Len niekok s si ist, e rozhodujcim faktorom pre ich nvrat do tela a do pozemskho sveta, bolo ich vlastn rozhodnu tie. Ke som odiiel zo svojho tela, uvedomil som si, e sa musm rozhodn. Vedel som, e nemem tak osta prli dlho - neviem, i to chpu ostatn. Mne to bolo ale vtedy plne jasn - uvedomo val som si, e sa treba rozhodn, i s alej, alebo sa vrti sp. Bolo to asn. Do istej miery som tam chcel osta. Vedel som vak aj to, e mm ete nejak prcu na zemi - i to je svojm spsobom ndhera. Tak som si pomyslel: ,no, musm sa vrti a i,' a dostal som sa sp do svojho fyzickho tela. Mal som pocit, e si sm zastavujem krvcanie. V kadom prpade som sa odvtedy zaal zotavova." In ctili, e i im dovolil v skutonosti Boh" alebo sveteln bytos, a to bu na ich iados (obyajne, ak bola mienen nesebecky) alebo preto, lebo Boh mal najskr pre nich neznme poslanie, ktor museli splni. Vznala som sa nad stolom a videla vetko, o robili. Vedela som, e zomieram a e to u nezmenm. Myslela som vak na deti, 1 kto sa o nich postar, a preto som nebola ete pripraven ods. A tak mi Boh dovolil, aby som ila." Jeden mu spomna: Hovorm si, e Boh sa sprval ku mne naozaj dobre, pretoe som bol mtvy a on dovolil lekrom, aby ma priviedli sp. Nieo tm sledoval. Myslm si, e dvodom bolo, aby som pomohol svojej manelke - alkoholike. Viem, e by to nebola zvldla bezo ma. Teraz je na tom lepie a verm, e to svis s tm, o som zail." Jedna mlad matka ctila, e:

65

Boh ma poslal sp, ale neviem preo. Bezpene som ctila, e je tam a vedela som, e ma pozn. A predsa mi nedovolil vojs do neba, ale preo - to neviem. Rozmala som nad tm veakrt a myslm, e je to preto, e mm na starosti dve mal deti a sama som ete nebola pripraven na odchod. Stle hadm odpove a nie je mi to jasn." V niektorch prpadoch udia vyjadrili nzor, e nasp ich privolala lska alebo modlitby inch, a to bez ohadu na svoje vlastn elanie. Ostala som u svojej starej tety poas jej poslednej choroby, ktor trvala u vemi dlho. Pomhala som pri jej opatere a cel ten as sme sa vetci v rodine modlili, aby vyzdravela. Niekoko krt u prestala dcha, ale vdy ju vrtili sp. Jednho da na ma pozrela a povedala: Joan, bola som u tam, na druhej strane, a je to ozaj krsa. Chcem tam osta, ale nemem, km sa za ma modlte, aby som bola s vami. Vae modlitby ma tu dria. Prosm vs, nemodlite sa u.' Prestali sme a krtko nato zomrela." Jedna ena mi povedala: Lekr sce kontatoval moju smr, ale ja som to preila. Mj zitok bol radostn, zbaven vetkch neprjemnch pocitov. Ke som sa vrtila, otvorila som oi. Pozorovali ma moja sestra a manel. Videla som, ako sa im uavilo a z o im te slzy. Videla som aj, ako si vydchli, e som to preila. Ctila som vak, akoby Som bola privolan - priam magnetickou silou - lskou mojej sestry a mjho manela. Odvtedy verm, e druh udia vs doku printi na nvrat," V niekokch prpadoch si udia spomnaj, ako boli pri ahovan rchle sp cez tmav tunel, cez ktor sa pohybo vali v prvch chvach svojho zitku. Jeden mu, ktor zomrel", mi rozprval, ako ho hnalo vpred cez tmav do lie. Ctil, e sa bli ku koncu tunela, avak v tej chvli poul, ako ktosi zozadu vol jeho meno. Odvtedy ho zaalo zasa aha smerom sp, cez ten ist priestor.

66

Mlo ud pociuje skuton nvrat, optovn vstup do svojho fyzickho tela. Vinou hovoria, e na konci zit ku jednoducho ctili, e zaspali" alebo preli do bezvedomia, aby sa neskr prebudili vo svojom fyzickom tele. Nepamtm sa, ako som sa vrtil do svojho tela. Akoby ma osi odnieslo, zaspal som a potom sa zrazu prebudm na svojej posteli. udia v miestnosti boli na tch istch miestach, na ktorch som ich videl poas zitku." Na druhej strane si niektor pamtaj, e boli priahova n rchle sp a ich zitok asto konil nejasnm nrazom. Bol som tam hore, pri strope a pozoroval ich, ako na mne pracuj. Ke mi priloili na hrudnk elektrdy a mj trup podsko il, spadol som do svojho tela ako nejak kame. A v tej chvli som vedel, e som zasa vo svojom organizme." V alom prpade sa uvdza: Rozhodol som sa, e sa vrtim. Ke som to spravil, bolo to ako der, ako neznmy skok sp do mjho tela. V tej chvli som ctil, e som prekonal nvrat do ivota." Existuje vemi mlo prpadov, kde sa spiaton cesta opisuje podrobnejie a o sptnom nvrate i vstupe do tela sa hovor, e prebehol cez hlavu". Zdalo sa mi, e moje bytie m mal koniec a vek koniec. Po ' nehode, po tom, o som visel nad svojou hlavou, volo zasa dnu. Ke ma moje telo opustilo, ukazovalo sa, e najprv vychdza vek koniec, ale pri nvrate sa zdalo, e prv vstupuje mal ko niec." Jeden lovek mi rozprval: Ke som videl, ako zobrali moje telo a vyahuj ho spoza volantu, akoby ma vtedy schytil nejak vr. Ctil som, e letm cez 67

neznmy ohranien priestor, sn aksi tunel. Bola tam tma a vetko navkol ierne. Ja som sa pohyboval rchle sp k svojmu telu. Ako som bol takto vahovan, zdalo sa, akoby som voiel do hlavy. V tej neuveritenej rchlosti som nemal ani as nad tm rozma a vbec nie rozhodova. Bol som pr metrov od svojho tela a znenazdajky som bol v om. Nemal som ani as uvedomi si, e ma to vahuje sp do tela." Je charakteristickm znakom, e tieto nlady a pocity, ktor boli spojen so zitkom, pretrvvaj urit as i po prekonan kritickho stavu. (1) Ke som prila sp, asi tde som si poplakala, pretoe som musela i v tomto svete, hoci som videla druh. Nechcela som sa vrti.'' (2) Ke som priiel sp, doniesol som si so sebou niektor ndhern pocity, ktor som tam zail. Trvalo to niekoko dn. Dokonca aj teraz ich niekedy ete ctim."

PROBLMY S OPISOM
Treba zdrazni, e lovek, ktor preiel zitkom takho typu, nem iadne pochybnosti o jeho relnosti a dleitos ti. Tto okolnos potvrdzovali mnoh udia a poas rozho vorov sa vracali k tomu svojimi poznmkami. Napr.: Ke som existoval mimo tela, naozaj som bol udiven. Nech pal som to. Ale bolo to relne. Videl som svoje telo zretene a z diaky. Nemal som vtedy nladu nieo si vyma alebo vsuge rova si. Jednoducho to nebolo mon." Alebo: Nebola to iadna halucincia. Zail som raz halucinciu v ne mocnici, ke mi aplikovali koden. Bolo to vak dvno pred neho dou, pri ktorej som sa takmer zabil. Tento zitok sa nepodobal na vidinu, nebolo to ni tak." 68

Takto komentuj svoje zitky udia, ktor s schopn diferencova sen alebo fantziu od skutonosti. Osoby, s ktormi som hovoril, boli praktick a vyrovnan. O svo jich sksenostiach nediskutovali tak, ako sa rozprva o snoch, ale ako o udalostiach, ktor sa naozaj odohraj. Napriek istote o zitku a jeho dleitosti si uvedomuj, e naa spolonos nie je prostredm, ktor by prijalo spr vy takejto povahy so sympatiami a porozumenm. Mnoh udia poznamenali, e hne po zitku si uvedomili, e ak by to rozprvali ostatnm, mohli by ich povaova za duevne labilnch. Rozhodli sa preto radej mla, alebo sa zdverili iba svojim najblim. Bolo to zaujmav. Nerada o tom uom rozprvam. Zan na vs pozera, akoby vm ibalo." al si spomna: Dlho, vemi dlho som o tom mlal. Bolo mi zo vetkho neja ko divne. Bl som sa, e mi nikto neuver, e hovorm pravdu. Bl som sa, e povedia: .Urite si vyma!' Jednho da som sa rozhodol: ,No dobre. Uvidm, ako zarea guje moja rodina.' Povedal som im to. Ale odvtedy u nikomu, a doteraz. Myslm, e moja rodina pochopila, e som bol naozaj tak aleko." In sa spoiatku snaili hovori o tom niekomu druhmu, ale ke narazili na nepochopenie, rozhodli sa mla. (1) Jedna osoba, ktorej som sa to usiloval vysvetli, bola moja matka. Krtko potom som jej rozprval o svojich pocitoch. Bol som vak ete mal chlapec a nebrala ma vne. A tak som radej mlal." 2) Poksila som sa zdveri svojmu kazovi, ale povedal mi, som mala halucincie, a tak so,m drala jazyk za zubami." (3) Na strednej kole som patril medzi obbench tudentov

69

a nikdy som nechbal tam, kde sa zdriavali ostatn. Nebol som nijakm vodcom, patril som k mase. Ke sa mi to stalo a hovoril o tom inm, myslm, e ma automaticky oznaili za blzna. Snail som sa vetko vysvetli a oni ma povali. Potom sa mi vak dostali do u ich poznmky, e patrm na psychiatriu. Vtedy som pocho pil, e maj z toho srandu, a tak som ual. Nemal som v mysle sa vystatova so svojimi tajomnmi zitkami. Chcem len poveda, e je toho ete vea. o o ivote nevieme." (4) Snaila som sa rozpoveda mojim sestrikm, o som pre ila. Prikzali mi mla. Vraj som len blznila." Vemi vtipne cel situciu komentovala jedna osoba: Rchlo pochopte, e udia to neprijmaj tak ahko, ako by ste si elali. Nemete predsa vzia debniku od piva, postavi sa na u niekde na roh a rozprva okoloidcim o tchto veciach.'" Je naozaj zaujmav, e len v jednom z prpadov, ktor som tudoval, mal lekr urit vedomosti o tchto zit koch a zaujal k nim pozitvny postoj. Po svojom zitku mimo tela mi jedno dieva povedalo: Optala som sa, ja i moja rodina, o sa to so mnou stalo. Lekr odpovedal: ,Ke maj udia vek bolesti alebo s ako zranen, dua opust ich telo.'" Ak zvime skepticizmus a neporozumenie, s ktorm sa stretvaj udia pri snahe opsa svoj zitok na prahu smrti, nie je prekvapujce, e takmer kad z nich zana ma pocit, e je akmsi uniktnym tvorom a nikto druh osi tak nezail. Jeden mu mi raz povedal: Bol som kdesi, kde nikto ete nevstpil." asto sa stvalo, e po prvom rozhovore som dotynmu loveku oznmil, e aj in mi rozprvali presne o takch udalostiach a pocitoch. Tieto slov im prinali vek avu a pokoj. Je nesmierne zaujmav pou, e aj druh mali rovnak zi tok, lebo mi ani nenapadlo . . . som naozaj astn, e som to 70

poula, e aj niekto in zail to ist. Teraz u viem, e nie som blzon." Bolo to pre ma vdy tak relne, ale nikdy som o tom nikomu nepovedala. Bla som sa, e pozr na ma a pomyslia si: ,Ke sa ti zastavilo srdce, zablokoval sa ti i rozum!'" Tuila som, e aj niekto in musel zai nieo podobn.Nea kala som vak, e niekedy stretnem osobu, ktor pozn podobn ho loveka. Myslm si, e udia o tom nehovoria. Keby som to nezaila a niekto by priiel a zaal o tom rozprva, asi by som na neho pozerala, o mi to chce vea na nos. Naa spolonos je proste tak." Ukzal sa i al dvod, preo niektor odmietaj hovo ri o svojich zitkoch. Ctia toti, e ich sksenos je ne opsaten a tak aleko za hranicami udskho jazyka a spsobu vnmania i existencie, e je zbyton sa vbec o to poka.

VPLYV NA AL IVOT
Z dvodov, ktor som prve vysvetlil, si nikto z tchto ud, pokia viem, nezostrojil prenosn rencky pult a ne zaal predna o svojom zitku, takpovediac na pln vzok. Nikto sa nectil by prorokom a nezamal pre svieda ostatnch o relnosti svojho zitku. Zistil som, e v skutonosti je to prve naopak: tto udia celkom pri rodzene odmietaj hovori o tom, o sa im prihodilo. inky zitku na ich ivot sa zdaj by skryt a nen padn. Mnoh mi povedali, e ich ivot sa rozril a pre hbil, zaali viac prema a zaujma sa o zkladn filozo fick otzky. Vtedy - bolo to ete pred mojm odchodom na vysok kolu - som il v malom mesteku s vemi obmedzenmi umi. Bol som typick stredokolsk frajer: ak ste nepatrili do mjho spolku, neboli ste nim.

71

Ale ke sa mi to stalo, chcel som sa dozvedie viac. Myslel som si vtedy, e nikto o tom ni nevie, pretoe som nikdy nevykroil zo svojho malho sveta. Netuil som ni o psycholgii alebo nie om podobnom. Jedno mi bolo jasn: mal som pocit, akoby som bol vtedy, ke sa to odohralo, za jednu noc ostarel. Otvoril sa predo mnou nov svet, o ktorom som nikdy nemyslel, e me existova. Stle som si opakoval: .Koko novch vec sa potrebu jem ete dozvedie.' Zistil som jednoducho, e v ivote existuje aj osi viac, ako s v piatok veer do kina a na futbal. Koko je len divov, o ktorch ani netum. Zaal som rozma, kde s hranice loveka a jeho vedomia. Otvorilo mi to nov, nepoznan svet."

Jedna ena kontatuje: ,,Odvtedy stle uvaujem, o som vo svojom ivote spravila a o ete vykonm. Myslm, e mi tento svet ni nedlhuje, pretoe.som naozaj robila vetko, o som chcela a ako som chcela. Ete ijem a mem spravi toho podstatne viac. Ale odkedy som zomrela", zaala som skma, i robm to vetko preto, lebo je to dobr, alebo z dvodu, e je to vhodn iba pre ma. Predtm som reagovala impulzvne a teraz si nechm vetko pomaly a pekne prejs hlavou. Zd sa mi, e vetko musm najprv v mysli strvi". Snam sa robi veci, ktor maj hodnotnej vznam. Usilujem sa neby predpojat a neodsudzova ud. Chcem robi nieo pre to, lebo to je dobro. A nie kvli tomu, e je to zisk pre ma. Ctim, e chpem teraz vetko ovea lepie. Uvedomujem si, e to spsobil zitok, tie miesta, kde som bola a veci, ktor som videla." Niektor hovoria o zmenenom prstupe alebo postoji k fyzickmu ivotu, do ktorho sa vrtili. Jedna ena kon tatuje celkom jednoducho: ivot sa stal pre ma ovea vzcnej." In osoba tvrd:

72

Bolo to istm spsobom poehnanie, pretoe pred srdcovm infarktom som stle robila plny pre svoje deti, trpila sa nad minulosou a strcala rados z prtomnosti. Teraz mm celkom odlin nzor." al spomnali, e sa zmenila ich predstava o dui a e si uvedomili, ako mlo je dleit fyzick telo v porovnan s ich vedomm. Zvl dobre to ilustruj slov eny, ktor poas umierania opustila svoje telo: Viac som si vtedy uvedomovala svojho ducha ako fyzick telo. Najdleitej bol duch, a nie tvar hmoty. Predtm to bolo v mo jom ivote naopak. Zaujmala som sa hlavne o telo a o sa dialo v mojom vedom, som povaovala za osi samozrejm a nezauj mav. Po zitku pokladm telo u len za nieo druhorad - bol to len obal. Vbec som sa nestarala, i ho vlastnm alebo nie. Zaujmalo ma iba vedomie - to bolo dleit." V nepatrnom mnostve prpadov mi udia spomnali, e po zitku nadobudli alebo si vimli neznme schopnosti intucie, hraniiace s jasnovidectvom. (1) Po zitku som mala pocit, akoby som bola naplnen no vm duchom. Mnoho ud mi odvtedy povedalo, e mm na nich upokojujci inok, kedykovek s v nejakch akostiach. Zd sa mi, e teraz ijem s umi v akejsi lepej zhode a som schopn pochopi ich ovea hlbie." (2) Jedna vec, ktor mi zrejme ten zitok dal, je t, e dok em vycti potreby inch ud. Naprklad, ke som vo vahu, vo vkovej budove, kde pracujem a nastpia tam neznmi udia, mem doslova ta z ich tvr, ak maj starosti. asto potom s nimi diskutujem a pozvam ich aj k sebe na rozhovor, do mojej kancelrie." (3) Odkedy som bola zranen, mm pocit, e prijmam my lienky a vibrcie inch osb a ctim aj odpor z ich strany. asto som uhdla, o plnuj poveda ete skr, ne otvorili sta. Mnoh

73

mi to nebud veri, ale mala som odvtedy vemi zvltne mylien ky a zitky. Raz na veierku som hdala nzory a mylienky druhch. Niektor, o ma poznali, vstali a odili. Zakli sa, e som nejak bosorka alebo osi podobn. Neviem, i som tto vlastnos zskala v ase smrti", alebo to vo mne driemalo a nepouila som to dovtedy, km sa mi to nestalo." Tento fakt sa pozoruhodne zhoduje s lekciami (ak to meme tak nazva), ktor zskali udia pri stretnut so smrou. Takmer kad zdrazoval, ak je dleit snai sa v ivote neustle rozvja bezvhradn a bezhranin lsku k ostatnm. Jeden mu, ktor sa stretol so svetelnou bytosou, ctil, ako ho hlboko prijma a miluje, napriek tomu, e vid cel jeho nedokonal ivot. Vnmal zrove, e otzkou, ktor nasledovala, bytos chcela zisti, i je schopn milova inch rovnakm spsobom. Mu si uvedo mil, e jeho poslanm, km je tu na zemi, je naui sa milova prve tak. Mnoh al navye zdrazovali, ak je dleit usilova sa o poznanie. Poas zitku im bolo naznaen, e rozvoj poznania pokrauje dokonca i po ivote. Jedna ena vyui la neskr vetky prleitosti na doplnenie vzdelania. Jeden mu ponka svoju radu: Nezle na vaom veku, je to jedno, koko mte rokov, ale nesmiete sa presta ui. Mys lm, e je to proces, ktor sa nikdy nekon." iadny lovek sa nevracal zo svojho zitku s pocitom, e by bol morlne oisten" alebo zdokonalen. Ani jedna osoba, s ktorou som hovoril, nezastvala stanovisko, eje svtejia" ne ostatn. Vina z nich mala skr pocit, e sa stle snaia a hadaj. Ich vzia im zanechala nov ciele, nov morlne princpy a jasn rozhodnutia usilova sa i v harmnii s nimi. Pritom vak nemali pocity okamitho spasenia ani morlnej dokonalosti.

74

NOV POHAD NA SMR

Ako sa d oakva, takto zitok zsadne men postoj loveka k fyzickej smrti, a to hlavne v prpade, ak predtm vbec nepredpokladal, e by sa nieo mohlo po smrti ete dia. Vetci tto udia mi nejakm spsobom dali najavo, e u nemaj strach pred smrou. Treba to vak upresni. Predovetkm existuj urit spsoby a prpady smrti, kto r s zrejme neiadce. Po druh, nikto z tchto ud ne vyhadva smr sm. Vetci ctia, e maj urit lohy, povinnosti, ktor musia splni, km ij fyzickm ivotom. Nemono preto neshlasi so slovami, ktor mi povedal jeden mu: Budem musie na sebe ete vea zmeni, ne stade oddem!" Vetci rovnako odmietaj samovradu ako prostriedok nvratu do oblast, ktor zazreli poas svojho zitku. V novom postoji k smrti je podstatn len to, e u nectia hrzu, ktor je vinou v naich predstavch s ou spja n. Pozrime sa teraz na niektor ukky, ilustrujce tento nzor: (1) Myslm, e zitok podstatne zmenil mj ivot. Bola som vtedy ete diea. Mala som len desa rokov, ale a dodnes som absoltne presveden, e existuje ivot po smrti. Nemm ani najmeniu pochybnos a nebojm sa zomrie. Nebojm sa! Niekto r udia, o ich poznm, podliehaj panike. Vdy sa musm smia, ke poujem, ako pochybuj, alebo ke hovoria: ,Ke zomrie, je proste po tebe,' a myslm si pre seba: ,T nemaj ani potuchy!' Stalo sa mi v ivote velio mon. Raz som mala u aj revolver priloen k spnku a nevyakalo ma to, pretoe som si pomyslela: ,Nu, ak naozaj zomieram, ak ma zabij, viem, e budem i kdesi inde.'" (2) Ke som bol mal chlapec, vemi som sa bl smrti. V noci som sa budil, mval zchvaty a dlho plakal. Matka s otcom vdy ku mne pribehli a spytovali sa, o sa stalo. Hovoril som im, e nechcem zomrie, ale e viem, e musm a prosil som ich, aby tomu zabrnili. Moja matka mi vysvetovala, e je to ete aleko, 75

a ked sa tak stane, budem u mdrej a zvldnem to. So smrou sa musme vetci vyrovna. Po mnohch rokoch, ked u matka zomrela, hovoril som obas o smrti s manelkou a stle som ctil strach. Nechcem, aby prila. Od toho zitku sa vak smrti u nebojm. Spomnan pocity zkosti sa vytratili. Nectim sa zle u ani na pohreboch. Skr, akoby som sa pri nich z ohosi teil, pretoe viem, o vetko zom rel preil. Verm, e ten zitok mi poslal Boh, aby som sa prestal aka smrti. Samozrejme, e rodiia ma uteovali, ale Boh mi ju ukzal, zatia o oni nemohli. Teraz u o tom vbec nehovorm, pretoe to poznm a som dokonale spokojn." (3) Nu, nemm strach teraz zomrie. Nieeby som mal smr rd, alebo chcel zomrie prve teraz. Nebojm sa zomrie preto, lebo viem, kam pjdem, ke toto tu opustm. U som tam bol." (4) Posledn vec, ktor mi svetlo povedalo, ne som sa vrtil sp do tela, bolo to, e mi naznailo nvrat. Dozvedel som sa, e budem i alej, ale e prde as, ked sa so mnou op spoj a potom zomriem definitvne. Verm, e sa svetlo vrti, aj ten hlas, ale neviem kedy. Myslm, e to bude vemi podobn zitok. Ale bude lep, pretoe u viem, o ma ak a neostanem tak zmten. Nemyslm vak, e by som sa tam chcel vrti teraz, v blzkej budcnosti. Chcem ete spravi nejak vec tu dole." Spomnan prklady dokazuj, e mylienka na smr po tomto zitku u nie je tak stran a hroziv. Dvodom je skutonos, e lovek strca pochybnosti o preit teles nej smrti. Toto preitie u nie je pre neho len nejakou abstraktnou monosou, ale sas vlastnej sksenosti. Pripomeme si, ako sme predtm diskutovali o pojme anihilcia", ktor si predstavoval, e spnok a zabdanie s akmisi modelmi smrti. Osoby, ktor zomreli", odmie taj takto podobenstv a siahaj po analgich, ktor zo brazuj smr ako prechod z jednho stavu do druhho, alebo ako vstup do vyieho stupa vedomia i bytia. Jedna ena, ktor vtali na druhej strane jej zomrel prbuzn, 76

porovnvala smr s nvratom domov. In ju pripodobnili so psychologicky pozitvnymi stavmi, ako naprklad prebu denie, zloenie skky, tek z vzenia. (1) Niektor tvrdia, e slovo smr nepouvame preto, lebo sa jej sname vyhn. V mojom prpade to vak nie je pravda. Kto raz to u zail, hlboko vo svojom srdci vie, e neexistuje ni tak ako smr. Postupujete z jednej veci na aliu - ako zo strednej koly na vysok.'" (2) ivot je ako vzenie. V naom stave jednoducho nevid me, ak pasce s nae tel. Smr je oslobodenm - nikom z tohto vzenia. To je vari najlepie prirovnanie." Dokonca aj t, ktor mali nejak tradin predstavy o ivote po smrti, podstatne menia svoje nzory po osob nom kontakte so smrou. Ani v jednom prpade som sa nestretol s klasickm mytologickm opisom neba s nebes kou brnou, zlatmi ulicami a okrdlenmi anjelmi s harfa mi v rukch. Nikto nespomnal ani peklo, plamene a diab lov s vidlami. Vo vine prpadov tak dochdza k zavrhnutiu modelu posmrtnho ivota, ktor je postaven na princpe odmeny a trestu. Odmietaj ho aj t, ktor s navyknut takto mys lie. Na poudovanie zisuj, e i tie zdanlivo najstranejie iny a hriechy, ktor sa ukazuj pred svetelnou bytosou, nie s prijman s hnevom a zlosou, ale naopak, skr s pochopenm a dokonca humorom. Jedna ena sledovala prehad o svojom ivote spolu s touto bytosou a videla niektor scny, ke namiesto lsky nastupuje sebectvo. Z postoja bytosti vak dedukovala, e i v tchto scnach bolo jedinm zmyslom - ui sa. Namiesto starho modelu sa mnoh oividne vracaj s novm modelom a chpanm druhho sveta. V ich vzii u nem priestor jednostrann sdenie, ale skr vzjomn spoluprca na alej ceste k vrcholnej sebarealizcii. Poda tchto novch nzorov sa nezastavuje vvin due, zvl jej schopnosti lsky a pozna-

77

nia, v okamihu smrti. Ukazuje sa skr, e pokrauje na druhom svete, mono naveky, ale urite aspo vymedzen as. Pritom dosahuje rozmery, ktor zo svojho hmotnho tela pozorujeme len ako cez zaiernen sklo".

DKAZY
Celkom prirodzene sa vynra otzka, i je mon zska nejak dkaz o relnosti zitkov na prahu smrti okrem samotnch opisov, ktor tu uvdzame. Mnoho ud hovor, e dlh as boli mimo svojho fyzickho tela a pozorovali udalosti v bezprostrednom okol. Bolo by mon potvrdi niektor ich vpovede inmi svedkami, ktor tam boli tie prtomn, alebo nejakmi almi udalosami spojenmi s tmto zitkom? Vo viacerch prpadoch je na tto otzku dos prekvapu jca odpove. no. Samotn popis udalost poas pobytu mimo tela sa pri kontrole ukazuje ako dos vstin. Nie koko lekrov mi naprklad povedalo, e boli ohren, ako im pacienti bez akchkovek lekrskych vedomost dokza li podrobne a presne opsa postupy pri snahe o resuscita n, hoci t prebiehala prve vtedy, ke poda mienky lek rov boli pacienti mtvi". V niektorch prpadoch mi tto udia hovorili, ako pre kvapili svojich lekrov alebo inch prtomnch, ke im opi sovali udalosti, ktor pozorovali, km boli mimo tela. Jed no dieva naprklad vystpilo poas umierania z tela a pre lo do inej miestnosti v nemocnici, kde nalo svoju stariu sestru, ktor tam plakala a neustle opakovala: Och, Kathy, prosm, nezomri, prosm, nezomri!" Sestra bola potom celkom zmten, ke jej mladia Kathy presne opsala, kde bola a o cel ten as hovorila. V nasledujcich ryv koch spomname podobn udalosti:
(1) Ke u bolo po vetkom, lekr mi povedal, e to vyzeralo

78

so mnou naozaj zle. Ja som mu odvetil: no, viem o tom.' A on sa ozval: ,Ako vy mete o tom vedie?' A ja som odpovedal: ,Mem presne porozprva, o sa stalo.' Neveril mi, tak som mu opsal vetko od chvle, ke som prestal dcha, a km som sa zasa neprebral. Naozaj bol okovan, ke zistil, e to poznm. Ete niekokokrt priiel za mnou a ptal sa ma na rzne detaily okolo toho." (2) Ked som sa po nehode prebral, stl pri mne mj otec. Nebol som zvedav, v akom som stave, o so mnou je, alebo o vravia lekri. Chcel som sa len rozprva o zitku, ktor som prve, mal. Oznmil som otcovi, kto vyahoval moje telo z budovy, akej farby bolo jeho obleenie, ako ma dostali von, a dokonca, o om sa pritom hovorilo. A mj otec povedal: ,no, m pravdu, je to skutone tak.' Moje telo vak bolo cel as fyzicky plne odstaven. Nemohol by som vidie ani pou, keby som sa nezdriaval mimo svojho tela." V niekokch prpadoch sa mi podarilo zska nezvisl dkazy od alch osb, avak pri posudzovan ich hodnoty sa objavuj ist komplikcie. Vo vine prpadov me toti dkazov materil potvrdi len osoba, ktor zomiera la, alebo len niekok jej najbli znmi a prbuzn. Sbil som tie, e ani v najpresvedivejch, spoahlivo overe nch prpadoch, nezverejnm skuton men prslunch osb. Keby som to aj spravil, myslm, e takto dkazov prpady by neboli iadnym svedectvom a to z dvodov, ktor vysvetlm v poslednej kapitole. Dospeli sme k zveru nho prehadu rznych a veobec ne sa vyskytujcich tdi a udalost zitku na prahu smrti. Na zver tejto kapitoly chcem podrobnejie uvies jeden dos vnimon prpad, ktor obsahuje viacero doteraz spomnanch prvkov. Vyskytuje sa v om navye nezvyaj n obrat, s ktorm sme sa zatia nestretli: sveteln bytos najprv oznamuje loveku vopred jeho hroziacu smr a po lom sa rozhodne, e ho nech i: "V ase, ke sa to stalo, trpel som a stle ete trpm na ak 79

bronchilnu astmu a emfyzmiu. Jednho da som dostal zchvat kaa a zrejme mi pritom praskla platnika v dolnej asti chrbtice. Niekoko mesiacov som sa radil s lekrmi, pretoe som mal stran bolesti. Nakoniec mi jeden z nich navrhol, aby som iel za neurochirurgom Dr. Wyattom. Ten ma prezrel a povedal, e okamite musm do nemocnice. Vzali ma tam a hne som dostal aj elastick obvz. Dr. Wyatt vedel, e mm problmy s dchanm, a tak si zavolal pcneho pecialistu a ten zasa poradil, e sa treba spoji s anestziolgom, ak mi bud chcie da narkzu. Pcny pecialis ta pracoval na mne takmer tri tdne, a dosiahol tak stav, ak potreboval anestziolg Dr. Coleman. Prevzal si ma v pondelok, hoci bolo vidie, e si rob starosti. Operciu naplnovali na piatok. V pondelok veer som zaspal. Spal som pokojnm spnkom a do vasnho rna, kedy som sa zobudil na prudk boles. Otoil som sa a chcel sa dosta do po hodlnejej polohy. Prve v tej chvli sa v rohu miestnosti, tesne pod stropom, objavilo svetlo. Bola to aksi sveteln gua, takmer ako glbus. Nebola vemi vek, mohla ma v priemere tak 30 a 40 centimetrov. Ke sa to svetlo zjavilo, zmocnil sa ma zvltny pocit. Nemem poveda, e to bol strach. Bol to pocit plnho uvonenia a mimoriadneho pokoja. Videl som, ako sa zo svetla vynorila ruka, a to svetlo povedalo: ,Po so mnou. Chcem ti nieo ukza.' Okamite a bez akhokovek vhania som vystrel ruku i ja. Vtedy som poctil, ako ma vyahuje hore a ako opam svoje telo. Obzriem sa a vidm ho tam lea na posteli, zatia o ja som stpal hore, k stropu miestnosti. Len o som opustil vlastn organizmus, nadobudol som rovnak tvar ako to svetlo. Musm pouva svoje slov, pretoe som nik dy nepoul o tom nikoho rozprva. Mal som jednoducho pocit, e ten tvar je najskr duch. V tomto zloen som nemal iadne telo, bolo to osi ako ps dymu alebo pary. Vyzeralo to skoro ako dym z cigarety, ktor stpa okolo lampy a svieti na svetlo. For ma, ktor som mal ja, iarila aj farbami. Bola tam farba oranov, lt a jedna vemi zvltna - modrast, skoro ako indigo. Tento duchovn tvar sa nepodobal na udsk organizmus. Bol viac-menej kruhov, ale mal osi, o by som definoval rukou. Viem to, pretoe ke svetlo siahlo po mne, naiahol som za nm ruku. Moja telesn konatina vak ostala bez pohybu, pretoe ke som stpal hore, videl som svoje ruky, ako leia na posteli vedia 80

mjho tela. Ke som prestal duchovn ruku pouva, vrtil sa duch zasa do svojej kruhovej formy. Dostal som sa a na miesto, kde bolo to svetlo. Zaali sme sa premiestova cez strop a stenu nemocninej izby na chodbu a potom dole cez poschodia a na przemie nemocnice. Nerobilo nm to nijak akosti prejs cez dvere alebo steny. Ke sme sa k nim priblili, jednoducho sa pred nami rozplynuli. Cel as sa zdalo, e sa pohybujeme. Vedel som to, hoci som nemal pocit rchlosti. Vo chvli, vlastne takmer okamite, som si uvedomil, e sme prili do miestnosti intenzvnej starostlivosti. Vtedy som nevedel, kde t izba je, ale boli sme tam, v rohu miest nosti blzko stropu. Pozoroval som lekrov i sestry, ako chodia vo svojich zelench oblekoch a videl som aj postele rozostaven do okola. T bytos mi potom povedala - i ukzala: ,Tu, na toto miesto sa dostane. Ke a zober z operanho stola, poloia a do tej postele, ale ty sa u neprebud. Nebude vedie u ni, km sa po teba nevrtim.' Nemem teraz poveda, e to boli slov ozajstn hlas. Keby to bola pravda, pouli by ho ostatn v miest nosti. Oni vak nerozumeli ni. Bola to skr mylienka, ktor vola priamo do ma. Mala vak tak jasn formu, e som jedno ducho nemohol poveda, e ju nepoujem alebo nevidm. Vbec som o nej nepochyboval. V tejto duchovnej forme som videl a spoznval vetko ovea lepie a rchlejie. Nerozmal som nad tm, o mi przrak vlast ne chce ukza. Okamite som vedel, o sleduje. Nemal som nija k pochybnosti. Videl som t poste, ktor bola hne vpravo od dver, ke sa vojde dnu z chodby. Ukazoval mi ju so zjavnm myslom. A okamite mi to aj vysvetlil. Pochopil som, e si nepraje, aby som mal strach, ke nastane ten moment a mj duch odde z tela. Chcel, aby som vedel, ak pocity ma oakvaj v prechod nom stave. Uisoval ma o bezpe a hovoril, e budem spoiatku preva aj in veci, ale e on bude na to dozera a v prav as sa pri mne objav. Okamite, ke som sa k nemu pripojil na cestu do izby intenzvnej starostlivosti a stal sa tie duchom, mal som pocit, e sme homognnym celkom. Sasne srre vak boli aj dvaja, dve odde len bytosti. On vak vetko dokonale ovldal. I vtedy, ke sme

81

prechdzali cez steny a stropy, mal som dojem, e sa mi neme ni sta, lebo sme boli perfektne zjednoten. Mal som pocit pokoja a vyrovnanosti ako nikdy predtm. Ke mi to vetko povedal, vzal ma sp do mojej nemocninej izby. Ke som sa tam vrtil, videl som svoje telo, ako le v rov nakej polohe, v akej som ho opustil. V tom okamihu som sa ocitol zase v om. Mono som bol pre p alebo desa mint, ale as nem nijak svislos so zitkom. Nikdy mi nenapadlo uvaova nad tm z hadiska asu. Cel vec ma jednoducho ohrila, dokonale ma to prekvapilo. Bolo to nesmierne iv a skuton - realistickejie ako nejak obyajn zitok. alie rno som u nemal nijak strach. Ke som sa holil, vimol som si, e sa mi ruka vbec netrasie, ako es i osem tdov predtm. Vedel som, e zomriem a nepocioval som pritom smtok alebo strach. Nenapadlo mi ni tak, ako: ,o urobi, aby som tomu zabrnil?' Bol som pripraven. Vo tvrtok popoludn som leal vo svojej izbe a robil si starosti. S manelkou sme adoptovali synovca a boli s nm problmy. Roz hodol som sa, e im napem. Chcel som sa zveri so svojimi oba vami o nich a potom tie listy schova tak, aby ich nali a po opercii. Vtedy sa zrazu vo mne osi zlomilo. Rozplakal som sa. Ctil som, e niekto je pri mne. Spoiatku som si myslel, e pribeh la sestra, aby zistila, o sa deje. Nepoul som vak, aby niekto otvoril dvere. Bola to t bytos. Nevidel som teraz iadne svetlo. V mojom vedom sa objavili mylienky a slov, presne ako pred tm, a zaul som otzku: ,Jack, preo plae? Myslel som, e bude so mnou rd.' Ja som si pomyslel: ,no, som rd. Vemi chcem s.' A hlas sa optal: ,Preo potom plae!' A ja som odvetil: ,Vie, mme teraz problmy so synovcom a bojm sa, e moja manelka ho nebude vedie sama vychova. Chcem jej pora di, o m s nm spravi. Trpim sa, lebo si myslm, e moja prtomnos by mu urite pomohla.' Vtedy t bytos vyslala ku mne mylienku: Jack, kee iada za druhch a mysl na niekoho inho, rum ti, e dosiahne, o chce. Bude i, km neuvid, ako sa z tvojho synovca stal mu.' A bolo po vetkom. Prestal som plaka a zniil list pre manelku, aby ho nhodou nenali. V ten veer priiel za mnou Dr. Coleman a povedal mi, e bud problmy s mojou narkzou. Nemm by preto prekvapen, ke 82

sa preberiem a uvidm okolo seba drty, prstroje a kopu trubc. Neprezradil som mu o svojom zitku, prikvol som len a riekol, e budem spolupracova. Opercia bola nron, ale podarila sa. Ke som sa prebdzal z narkzy, zbadal som Dr. Colemana a povedal mu: ,Viem pres ne, kde som.' A on sa ma sptal: ,V ktorej posteli ste?' Odpovedal som: ,V tej prvej vpravo, hne ako sa vojde z chodby.' Len sa zasmial a zamozrejme si myslel, e hovorm ete pod vplyvom narkzy. Chcel som mu poveda, o sa mi stalo, ale prve vtedy voiel Dr. Wyatt a ozval sa: ,U je pri sebe. o chcete robi?' A Dr. Coleman kontatoval: ,Nemm do oho pichn. asnem, ale to sa mi ete nestalo. Som tu so vetkm svojm vybavenm a on ni nepotrebuje.' Dr. Wyatt riekol: ,No vid, zzraky sa ete dej.' Ke som sa potom posadil na posteli a rozhliadal po izbe, videl som, e je to miesto, ktor mi pred niekokmi dami ukzalo svetlo. Vetko sa odohralo pred troma rokmi, ale je to rovnako iv ako vtedy. Bola to najfantastickejia prhoda, ak som zail a radiklne ma to zmenilo. Nerozprvam vak o tom. Zdveril som sa iba svojej manelke, bratovi, mjmu kazovi a teraz vm. Zloit je o tom hovori, vysvetuje sa to vemi ako. Nemienim vs privdza do asu alebo sa vychvaova. Zbavil som sa vet kch pochybnost. Viem, e existuje ivot po smrti."

83

k^

3
Porovnania

Epizdy rznych tdi zitku na prahu smrti s, mierne povedan, nezvyajn. Preto som bol prekvapen, ke som v priebehu mnohch rokov nachdzal stle viac npadnch podobnost. Tieto analgie sa vyskytuj v starch spi soch, ale aj v inch ezotericky orientovanch knihch rz nych civilizci, kultr a teritri. BIBLIA V naej spolonosti je Biblia najtanejia a najviac disku tovan kniha, ktor sa zaober vecami svisiacimi s podsta tou duchovnho aspektu loveka a ivota na zemi. Biblia vak hovor relatvne mlo o udalostiach svisiacich so smrou alebo o samotnej podstate posmrtnho sveta. Plat to hlavne pre Star zkon. Poda odbornkov existuj len dve miesta v Starom zkone, ktor rozprvaj jednoznane o ivote po smrti: Izai 26:19: Tvoji mtvi bud i, povstan spolu s mtvymi telami. Prebudia sa a bud spieva t, o prebvali v prachu . . . pretoe zem vyvrhne svojich mtvych. Daniel 12:2: A mnoh t, ktor spia v prachu zeme, sa zobudia, niektor k venmu ivotu a niektor k venej potupe. Vimnime si, e v oboch tchto ryvkoch sa zdrazuje znovuoivenie fyzickho tela a e stav fyzickej smrti sa aj tu prirovnva k spnku. Napriek tomu, ako vidie z predchdzajcej kapitoly, niektor udia siahli po pojmoch z Biblie, ke sa pokali 87

vyrozpravat svoje zitky. Meme si pripomen jednho mua, ktor prirovnval tmav uzavret priestor, v ktorom sa ocitol v momente smrti, k biblickmu ,doliu tieov smrti'. Dve osoby sa odvolali na Jeiovo vyhlsenie: Ja som svetlo sveta." Zrejme na zklade tejto vety identifiko vali svetlo ako Krista. Jedna z nich mi povedala: Nevidel som v tej iare osobu, ale pre ma to svetlo bolo Kristom - vedomm, harmnia so vetkm, dokonal lska. Mys lm, e ke Jei riekol, e je svetlom sveta, myslel to doslova." Pri alom tan som navye narazil na niekoko podob nost, ktor neuviedol ani jeden mj respondent. Najzauj mavejie sa vyskytuj v spisoch apotola Pavla. Kruto pre nasledoval kresanov, km nezail slvnu vziu a premenu na ceste do Damasku. Hovor: Skutky apotolsk, 26:13-26: A cestou - kru - videl som na prav poludnie z neba svetlo nad blesk slnka jasnejie, ktor oiarilo ma a tch, o ili so mnou. A ke sme vetci padli na zem, poul som hlas, ktor ma oslovil v idovskej rei: avol, avol, preo ma prenasleduje? ako ti proti ostu kopa." A ja som sa sptal: Kto si ty. Pane?" A Pn mi povedal: Ja som Jei, ktorho ty prenasleduje. Teraz vsta a postav sa na nohy, lebo preto som sa ti zjavil, aby som si z teba urobil sluobnka a svedka toho, o si videl, ako aj toho, o ti ete ukem v budcnosti . . . " Preto teda, kr Agripa, nestal som sa nevernm svojmu nebes kmu videniu . . . Ke takto prednal na svoju obranu, Festus mu povedal mocnm hlasom: alie, Pavol! Privek uenos a privdza do ialenstva." Pavol vak odpovedal: Nealiem, vzne en Festus, ale hlsam pravdiv a rozumn slov." Tto epizda m zrejme ist podobnos so stretnutm so svetelnou bytosou poas umierania. M predovetkm svoju individualitu, i ke jej chba fyzick forma a vych dza od nej hlas, ktor kladie otzku a dva intrukcie. Ked sa Pavol sna hovori o tom inm, vysmievaj sa mu a oznauj ho za blzna. Tto vzia vak v kadom prpade

88

zmenila smer jeho bytia: stal sa odvtedy hlavnm riteom kresanstva ako spsobu ivota naplnenho lskou k dru hm. S tu samozrejme aj ist odlinosti. Pavol nezail svoju vziu poas umierania. Zaujmav je, e Pavla svetlo osle pilo, take alie tri dni nevidel. Toto je v rozpore s tvrde niami, e svetlo v zitku na prahu smrti neoslepuje a ne brni ani v pozorovan okolia, hoci je neopsatene iariv. V diskusii o povahe posmrtnho ivota Pavol odpoved na otzky tkajce sa tela mtvych ud. Prv list Korinanom, 15:35-52: Niekto vak povie: Ako mu vsta z mtvych? V akom tele sa objavia? Nerozumn! o ty seje, neoije, ak prv nezomrie! A ke seje, neseje telesn tvar, ktor m vzrs, ale hol zrno . . . A Boh mu dva telesn obrys, ako sm uril, a to kadmu semenu jeho vlastn telesn tvar . . . Mme telesn tvary nebesk a telesn tvary pozemsk, in je jas telesnch tvarov nebeskch a in pozemskch . . . Tak je to aj so vzkriesenm: seje sa v poruen, vzkriesi sa neporuiten, seje sa v potupe, vzkriesi sa oslven, seje sa v slabosti, vzkriesi sa mocn, seje sa telo ivone, vzkriesi sa telo duchovn. Ha, poviem vm tajomstvo: Nie vetci umrieme, ale vetci budeme premenen. A to razom, v jednom okamihu, na hlas poslednej trby. Ke trba zaznie, mtvi vstan neporuen a my budeme premenen. Je zaujmav, e Pavlov strun obraz duchovnho te la" je vo vemi dobrej zhode s rozprvanm ud, ktor sa ocitli mimo tela. Vo vetkch tchto prpadoch sa zdraz uje nehmotnos duchovnho tela, i absencia jeho fyzic kch ast a s ou svisiacich obmedzen. Pavol hovor, e zatia o fyzick telo bolo slab a kared, duchovn telo bude siln a krsne. Pripomna mi to rozprvanie o zitku na prahu smrti, v ktorom sa dotynmu videlo duchovn telo cel a pln, hoci fyzick telo bolo dokalien. Podob-, ne v alom prpade duchovn telo psobilo dojmom, ako by nemalo nijak vek, teda vbec nebolo obmedzen asom.

89

PLATN
Jeden z najvch mysliteov vetkch ias, filozof Platn, il v Atnach v rokoch 428-348 pred Kristom. Zanechal nm mnostvo mylienok vo forme dvadsiatich dvoch filo zofickch hier alebo dialgov, v ktorch vinou vystupuje jeho uite Sokrates, a tie niekoko listov. Platn bol vekm zstancom udskho rozumu, logiky a dkazu pri zskavan pravdy a mdrosti, ale len do istho bodu, pretoe bol tie vekm vizionrom, ktor predpo kladal, e ku konenej pravde mono dospie iba v mystic kom zitku alebo osvieten. Uznval, e existuj roviny a dimenzie reality odlinej od zmyslovho, fyzickho sveta a veril, e nau fyzick oblas meme pochopi, len ke ju dme do vzahu s vymi" rovinami skutonosti. V slade s tm sa zaujmal hlavne o netelesn, vedom zloku loveka - duu, a fyzick telo chpal len ako jej doasn prbytok. Neprekvapuje preto, e sa zaujmal o osud due po fyzickej smrti a e niekoko jeho dialgov - najm Phaedo, Gorgias a Republika - sa iastone zaobe r prve touto tmou. Platnove spisy s pln obrazov smrti, ktor sa presne podobaj na opisy z predolej kapitoly. Platn naprklad definuje smr ako oddelenie netelesnej asti ivho loveka - due, od fyzickej asti - tela. Poda neho je tto netelesn zloka vystaven ovea menm obmedzeniam ako fyzick. Platn zvl poukazuje na to, e as nie je prvkom oblast, ktor s mimo fyzickho, zmyslovho sveta, reality. Ostat n re s ven a poda Platnovho zarajceho vroku, to, o nazvame as, nie je ni in, ako pohybujci sa, neskuton odraz venosti." Na rznych miestach Platn hovor, ako sa dua po od delen od tela me stretn a rozprva s duami inch, a ako ju mu sprevdza ochrann duchovia na ceste z fyzickho sveta do alej oblasti. Spomna, ako mu niektor oakva, e sa v ase smrti stretn s loou, ktor 90

ich preplav cez vodu na druh breh" ich posmrtnej exis tencie. Dramatick nasadenie a sila argumentov v jeho die le Phaedo m jedin cie: presvedi o tom, e telo je v zenm due a e teda smr sa podob niku i prepusteniu z tohto vzenia. V prvej kapitole Platn vyjadruje (pro strednctvom Sokrata) starovek nzor na smr ako spnok a zabdanie. Rob to len preto, aby ho odmietol a v podsta te obrtil o 180. Poda Platna dua prichdza do tela z vyej, boskejej sfry bytia. Pre neho je spnkom a zabdanm prve narodenie, pretoe dua, ktor sa rod do tela, prechdza zo stavu vekho vedomia do ovea menieho a zabda medzitm pravdy, ktor spoznala v predchdzajcom stave bez tela. Z toho potom vyplva, e smr je prebudenie a rozpamtvanie sa. Platn pozna menva, e dua, ktor sa pri smrti oddelila od tela, roz ma a uvauj'e dokonca jasnejie ne predtm, a ovea pohotovejie poznva veci v ich pravej podstate. oskoro po smrti sa dua ocitne pred sdom", kde bosk bytos pred ou ukazuje vetky veci - dobr i zl - ktor spravila vo svojom ivote na zemi a dua mus na ne pozera. V desiatej knihe jeho dialgu o tte Politeia sa meme dota sn najprekvapujcejie podobnosti. Platn tu rozprva mtus o grckom vojakovi menom Er. Tento odiiel do boja, v ktorom bolo vea Grkov zabitch. Ke jeho krajania prili pozbiera mtvych, Er bol medzi nimi. Poloili ho spolu s ostatnmi na hromadu dreva, kde mali by splen. Po istom ase vak vojakovo telo oilo. Vet km potom rozprval o svojej ceste na druh svet. Hovoril, ako jeho dua vystpila z tela a spojila sa so skupinou alch. Vetky li na miesto, kde boli aksi otvory alebo priechody, ktor pravdepodobne viedli zo zeme do po smrtnch oblast. Tu boli ostatn due zastaven. Sdili ich bosk bytosti, ktor videli jedinm pohadom - ako na obraze - vetky veci, ktor dua vykonala poas svojho pozemskho ivota. Jeho vak nesdili. Dozvedel sa, e mus ods, aby informoval ud vo fyzickom ivote, ak je 91

tento druh svet. Potom, o videl vea inch vec, poslali ho sp, ale hovoril, e si nespomna, ako sa vrtil do svoj ho fyzickho tela. Jednoducho sa prebudil a zistil, e je na pohrebnej hranici. Dleit je pamta si, e sm Platn ns upozoruje, e jeho opisy sveta, do ktorho dua odchdza po smrti tela, s prinajlepom pravdepodobnosti". Hoci nepochy buje o preit telesnej smrti, tvrd, e ak sa sname vysvet li ivot po smrti, km sme ete vo svojom fyzickom ivote, mme dve vek nevhody. Po prv, nae due s uvznen vo fyzickch telch, a preto s obmedzen vo svojom vn man a uen fyzickmi zmyslami. Zrak, sluch, hmat, chu a uch - vetky tieto zmysly ns mu svojrznym spso bom mli. Vek objekt vidme ako mal, ke je od ns aleko, nerozumieme niekedy, o nm niekto hovor at. Me sa tak dospie k nesprvnym nzorom a dojmom o podstate vec. Nae due nemu vidie samotn realitu, pokia nie s osloboden od skresovania a nepresnost fy zickch zmyslov. Po druh, Platn hovor, e nie je kompetentn, aby priamo definoval posledn realitu. Slov skr zakrvaj, ako odhauj vntorn podstatu vec. udsk slov mu len naznaova - analgiou, mtom alebo inmi nepriamy mi spsobmi - pravdiv charakter toho, o tkvie za fyzic km svetom.

TIBETSK KNIHA MTVYCH

Toto pozoruhodn dielo bolo zostaven na zklade uenia mudrcov v priebehu mnohch stro v predhistorickom Tibete a zachovvalo sa od svojho vzniku v stnom podan. A v smom storo nho letopotu bolo spsan, ale i potom sa ukrvalo pred zrakmi cudzincov. Forma tejto neobyajnej knihy bola prispsoben mno horakm elom, ktorm slila. Mudrci, ktor ju psali. 92

povaovali umieranie v podstate za ist zrunos - nieo, o sa d spravi bu vedome, ako urit druh umenia, ale bo nevedome, neikovne - poda toho, i dotyn lovek m potrebn znalosti, aby to zvldol. Tto kniha sa tala ako sas pohrebnch ceremni alebo priamo umieraj cemu loveku v poslednch chvach jeho ivota. Jej zme rom bolo plni dve funkcie. Po prv, mala pomc uchov va pozitvne mylienky pre tch, ktor tu ostali, aby ne zdriavali zomierajceho svojou lskou a scitom a aby tak mohol vojs do novch oblast existencie v sprvnom stave vedomia, zbaven vetkch telesnch zujmov a potrieb. Kniha obsahuje podrobn charakteristiky rznych stup ov, cez ktor prechdza dua po fyzickej smrti. Zhoda medzi prvmi tdiami smrti, ktor sa tu opisuj a rozpr vanm ud, ktor sa dostali do kontaktu so smrou, je jed noducho fantastick. Poda tejto knihy sa oddel vedomie alebo dua zomiera jceho loveka od tela. Zakrtko jeho dua vchdza do bezvedomia" a oit sa v akejsi przdnote. Nie fyzickej, ale takej, ktor m v skutonosti svoje hranice a v ktorej jeho vedomie alej existuje. Me pou neprjemn, rui v zvuky alebo hluk, definovan ako dunenie, huanie a tie pskanie alebo zavjanie vetra a obyajne vid seba a svoje prostredie oiaren v sivom hmlistom opare. Je prekvapen, e existuje mimo svojho fyzickho tela. Vid a pouje prbuznch a priateov, ako ialia nad jeho telom a pripravuj ho na pohreb. Ke sa im vak sna nieo poveda, neregistruj ho, ani nepouj. Neuvedomu je si ete, e je mtvy. Zmocuje sa ho zmtok. Ke si konene objasn svoj stav, nevie kam m s a o m robi. Zmocn sa ho vek ia a je deprimovan vlastnm poloe nm. Chvu ete ostva blzko miest, ktor dverne poznal vo svojom fyzickom ivote. Uvedom si, e m ete nejak telo, nazvan svietia ce'", ktor zrejme nepozostva z nijakej materilnej sub stancie. Me teraz prechdza cez skaly, steny a dokonca 93

cez hory bez toho, aby ctil nejak odpor. Pohyb je takmer okamit. Kdekovek chce by, v okamihu je tam. Jeho myslenie a vnmame je menej obmedzen. Myse sa stva bystrejou a zmysly sa javia otvorenejie, dokonalejie a citlivejie pre bosk veci. Ak bol vo fyzickom ivote slep, hluch alebo chrom, je prekvapen, ke zist, e vo svojom svietiacom" tele m vetky zmysly i schopnosti fyzickho organizmu obnoven a zosilnen. Me natrafi na in bytosti s rovnakm typom tela a tie stretn nieo, o sa nazva jasn alebo ist svetlo. Tibeania radia umie rajcemu, aby sa pri tomto svetle snail prejavova voi inm len lsku a scit. Kniha zrove opisuje pocity nesmierneho pokoja a odo vzdanosti, ktor umierajci lovek preva a tie aksi zrkadlo, ktor odra cel jeho ivot, vetky skutky, dobr i zl tak, aby ich zretene videl on i bytos, ktor ho sdi. V tejto situcii nie je mon chybn interpretcia ani iad ne klamstvo. 1 ke Tibetsk kniha mtvych obsahuje mnoho alch tdi smrti, ktor u nezaili udia, s ktormi som sa roz prval, je celkom zrejm prekvapujca podobnos medzi obsahom starho spisu a udalosami, o ktorch mi rozpr vali Ameriania dvadsiateho storoia.

EMANUEL SWEDENBORG
Emanuel Swedenborg sa narodil v tokholme a il v rokoch 1688 a 1772. Poas ivota bol pre svoju vznamn prcu v rznych oblastiach prrodnch vied pomerne uznvan. Jeho prce sa spoiatku orientovali na anatmiu, fyziolgiu a psycholgiu a zskal si nimi urit vnos. Neskr vak prekonal nboensk krzu a zaal rozprva o zitkoch, v ktorch sa dajne stretval s duchovnmi bytosami z druhho sveta. 94

Jeho neskorie prce sa priam hemia ivmi opismi, ako vyzer ivot po smrti. Zasa tu prekvapuje siln korelcia medzi tm, o pe o svojich duchovnch zitkoch a o hovoria" o svojom stretnut so smrou dnen udia. Swedenborg naprklad opisuje stav, v ktorom prestvaj funk cie dchania a obehu krvi. Hovor: lovek vtedy ete neumiera, ale je iba oddelen od telesnej zloky, ktor pouval na tomto svete . . . Ke zomiera, prech dza len z tohto sveta do druhho." Tvrd, e sm zail poiaton tdi smrti, ako aj stav mimo tela: Dostal som sa do stavu necitlivosti, pokia ide o telesn zmys ly, teda takmer do procesu umierania. Mj vntorn ivot vak ostal neporuen, take som vnmal a zapamtal si veci, ktor sa odohrali a ktor sa dej u tch, ktor s resuscitovan . . . Vnmal som najm to, ako moja myse, teda duch, vystupoval z tela." Poas zitku stretva bytosti, ktor identifikuje ako anjelov". V skutonosti sa ho ptaj, i je pripraven zo-

mrie:

Tto anjeli najprv skmali, i je moje myslenie rovnak ako u ud, ktor zomieraj a ktor plat pre ven ivot. Chceli, aby som si ho zachoval." Komunikcia prebiehajca medzi Swedenborgom a duch mi nie je tak ako na zemi medzi umi. Ide tu iba o priamy prenos mylienok. Vylen je tak kad monos neporozumenia: Duchovia komunikuj navzjom univerzlnym jazykom . . . Kad lovek po smrti sa okamite dostva do tohto univerzlneho jazyka . . . ktor vyhovuje jeho duchu . . . Re anjela alebo ducha pouje lovek zvukovo, ako re loveka 95

k loveku; nepouj ju vak ostatn, ktor stoja blzko, ale len on. sm . . . dvod je ten, e re anjela vchdza najprv do vedomia osoby . . . " lovek, ktor prve zomrel, si neuvedomuje, e je mtvy, pretoe ete stle je v tele", ktor sa v niekokch aspektoch podob fyzickmu telu: Prv obraz loveka po smrti sa podob jeho poloeniu v tomto svete, pretoe je rovnako spojen so svojm okolm . . . Zd sa mu, e je ete stle tu . . . Ke si udia uvedomia, e vlastnia ete jeden organizmus a maj nejak telo a zmysly ako na zemi . . elaj si spozna, o je nebo a o peklo." Tento duchovn stav je vak menej obmedzen. Vnma nie a myslenie s dokonalejie, as i priestor u nepatria k takm prekkam, akmi boli vo fyzickom ivote: Vetky schopnosti ducha . . . s dokonalejie a rovnako jeho vnmanie, myslenie, pam a pocity." Umierajci lovek me stretn inch takto oddelench duchov ud, s ktormi sa stkal poas ivota. S tam, aby mu pomohli pri jeho odchode do alieho sveta: Ducha loveka, ktor nedvno zomrel . . . spoznvaj jeho priatelia alebo t, ktorch poznal on na tomto svete . . . potom ho priatelia informuj o venom ivote . . ." Me sa mu vo vzii objavi minul ivot. Spomenie si na kad jeho podrobnos, priom nem ancu nieo zakr va alebo klama: Vntorn pam je tak . . . e s v nej zapsan vetky mali kosti . . . ktor si lovek myslel, povedal a spravil . . .od najmen ieho detstva po najvyiu starobu. lovek si so sebou prina do alieho ivota vetky tieto zleitosti a postupne sa k nim vra cia .. . Vetko, o povedal a spravil . . . sa ukazuje pred anjelmi 96

vo svetle jasnom ako de . . . a . . . ni nie je tak skryt na svete, o by sa neukzalo po smrti . . . vetko je vidie ako na obraze, ke sa duch skma v nebeskom svetle." Swedenborg popisuje aj svetlo Pna", ktor prenik druhm svetom, iaru neopsatenej jasnosti, ktor on sm zazrel. Je to svetlo pravdy a porozumenia. V spisoch Swedenborga, v Biblii, v prcach Platna, ako aj v Tibetskej knihe mtvych nachdzame prekvapujce podobnosti s tm, o zaili dnen udia poas svojich stret nut so smrou. Me pochopitene vznikn otzka, i tie to paralely s naozaj tak okujce. Niekto by mohol namietnu, e autori tchto rozlinch prc sa mohli navz jom ovplyvova. Takto predpoklad sa v niekokch pr padoch me potvrdi, ale neplat veobecne. Platn pri pa, e v niektorch momentoch bol ovplyvnen nbo enskm mysticizmom vchodu a mohla teda na neho vpl va t ist tradcia, ktor vytvorila nakoniec Tibetsk knihu mtvych. Mylienky grckej filozofie zasa ovplyvovali nie ktorch autorov Novho zkona, a tak meme dospie k zveru, e Pavlov opis duchovnho tela m svoje korene v Platnovi. Na druhej strane vak vo vine prpadov nie je ani ahk dokza monos takhoto vplyvu. Kad autor pri na niekoko zaujmavch podrobnost, ktor sa vyskytu j i v mojich vskumoch; nemohli vak by prebrat od starch autorov. Swedenborg tal Bibliu a poznal Platna. asto vak hovor o skutonosti, e niekto, kto prve zo mrel, si ist as nemus uvedomi, e je mtvy. Tto okol nos, ktor sa pravidelne opakuje v rozprvan ud po svo jom zitku na prahu smrti, sa neuvdza v Biblii ani u Platna. Zdrazuje ju vak Tibetsk kniha mtvych, kto r Swedenborg nemohol ta, pretoe bola preloen a v roku 1927. Je mon, aby zitky na prahu smrti, ktor som nazhro madil, boli ovplyvnen prcami, ktor spomnam? Vetci 97

udia, ktor so mnou hovorili, sa stretli s Bibliou u pred svojm zitkom a dvaja alebo traja vedeli nieo o Platno vch mylienkach. Nikto z nich vak netuil o existencii takch ezoterickch prc, ako s knihy Swedenborga alebo Tibetsk kniha mtvych. Mnoho detailov, ktor sa neobja vuj v Biblii ani u Platna, sa vak neustle opakuj v mojich prbehoch a presne sa zhoduj s udalosami a javmi spomnanmi v tchto neznmych zdrojoch. Musme uzna, e existencia podobnost a paralel medzi dielami starovekch mysliteov a opismi modernch Ame rianov, ktor sa dostali do blzkosti smrti, je prekvapuj cou skutonosou, ktor zatia nedokeme s konenou platnosou vysvetli. Mohli by sme si poloi otzku: Ako je to mon, e mdros starho Tibetu, teolgia a vzie svtho Pavla, svojrzne predstavy a mty Platna, ako aj duchovn odhalenia Swedenborga sa tak dobre zhoduj medzi sebou, ako aj s rozprvanm sasnch ud, ktor sa spomedzi ivch dostali k smrti najbliie?

98

4
Otzky

Kniha vyvolala u itateov urite vea pochybnost a nmie tok. V obdob, ke som diskutoval o tejto tme v skrom i na verejnosti, dostal som mnostvo otzok. Kee otzky sa vinou dotkaj rovnakch problmov, zostavil som nakoniec z nich zoznam. V tejto, ako aj nasledujcej kapi tole, na ne odpoviem. Nevymate si to vetko? Nie. Vemi vne sa pripravujem na povolanie profesora psychiatrie a filozofie medicny. Pokus o podvod by mi sotva v tejto snahe pomohol. Na zklade vlastnej sksenosti mem poveda, e ka d, kto sa len trochu pousiluje a vykon prieskum medzi znmymi, priatemi a prbuznmi o vskyte tohto fenom nu, oskoro sa svojich pochybnost zbav. Nenadsadzujete trochu? Ak ben je tak zitok? Musm najprv prizna, e z dvodu obmedzenho mno stva mojich prpadov nemem da tatisticky signifikantn seln odhad o vskyte javu. Rd by som vak povedal toto: Vskyt takchto zitkov je ovea astej, ne by predpokladal ten, kto ich netudoval. Mal som na tto t mu mnoho verejnch prednok k rznym skupinm ud a s rozdielnym potom posluchov. Nikdy sa mi nestalo, eby po prednke nebol ku mne niekto priiel a nepovedal mi svoj vlastn prbeh, niekedy dokonca i pred publikom. Bolo by mon poveda (a prvom), e udia, ktor takto zitok mali, skr prdu na moju prednku. V mnohch prpadoch vak dotyn osoby neprili na prednku kvli jej tme. Nedvno som naprklad hovoril k zhromadeniu tridsiatich posluchov. Dvaja z nich sa s tmto zitkom stretli, ale boli tam len ako lenovia skupiny. O tme pred nky vopred nevedeli. 101

Ak s zitky na prahu smrti tak obvykl, preo sa o nich nevie veobecne viac? Myslm, e je tu niekoko dvodov. Predovetkm som presveden, e naa doba je naladen proti diskusii o mo nosti preitia telesnej smrti. ijeme v asoch, ke veda a technika spravili vek pokroky vo svojom chpan a do bjan prrody. Hovori o ivote po smrti zd sa dos atavistick pre tch, ktor ctia, e tto predstava patr skr medzi povery minulosti, ako do vedeckej" prtomnosti. Preto sa smejeme z ud, ktor sksili nieo, o le za hranicami vedy, ako ju dnes chpeme. Je potom prirodze n, e osoby s transcedentnmi zitkami nechc o nich otvorene hovori. Som presveden, e obrovsk mnostvo rovnakho materilu sa skrva aj u inch, ktor mali tak zitky, ale kee nechc, aby okolie na nich pozeralo ako na blznov" alebo fantastov s neprimeranou predstavivos ou, nezdverili sa nikomu, okrem jednho alebo dvoch priateov i prbuznch. Skutonos, e verejnos sa nezaober zitkami na pra hu smrti, m svoj pvod aj v psychologickom jave pozor nosti. Vea z toho, o poujeme a vidme kad de, si ani neuvedomujeme. Ke ns vak nieo vzru, ak zaijeme nieo neobvykl, pamtme si to ovea lepie. Ke sa na prklad naume vznam nejakho novho slova, v nieko kch nasledujcich doch ho zrazu zaneme nachdza na kadej strane, v kadom texte. Neznamen to, e uveden slovo sa zrazu presadilo a vade sa objavuje. Skr je to tak, e ono tam u bolo i predtm, ale nevimli sme si ho, lebo sme ho nepoznali. Nedvno som otvoril po prednke diskusiu. Prv sa prihlsil jeden lekr, ktor sa ma ptal: Som u lekrom dlho. Ak s tieto zitky tak ben, ako hovorte, preo som sa o nich nedozvedel?" Kee som tuil, e medzi prtomnmi pravdepodobne bude niekto, kto sa s tm stre tol, obrtil som sa okamite na publikum s otzkou: Poul 102

u niekto z vs o tom?" V tej chvli zodvihla ruku jeho anelka a porozprvala prbeh, ktor sa stal ich dvernu priateovi. Uvediem al prklad. Jeden mj znmy lekr sa dotal zitkoch tohto druhu zo starch novn. Bol v nich lnok o mojej prednke. Nasledujceho da mu jeden pacient, bez akhokovek vyzvania, porozprval o vemi podobnej sksenosti. Lekr si potom overil, e dotyn pacient ne tal moje prce, ani o nich nepoul. Vyrozprval mu svoj prbeh iba preto, lebo bol zmten a znepokojen tm, o sa mu stalo a bol zvedav na nzor lekra. Je mon, e v oboch prpadoch lekri pouli o podobnch situcich aj predtm, ale povaovali ich skr za nejak zvltne rozmary ne za rozren jav. Preto im nevenovali patrin po zornos. Poznm ete jednu okolnos, ktor by mohla vysvetli, preo vea lekrov nevie o tchto javoch, hoci by sa dalo oakva, e prve oni by sa mali s nimi stretva naj astejie. Poas tdia sa medikom neustle vtka do hlavy, aby i dali pozor, o hovor pacient o svojich pocitoch. Lekr e zmerne veden k tomu, aby pozorne sledoval objektv ne prznaky chorobnho procesu a aby subjektvne dojmy pacienta bral s istou rezervou (cum grano salis). Je to logic k, pretoe vdy sa meme rchlejie vysporiada s tm, o je objektvne. Dsledkom takho postoja je vlastne skrvanie zitkov na prahu smrti. Len vemi mlo lekrov sa spytuje pacienta na jeho pocity po tom, o sa im ho podarilo resuscitova z klinickej smrti. Myslm, e prve pre tento moment sa lekri (ktor by teoreticky mali naj skr objavi zitky na prahu smrti) v skutonosti nestret vaj s nimi astejie ako in udia. Zistili ste v svislosti s tmto javom nejak rozdiely medzi mumi a enami? Myslm, e z hadiska obsahu a typu zitkov neexistuje 103

medzi mumi a enami nijak rozdiel. Mui i eny opisovali tie ist spoloensk aspekty zitku na prahu smrti, o kto rch sme hovorili. Neexistuje ani jeden prvok, ktor by oividne prevaoval alebo chbal v jednej skupine. Medzi mumi a enami s vak in rozdiely. Vo veobec nosti s mui menej ochotn hovori o svojich sksenos tiach ako eny. Ovea viac muov mi spomenulo svoje z itky len letmo a nechcelosa im psa, ani telefonicky odpo veda na moje alie otzky. Ovea viac muov ako ien poznamenalo: Snail som sa na to zabudn, potlai to," priom sa neraz spomnali obavy z vsmechu. Neochota rozprva bola u muov spojen aj s vemi intenzvnymi pocitmi, svisiacimi s minulm zitkom, ktorm sa brnili. Nemem zatia vysvetli prinu tohto javu, ale zrejme nie som sm, kto si to vimol. Dr. Russel Moores, znmy parapsycholg, mi povedal, e on aj ostatn si vimli t ist zkonitos. Chod toti za nm asi o jednu tretinu viac muov ako ien, ktor mu rozprvaj o svojich parapsychologickch zitkoch. alm zaujmavm faktom je to, e mierne vy poet tchto zitkov sa d oakva poas tehotenstva. Ani tto skutonos neviem teraz vysvetli. Prina me by v sa motnom tehotenstve, ktor je uritm rizikovm fyziolo gickm stavom a vytvra priestor pre komplikcie. Ak to spojme so skutonosou, e len eny s tehotn a e mui nehovoria tak asto o svojich sksenostiach, mohlo by to vysvetli vyiu frekvenciu zitkov na prahu smrti poas tehotenstva. Ako viete, e vm tto udia jednoducho neklam? lovek, ktor nepoul a nevidel inch hovori o svojich zitkoch, si ahko me vytvori hypotzu, e vetky tieto prbehy s klamstv. Ja sm sa nachdzam vo vemi zvlt nej situcii. Videl som dospelch, citovo vyrovnanch ud - muov i eny - ktor sa zlomili a plakali, ke mi rozpr104

vali o udalostiach, ktor sa stali niekedy pred tridsiatimi rokmi. V ich hlase som poul primnos, teplo a pocity, ktor sa nedaj vyjadri. Predstava, e vetky tieto zitky s len vmysly, je pre ma na zklade mojej sksenosti (t bohuia chba ostatnm) jednoducho absurdn. Okrem vhy mjho osobnho nzoru vak existuj siln argumenty, vyvracajce hypotzu o klamstve. Vemi ako sa d naprklad vysvetli podobnos takho mnostva pr behov. Je mon, aby som v priebehu smich rokov stret val ud, o mi stle opisuj t ist lo? Teoreticky takto monos existuje. Meme si predstavi, e jedna staria pani zo Severnej Karolny, posluch medicny z New Jersey, zverolekr z Georgie a mnoho alch sa stretlo pred niekokmi rokmi a dohodli sa, e uij na ma bdu. Mys lm vak, e tto pravdepodobnos je vemi mal! Ak neklam myselne, nemu sa dopa inch chb? Nie je mon, e po viacerch rokoch si svoje prbehy do plnili a prikrlili? Tto otzka poukazuje na znmy psychologick jav, v ktorom lovek zana s pomerne jednoduchm opisom zitku alebo udalosti. Postupom asu ho zmen na vemi zloit prbeh. Pri kadom rozprvan pridva mal detail, sm mu nakoniec uver, take v zvere je prbeh tak zme nen, e sa skoro nepodob na svoj originl. Myslm, e v prpadoch, ktor som tudoval, sa tento mechanizmus nejako vrazne neuplatnil. Rozprvania astnkov, s ktormi som hovoril vemi skoro po ich zit ku - niekedy dokonca ete za ich pobytu v nemocnici - s rovnakho typu ako u ud, ktor mali podobn zitky pred desiatkami rokov. V niektorch prpadoch si dotyn osoby hne zapsali svoj postreh a poas interview mi tali zo starch poznmok. I tieto opisy sa zhoduj so zitkami ud, ktor si ho nenapsali a hovorili o om po rokoch len spamti. Dleit je aj skutonos, e asto som bol prvou 105

alebo druhou osobou, ktorej sa astnk (neraz s vekou neochotou) zveril. Aj to v prpadoch, ke sa zitok stal pred viacermi rokmi. Hoci tto udia nemali vea prlei tost svoje prbehy prikrli, ich rozprvania sa nelia od tch, ktor o vlastnch postrehoch nemlali a v priebehu rokov sa k nim vracali. Je celkom mon, e mnohokrt sa dospelo k opanmu procesu. Pod pojmom potlaenie" chpu psychiatri mentlny proces, ke sa lovek vedo mm silm sna ovlda urit neiadce spomienky, po city a mylienky, alebo ich vyli z vedomia. asto poas interview sa osoby svojimi poznmkami prezradili a nazna ili, e naozaj u nich mohlo djs k potlaeniu. Jedna ena, ktor mi rozprvala vemi komplikovan zitok na prahu smrti, povedala: Ctim, e to nie je vetko. Neviem si spomen. Snaila som sa to potlai, pretoe som sa bla, e mi to udia aj tak neuveria." Mu, ktormu sa zastavilo srdce poas opercie zranenia z Vietnamu, hovoril, ako ako sa citovo vyrovnva so svojimi zitkami mimo tela: Dusm sa ete teraz, ke chcem o tom rozprva . . . C tim, e som zail viac, ale nespomnam si u na to. Snail som sa vetko zabudn." Skrtka existuj dos presvedi v dkazy o tom, e v prpade zitkov na prahu smrti nehr mechanizmus dotvrania prbehov nijak podstatn lohu. Vyznvali tto udia pred svojm zitkom nejak nbo enstvo? Ak no, nie s ich dojmy vytvoren na zklade ich viery a vchovy? Nie je to vylen, ale len do uritej miery. Ako som u spomnal, opis svetelnej bytosti je stle rovnak a odlin je len jej meno, ktor si lovek zrejme vytvra pod vply vom svojho nboenskho prostredia. V celom svojom v skume som sa vak nestretol s opisom neba alebo pekla, na ak sme zvyknut v naej spolonosti. Mnoho ud na opak zdraznilo, ak odlin boli ich zitky od toho, o 106

oakvali na zklade nboenskej vchovy. Jedna ena, ktor zomrela", hovor: Vdy som povala, e ke zomriete, uvidte nebo i peklo, ale ja som nevidela ani jedno. alia ena, ktor mala zitky mimo tela po a kom zranen, povedala: Zvltne bolo to, e vdy ma na nboenstve uili, e vo chvli, ke zomriete, ocitnete sa pred krsnou brnou z perl. Ale ja som sa len vznala nad svojm fyzickm telom. To bolo vetko! Vemi som sa udovala." Dos je aj prpadov, o ktorch hovoria udia bez nbo enskho vyznania i vzdelania a ich interpretcie sa v pod state nediferencuj od rozprvania ortodoxne veriacich. V niekokch prpadoch udia, ktor boli v minulosti nbo ensky vychovvan, ale neskr nboensk doktrny od mietli, sa po zitku na prahu smrti znovu vrtili k svojej viere. In zasa hovoria, e hoci u predtm tali cirkevn spisy, ako je Biblia, uritm veciam a do svojho zitku nikdy naozaj nerozumeli. Je mon na zklade vaich vskumov tchto zitkov zauja nejak stanovisko k monosti reinkarncie? Ani jeden prpad v rmci mjho vskumu nijako nena znail, eby dochdzalo k reinkarncii. Treba vak pamta i na to, e ani jeden prpad ju nevylil. Ak skutone do chdza k reinkarncii, ukazuje sa, e medzi oddelenm od starho tela a vstupom do novej hmoty, existuje prechodn stav v inej oblasti. Rozhodne vak nemono skma reinkarnciu na zklade zitkov ud, ktor sa len na krtky as ocitli v nebezpeenstve smrti. Pri vskume reinkarncie sa mu pouva aj in met dy. Niektor naprklad vyskali techniku asovej regresie". lovek sa pri nej uvedie do hypnotickho spnku a vsugeruje sa mu, aby sa mentlne vracal sp, stle do mladieho obdobia svojho ivota. Ked sa dostane k posled nmu zitku, na ktor si me spomen, dostane prkaz, 107

aby vstupoval ete alej do minulosti! Mnoh udia zan vtedy rozprva zloit prbehy z minulch ivotov v dv nych dobch a na vzdialench miestach. V niektorch pr padoch je mon tieto prbehy overi s pozoruhodnou pres nosou. Stva sa to i vtedy, ke je dokzan, e dotyn lovek sa nijako nemohol dozvedie o udalostiach, osobch a miestach, ktor tak presne opisuje. Najslvnej je prpad Bridey Murphyho, ale je mnoho alch, dokonca psobi vejch a dokonale zdokumentovanch, ktor vak nie s tak publicisticky znme. itateov, ktor by sa chceli tejto problematike venova alej, odkazujem na knihu lana Stevensona, M. D., Dvadsa prpadov svediacich o reinkarncii (Twenty Cases Suggestive of Reincarnation). Stoj ete za zmienku, e Tibetsk kniha mtvych, ktor presne hovor o prvch tdich pri stretnut so smrou, vysvetu je, e reinkarncia nastva v neskorom obdob, po udalostiach, o ktorch rozprvali udia poas interview so mnou. Hovorili ste u s niekm, kto mal tento zitok v svislosti s pokusom o samovradu? Ak no, bol takto zitok odli n? Poznm niekoko prpadov, v ktorch prinou zdanlivej smrti bol pokus o samovradu. Vetky tieto sksenosti s oznaovan za neprjemn. Ako jedna ena povedala: Ke odchdzate stade ako utrpen dua, budete utrpenou duou aj tam." Tto udia tvrdia, e konflikty, ktor chceli samovradou vyriei, ostali pri nich i ke boli mtvi", a navye pribudli k nim alie komplikcie. V stave bez tela nemohli problmami pohn a museli pozorova neastn nsledky, ktor svo jm inom vyvolali. Mu, ktor bol zfal zo smrti svojej manelky, sa pok sil zastreli. Po resuscitcii si spomnal: Neiel som tam, kde bola ona. Dostal som sa na stran 108

miesto ... Okamite som videl, ak chybu som spra vil ... Napadlo mi: ,Preo si tak urobil.'" In, ktor zaksili tento neprjemn stav predpeklia", poznamenali, e mali pocit, akoby tam ostali na dlh as. Bol to trest, e poruili pravidl" a chceli predasne unik n od povinnost svojho ivota. Tieto poznmky s v slade s vpoveami ud, ktor zomreli" na in priny. Poas zitku im bolo oznmen, e samovrada je vemi neastn in. Jeden mu, ktor sa priblil k smrti po nehode, mi povedal: (Km som bol tam) jasne som si uvedomil, e dve veci s pre ma absoltne zakzan, to zabi seba alebo inho loveka . . . Keby som mal spcha samovradu, bolo by to, akoby som hodil Bohu do tvre sp jeho dar . . . Zabi druhho zna, e lovek zasahuje do plnov, ktor mal s nm Boh." Mnoho podobnch vrokov som zaznamenal v priebehu svojho vskumu. Vetky s v slade s najstarm teologic km a morlnym argumentom proti samovrade, ktor sa vyskytuje v rznych formch v spisoch takch mysliteov, ako s Tom Akvinsk, Locke a Kant. Poda nzoru Kan ta, samovrada psob proti myslom Boha a jej aktr sa dostva na druh stranu ako rebel proti svojmu stvoriteo vi. Tom Akvinsk zdrazuje, e ivot je dar Boha a vsadn prvo vzia ho sp m Boh, a nie lovek. Zmyslom mojej diskusie nie je pripravi morlny sd nad samovradou. Opakujem len to, o mi povedali udia po zitkoch na prahu smrti. O tchto poznatkoch pripravu jem tie druh knihu. Pouili ste vo svojom vskume podobn prpady z inch kultrnych oblast? Nie. O tejto tdii nemem poveda, e je vedeck" prve preto, e nepredstavuje vberov vzorku ud na na ej plante. Vemi by ma zaujmali poznatky na prahu 109

smrti u Eskimkov, Indinov Kwakiutl, Navaho, Watusi at. Zemepisn a in obmedzenia mi neumonili vykona takto porovnvacie tdie. Existuj nejak historick prklady tohto javu? Pokia viem, neexistuj. Kee som bol plne zaujat s asnmi prpadmi, nemal som jednoducho as zaobera sa touto otzkou. Nebol by som teda vbec prekvapen, keby som sa dozvedel, e rovnak prpady sa vyskytovali i v minulosti. Na druhej strane som vak presveden o tom, e zitky na prahu smrti boli ovea astejm javom v poslednch desaroiach, ne tak bolo v dvnej minulosti. Prinou je vvin modernej resuscitanej techniky, ktor predtm dostupn nebola. Mnoho ud, ktorch sa dnes podarilo privies sp k ivotu, by v minulosti neboli preili. Ako prklady tu meme uvies injekcie adrenalnu, pr stroje napomhajce innosti srdca pomocou elektrickho oku, umel srdce, pca at. Skmali ste chorobopisy svojich respondentov? Pokia to bolo mon, no. Zznamy, ktor som si mo hol pretudova, potvrdili vpovede dotynch osb. V nie ktorch prpadoch to vak u nebolo mon, pretoe uply nulo vea asu. Niekedy bol po smrti aj lekr, ktor pacien ta resuscitoval, a zznamy sa stratili. Sprvy osb, ktor nevedeli svoje vpovede psomne podoprie, sa nelili od sprv ud, ktor mali svoje zzna my k dispozcii. V mnohch prpadoch, kde neboli choro bopisy dostupn, overil som si pravdivos vpovede u pria teov, lekrov alebo prbuznch. Tak som sa uistil, e ivo tunebezpen situcia naozaj nastala. Poul som, e po piatich mintach je resuscitcia neefek110

tvna. Vy vak tvrdte, e neraz boli udia mtvi" a dva dsa mint. Ako je to mon? Vina sel a dajov, ktor lovek pouje v lekrskej praxi, s hodnoty priemern, stredn a netreba ich povao va za absoltne. daj o piatich mintach, ktor sa asto cituje, je priemern. Stal sa len veobecnm pravidlom v klinickej praxi. Poda neho sa u nepokrauje v resusci tanch pokusoch, pretoe po tomto ase dochdza k po kodeniu mozgu v dsledku nedostatku kyslka. Kee ide len o priemern daj, mono oakva v jednotlivch pr padoch odchlky na jednu i druh stranu. Naozaj som ob javil prpady, v ktorch sa zaalo s resuscitciou po dva dsiatich mintach, a to bez nslednho pokodenia mozgu. Boli niektor z tchto ud naozaj mtvi? Nie je ahk odpoveda na tto otzku. Jednm z probl mov je samotn smantika slova mtvy". Defincia tohto slova nie je vbec ujasnen ani medzi profesionlmi v ob lasti medicny. Kritri smrti s in u laikov ako u lekrov, ale rozdiely existuj i medzi lekrmi a nemocnicami. Odpo ve na poloen otzku bude teda zvisie od vznamu slova mtvy". Prospeje nm, ak sa teraz pozrieme na tri defincie smrti a strune ich rozoberieme. . 1. Smr" je neprtomnos klinicky zistitench prejavov ivota. Niektor s ochotn tvrdi, e lovek je mtvy", ke mu prestane bi srdce, dlh as nedcha, krvn tlak kles na nemeraten hodnotu, roziruj sa zrenice, zane sa znio va telesn teplota at. Tto defincia bola pouvan cel storoia lekrmi i laikmi. Vina ud bola v podstate vy hlsen za mtvych na tomto zklade. Uveden klinick kritrium bolo splnen aj v mnohch prpadoch, ktor som 111

L^

tudoval. Tak svedectvo lekrov, ako i zznamy v chorobo pisoch jednoznane potvrdzuj, e smr" poda prvho pravidla" naozaj nastala. 2. Smr" je neprtomnos elektromagnetickej aktivity mozgu. Rozvoj techniky nm poskytol citlivejie prstroje, kto rmi mono detekova biologick procesy neprstupn ud skmu zraku. Elektroencefalograf (EEG) je prstroj, ktor zosiluje a zaznamenva vemi mal elektrick potencily mozgu. Za dkaz skutonej smrti sa tak zaala povaova neprtomnos elektrickej innosti mozgovej hmoty, javiaca sa plochmi krivkami" EEG. Vo vetkch prpadoch resuscitcie, ktor som sledoval, nastala mimoriadna a nebezpen situcia a nebol as k nasadeniu EEG. Lekri mali vdy dos prce so samot nm pacientom, ak ho chceli privies k vedomiu. Takto by mohli vznikn nmietky, e mono nikto z naich pacien tov nebol naozaj mtvy. Sksme vak na chvu predpoklada, e vo vine pr padov resuscitcie sa zaznamenali ploch krivky" EEG. Zmenilo by to nejako nau situciu? Myslm, e nie. Mm na to tri dvody. Pokusy o resuscitciu s vdy ndzov a mimoriadne stavy, ktor trvaj vinou pol hodiny. Ap likova pacientovi EEG nie je vbec jednoduch akt. Aj sksen technici maj dos prce, ak chc z neho zska sprvne vsledky, a to i za optimlnych podmienok. V mi moriadnej situcii sa znane zvyuje pravdepodobnos chb. I keby sa teda podarilo zska ploch krivky EEG u loveka so zitkom na prahu smrti, bolo by ete stle dos dvodov k spochybneniu sprvnosti merania. Po druh, aj ke je tento zzran elektrick prstroj sprvne nasaden, neumouje nm bezpene rozhodn, i je resuscitcia mon alebo nie. Ploch krivky sa name rali i u osb, ktor boli neskr resuscitovan. Stalo sa tak na zklade predvkovania liekmi, ktor tlmia innos ner112

vovej sstavy, ako aj v dsledku hypotermie (znenej te lesnej teploty). Po tretie, niekto by mohol namieta, e zitok na prahu smrti nastal ete predtm, ne prstroj zaal zaznamenva ploch krivky, alebo a potom, a chbal by dkaz, e to bolo prve vtedy, ke EEG nevykazoval iad nu mozgov innos. Nazdvam sa, e praktick aplikcia EEG v rmci naich vskumov nie je za sasnch podmie nok vhodn. 3. Smr" je nezvratn strata ivotnch funkci. Niektor prijmaj ete prsnejiu definciu, poda ktorej sa nesmie lovek vyhlsi za mtveho", i ke sa u neho dlh as nedaj klinicky uri znmky ivota a EEG zazna menva ploch krivky. Smr sa tu definuje inmi slovami ako telesn stav, z ktorho u loveka nemono oivi. Ak by sme prijali tto definciu, ani jeden z mojich prpadov by ju nesplnil, pretoe vetci boli pochopitene navrten sp do ivota. Vidme teda, e odpove na poloen otzku zvis od toho, o rozumieme pod slovom mtvy". Hoci ide len o sas smantickho rozboru, je to vemi dleit mo ment, pretoe vetky tri defincie roziruj nae chpanie celho pojmu. Do istej miery by som shlasil s treou, naj, tvrdou definciou. I v prpadoch, ke srdce prestalo na dlh as pracova, telesn tkaniv (zvl mozgov) mu seli by nejakm spsobom neustle zsobovan kyslkom a ostatnmi dleitmi ltkami. Nememe pripusti nzor, aby boli v tchto prpadoch poruen zkony biolgie alebo 'fyziolgie. Aby mohla nastpi resuscitcia, mus sa v teles nch bunkch zachova aspo nejak zvykov biologick innos, hoci jej prznaky neboli pouitenmi metdami zistiten. 113

V sasnosti asi nie je mon uri presne ten bod, z ktorho u niet nvratu. Predpokladm, e medzi jednot livcami je rozdielny, a e nie je to dky fixn bod, ale skr sa pohybuje v uritom rozsahu. Vina ud, s ktormi som hovoril, v skutonosti by sa nebola vrtila sp, keby sa im to stalo pred niekokmi desiatkami rokov. V budc nosti me by dostupn u tak technika, ktor bude za chraova kad prpad resuscitcie. Vytvorme si teda hypotzu, e smr je oddelenie ducha od tela a e v momente smrti duch prechdza do inch oblast bytia. Znamenalo by to, e existuje neznmy me chanizmus, ktorm sa vedomie i duch z tela uvouje v procese umierania. Nemme nijak dvod predpoklada, e tento fenomn pracuje v slade s bodom, ktor sme si svojvone urili a o ktorom sa domnievame, e z neho u neexistuje nvrat. Nememe ani tvrdi, e pracuje doko nale v kadom prpade, tak ako to nepredpokladme o iadnom inom telesnom systme. Spomnan mechaniz mus zana mono pracova niekedy ete predtm, ako dj de k skutonej fyziologickej krze a umon tak loveku nazrie do inej reality. To by mohlo vysvetli prpady, v ktorch udia videli svoje ivoty a ocitli sa mimo tela. Teda boli v situcich, ke sa im smr zdala neodvratn, ale nakoniec z nej vyviazli bez akhokovek zranenia. Chcem tm poveda, e nezle, kde bol, je a bude tento neodvolaten bod smrti stanoven. udia, s ktormi som rozprval, boli pri om ovea bliie ako vina ich sasnkov. U len z tohto dvodu si vdy rd vypoujem, o nm hovoria. Z hadiska naich vah je celkom zbyton pekulova nad presnou definciou smrti. T, ktor maj proti skse nostiam na prahu smrti urit vhrady, skrvaj v mysliach nieo podstatnejie. Pokia toti ostva v loveku aspo mal zvykov biologick aktivita, je to prve ona, ktor by vedela vysvetli cel tento proces. Pred chvou som kontatoval, e vo vetkch prpadoch 114

musela by zrejme zachovan urit zvykov biologick funkcia, pretoe inak by nemohlo oivenie nasta. Tak sa nm cel otzka o relnosti smrti redukuje na konkrtnej problm, i zvykov biologick funkcia nemohla ma na svedom vskyt vetkch tchto zitkov. Inmi slovami: Nie s mon alie vysvetlenia (t. j. in, ako preitie te lesnej smrti)? Tto otzka ns privdza k tme, ktor je obsahom na sledujcej kapitoly.

115

5
Vysvetlenia

Samozrejme, e s mon aj in, alternatvne vysvetle nia" zitkov na prahu smrti. Z isto filozofickho hadiska sa d vytvori nekonen mnostvo hypotz, ktor by ana lyzovali hocijak sksenos, pozorovanie alebo skutonos. lovek doke neustle produkova nov, teoreticky prija ten hypotzy ohokovek, o chce vysvetli. Rovnako je to i v prpade zitkov na prahu smrti - ponkaj sa tu vetky mon alternatvy. Z obrovskho mnostva teoretickch nzorov je nieko ko, s ktormi som sa asto stretval pri svojom verejnom inkovan. Rozoberiem tie najaktulnejie a navye je den, ktor mi sce nikto nepredloil, ale jednoducho sa mohlo tak i sta. Rozdelil som ich, dos svojvone, do troch zkladnch skupn: nadprirodzen, prirodzen (vedeck) a psychologick. NADPRIRODZEN VYSVETLENIA Len vemi zriedkavo sa mi stalo, aby ktosi z publika predlo il dmonick vysvetlenie, ktor hovor, e vetky zitky s spsoben zlmi silami. Ako odpove na tento nzor meme da toto vysvetlenie. Myslm, e najlepm spso bom ako rozli, i zitky riadil Boh alebo diabol, je po zorova, o postihnut osoba hovor a kon po svojom z itku. Boh by sa zrejme snail privies tchto ud k lske a odpaniu. Satan by sa ich asi usiloval prehovori na cestu nenvisti a detrukcie. Moji respondenti sa vrtili s jasnm odhodlanm kra prvou cestou. Ak si predstav me vetky tie klamstv a machincie, ktormi by musel 119

hypotetick dmon psobi na neastn obete (a preo vlastne?), potom alostne stroskotal - pokia to mem sm posdi - vo svojej snahe pripravi si spoahlivch mi sionrov pre vlastn program! PRIRODZEN (VEDECK) VYSVETLENIA 1. Farmakologick vysvetlenie Niektor sa domnievaj, e zitky na prahu smrti s spsoben liekmi, ktor sa podvaj pacientom poas kr zy. Zdanliv prijatenos tohto nzoru m svoj pvod v uritch skutonostiach. Veobecne sa toti vie, e nie ktor lieky spsobuj iluzrne a halucinan mentlne sta vy i zitky. V dnenej dobe sa stal vekm problmom nvyk na lieky a hlavne na rzne drogy, ako s LSD, ma rihuana a in, ktor vyvolvaj halucinan epizdy. Patria sem aj lieky, ktor sa v lekrskej praxi bene pouvaj a maj rzne inky na vedomie loveka. Mu naprklad vzbudi negatvne vzruchy, pripomnajce zitky mimo te la alebo na prahu smrti. Tak naprklad ketamn" (alebo cyklohexanon) je intravenzne podvan anestetikum, ktorho vedajie inky znane pripomnaj spomnan kazy. Klasifikuje sa tie ako disocian" anestetikum, pretoe poas jeho inkovania pacient nereaguje nielen na boles, ale ani na svoje okolie ako celok. Cti sa odl en" od svojho prostredia, vrtane ast vlastnho tela - nh, rk at. Ete aj urit as po vylieen sa v om mu objavova psychologick poruchy, halucincie a ve mi iv sny. (Niektor osoby pouili prve slovo odle nie", aby charakterizovali svoje pocity, km boli mimo tela.) Stretol som sa s niekokmi prpadmi, v ktorch udia pod vplyvom anestetika zaili halucinan vzie smrti. Uv dzam tu jeden prklad: 120

Stalo sa mi to, ke som ete chodila do koly. Musela som s k zubrovi so zubom. Dali mi tam dcha nejak plyn. Bola som nervzna od strachu, i sa z toho preberiem. Ke plyn zaal pso bi, zdalo sa mi, e sa tom v pirle. Nekrtila som sa ja, ale cel zubrske kreslo. Akoby sa toilo, stpalo hore a hore. Vetko bolo jasn a biele. Prili mi naproti anjeli a chceli ma vzia do neba. Hovorm anjeli", pretoe to bolo matn, ale roz hodne ich tam lietalo viac ako jeden. Neviem vak poveda koko. Vtedy zaal zubr so sestrou o niekom hovori. Ale km skon ili vetu, nedokzala som si spomen na jej zaiatok. Vedela som, e sa rozprvaj, ale slov sa ozvali vade navkol. Ich ozvena sa strcala kdesi v diake, ako v horch. Spomnam si, e som ich poula zhora, pretoe som bola na ceste do neba. To je vetko, o si pamtm. Nemala som vbec strach pri pomyslen, e zomieram. V tom ase som sa bla, e pjdem do pekla. Od tohto zitku nemm pochybnosti, e vstpim do neba. Bola som vemi prekvapen, e mylienka na smr ma netrpi. V stave narkzy ma vlastne netrpilo ni. Plyn zbavuje vetkch starost; bolo to krsne. Ale to sa mi nepilo. Cel zleitos bola divn a neskr som u nad tm vbec nerozmala." Vimnime si niekolko podobnosti medzi zitkami. Tto ena opisuje iariv biele svetlo, stretnutie s inmi, ktor ju prili vzia na druh stranu, a nezujem o stav umierania. alie dva aspekty potvrdzuj, e ilo o zitok mimo tela: jej dojem, e pouje hlasy lekra a sestry z polohy nad nimi a tie aj pocit vznania sa. Ostatn podrobnosti prbehu s vak netypick pre zit ky na prahu smrti. Jasn svetlo sa tu nepersonifikuje a chbaj aj neopsaten pocity pokoja a astia. Nrt sveta po smrti je prli realistick a ako sama hovor, v slade s jej nboenskou vchovou. Bytosti, ktor stret va, identifikuje ako anjelov a tvrd, e stpala do neba, ktor bolo hore, nad ou. Popiera, e videla svoje telo, alebo existovala v nejakej inej forme hmoty. Jasne ctila, e pohyb vykonvalo zubrske kreslo a nie ona sama. Stle opakovala nejasnos celho zitku, ktor zrejme nemal nijak vplyv na jej vieru v posmrtn ivot. (Sama teraz 121

potvrdzuje, e m pochybnosti o preit telesnej smrti.) Pri porovnvan zitkov vyvolanch liekmi a relnych sksenost na prahu smrti treba vysvetli niekoko fak tov. Po prv, t ludia, ktor mi opisovali zitky spsoben liekmi, nie s o ni menej romantick, vynaliezav, inteli gentn alebo vyrovnan ako osoby, ktor kontatuj relne zitky. Po druh, liekmi podnieten zitky s mimoriad ne hmlist a neurit. Po tretie, tieto prbehy sa vemi lia medzi sebou navzjom, ako aj od relnych stretnut so smrou. Pri vbere konkrtneho prpadu anestetickho" typu zitku som myselne vybral tak, ktor sa najviac podob na skupinu relnych zitkov. D sa preto pred poklada, e medzi oboma typmi s vemi podstatn roz diely. Existuje navye vea alch okolnost, ktor popieraj farmakologick vysvetlenie sksenost na prahu smrti. Naj vznamnejou je prost fakt, e v mnohch prpadoch sa iaden liek pacientovi pred zitkom ani po om nepodal. Mnoh udia sami zdrazovali, e dlh as pred zit kom nebrali iadne lieky. Lieiv, ktor boli pacientom v obdob kazu na prahu smrti podvan, s u kadho jednotlivca diferencovan a ich vber siaha od aspirnu cez antibiotik, adrenaln, a po loklne a plynn anestetik. Vina tchto liekov sa nespja s centrlnym nervovm systmom alebo psychickmi inkami. Bez nejakho komentra chcem tu ete uvies prpad eny, ktor zomrela" pri dvoch rznych prleitostiach. Ke sa jej to stalo prvkrt, nespomenula si na nijak z itok. Sama to zdvodnila ako dsledok pouitia anesteti k. Druh raz, ke nebola pod vplyvom nijakch liekov, mala vemi hlbok zitok. Modern farmakolgia vychdza z predpokladu, ktor prijala i vina laikov v naej spolonosti, e zitky, ktor s spojen s uvanm psychotropnch ltok, s aj tmito ltkami spsobovan. Takto psychick epizdy sa potom povauj za nerelne", halucinan", iluzrne alebo 122

isto psychick". Musme si vak uvedomi, e rovnak nzor nezdieaj vetci a e existuje aj in pohad na vzah medzi drogami a zitkami, ktor ich sprevdzaj. Mm na mysli inician (zasvcovanie) a vskumn pouvanie tzv. halucinognnych" ltok. lovek po nich odjakiva siahal pri hadan inch stavov vedomia a novch rovn reality. (Zaujmavm a fascinujcim spsobom hovor o tomto aspekte pouvania drogy Andrew Weil, M. D., vo svojej knihe The Natural Mind.) Pouvanie drog bolo teda spojen nielen s medicnou a lieenm chorb, ale tie s nboenstvom a snahou o osvietenie. Naprklad v dobre znmych rituloch kultu peyote, ktor sa pestuje medzi americkmi Indinmi na zpade Spojench ttov, sa pouva kaktus peyote (obsa huje ltku meskaln), aby sa nm dosiahli nboensk vzie a osvietenie. (Prekladate si v tejto svislosti dovouje upo zorni na knihy americkho antropolga Carlosa Castanedu.) Podobn kulty s rozren po celom svete a ich pr slunci veria, e droga, ktor pouvaj, im me poskyt n prostriedok na prechod do inch dimenzi skutonosti. Ak budeme povaova toto stanovisko za sprvne, meme predpoklada, e aplikcia drog je len jednou z mnohch ciest smerujcich k osvieteniu a objaveniu netradinch sfr existencie. Sksenos umierania by potom mohla by alm vchodiskom, ktor by objasnilo podobnos zit kov vyvolanch drogami a zitkov na prahu smrti. 2. Fyziologick vysvetlenie Fyziolgia je odvetvie biolgie, ktor sa zaober funkcia mi buniek, orgnov a celho tela ivch bytost, ako aj vzjomnmi vzahmi medzi tmito funkciami. Fyziologick vysvetlenie predpoklad, e pri aktnom nedostatku kysl ka sa umierajci mozog sna zska jeho posledn zvyky, a to je prve sprevdzan uritmi vnemami. Hlavnm nedostatkom tejto hypotzy je jednoduch 123

skutonos: ako vidie z uvedenho prehadu o zitkoch, mnoh sa stali predtm, ne mohol nasta nejak fyzio logick stres. V niekokch prpadoch nevznikli ani iadne telesn zranenia. Navye kad prvok, ktor sa vy skytuje v prhodch s akm zranenm, mono pozorova i v takch stavoch, kde sa zranenie vbec nevy skytlo. 3. Neurologick vysvetlenia Neurolgia je odbor medicny, ktor sa zaober pri nou, diagnzou a liebou chorb nervovho systmu (t. j. mozgu, miechy a nervov). Pri uritch neurologickch sta voch sa objavuj u loveka podobn vnemy ako u ud v bezprostrednej blzkosti smrti. Mohlo by sa zda, e zit ky na prahu smrti s vlastne spsoben zlyhanm nervov ho systmu umierajceho loveka. Pozrime sa na neurolo gick obdoby dvoch typickch tdi umierania: okamit prehad" udalost ivota zomierajceho a pobyt mimo te la. Na neurologickom oddelen som sa stretol s pacientom, ktor mi rozprval o zvltnych zchvatoch s mihajcimi obrazmi z jeho ivota: Ke sa mi to stalo prvkrt, pozeral som prve na svojho priatea na druhej strane izby. Prav polovica jeho tvre sa nejako divne skreslila. Zrazu sa mi vo vedom objavili scny a veci, ktor sa odohrali v minulosti. Vyzerali ako iv - dokonale farebn a trojrozmern. Prilo mi z toho zle. Bol som tak okovan, e som sa snail im nejako vyhn. Odvtedy som mal vea zchvatov a nauil som sa, ako ich necha proste prejs. Najskr by som to mohol prirovna k filmom, ktor dvaj v televzii na Nov rok. Na obrazovke sa mihaj scny udalost z minulho roka a ne si stihnete uvedomi jednu, u prichdza alia. Rovnako uvaujem i pri tchto zchvatoch. Zbadm nieo a pomyslm si: , Boe, ja si to pamtm.' Chcem si to uchova v mozgu, ale vtom je tu al obraz. 124

Tie obrazy s veci, ktor sa naozaj stali. Ni nie je zmenen. Ke je po vetkom, vemi ako si spomnam, ak udalosti som pozoroval. Niekedy s to tie ist obrazy, inokedy nie. Ke sa obja via, hovorm si: ,, to som u videl!' Ale ke vetko skon, je takmer nemon si spomen. Vetky udalosti s vak bezvznam n, vemi trivilne. Objavuj sa celkom nhodne. Vtedy vidm aj to, o sa deje okolo ma, ale moja bdelos sa akosi oslab. Nevnmam tak jasne. Akoby polovicu mjho vedo mia uptali obrazy a druh polovica sleduje, o robm. udia, ktor ma videli poas tchto zchvatov, hovoria, e to trvalo asi mintu, ale mne sa to zdalo cel veky." Medzi zchvatmi, spsobenmi bezpochyby organickou poruchou mozgu a panoramatickou pamou v okamihu smrti, s zjavn podobnosti. Vizulne obrazy pacienta boli neuveritene iv a trojrozmern a objavovali sa bez jeho vlastnho myslu. Rozprval tie, e obrazy prichdzali s vekou rchosou a zdraznil deformovan vnmanie a su, ktor tieto zchvaty sprevdzalo. Na druhej strane s vak medzi nimi aj odlinosti. Na rozdiel od zitku na prahu smrti, jeho obrazy sa neobjavo vali v logickom porad a nevidel ich ani naraz v spolonej i vzii. Neobsahovali dleit udalosti z jeho ivota a zdrazu je prve ich trivilnos. Nezd sa teda, e ich zmyslom bolo sdenie alebo vchovn psobenie. Zatia o mnoho mo jich respondentov zdrazovalo, e po prehade" si pa mtali na udalosti zo svojho ivota ovea jasnejie a po drobnejie ne predtm, tento pacient si u po zchvate j nevedel spomen ani na jednotliv obrazy. Zitky mimo tela maj svoju neurologick analgiu v tzv. autoskopickch halucincich", ktor s predme tom vynikajceho lnku Dr. N. Lukianowicza v lekr skom asopise Archives of Neurology and Psychiatry. V tchto zvltnych vzich vid lovek projekciu seba sa mho vo vlastnom zrakovom poli. Podivn dvojnk" na podobuje vraz tvre a telesn pohyby svojho originlu, 125

ktor je dokonale okovan a zmten, ke zrazu pozoruje svoj vlastn obraz v uritej vzdialenosti, obyajne priamo pred sebou. Hoci je tento zitok dos atypick, ale tie autentick skr spomnanm vzim mimo tela, rozdiely silne prevau j nad podobnosami. Autoskopick fantm sa vdy vnma ako osi iv - niekedy ho lovek povauje za relnejieho tvora ako seba samho - zatia o pri zitkoch mimo tela sa pozer na svoje telo ako na nieo bez ivota, przdny obal. lovek me pou svojho dvojnka, ako k nemu hovor, dva mu intrukcie, vysmieva sa z neho at. Poas zitku mimo tela vid lovek cel svoj organizmus (pokial nie je zahalen), autoskopickho dvojnka sleduje najas tejie len od hrude alebo hrdla hore. Autoskopick kpia loveka m ovea viac spolonch znakov s tm, o som nazval duchovn telo, ne s fyzickm telom, ktor pozoruje zomierajci. Autoskopick dvojnk sa niekedy vnma vo farbch, ale astejie sa opisuje ako matn, priehadn a bezfarebn. lovek me svoj obraz vidie, ako prechdza cez dvere alebo in materilne pre kky bez nejakch problmov. Nasleduje opis typickej autoskopickej halucincie, ktor mi porozprval jeden mu. Je mimoriadna tm, e sa vza huje na dve osoby sasne: Dva roky predtm, ne sme sa zobrali, viezol som raz v lete, veer o jedenstej, svoju budcu manelku domov vo svojom portovom aute. Zaparkoval som v matne osvetlenej ulici pred jej domom. Obaja sme boli prekvapen, ke sme pozreli hore a zba dali nae vlastn, obrovsk obrazy od psa smerom nahor. Videli sme seba, ako sedme na vekch stromoch, ktor previsovali nad ulicou, asi tridsa metrov priamo pred nami. Obrazy boli tmav, skoro ako siluety a vbec sme cez ne nevideli. V kadom prpade to vak boli nae presn reprodukcie. Obaja sme ich okamite a bez problmov spoznali. Pohybovali sa, ale nenapodobovali nae pohyby, pretoe sme ich ticho pozorovali. Robili naprklad toto:

126

mj obraz vzal do ruky knihu a ukazoval v nej osi obrazu svojej manelky. Ona sa nahla bliie a pozerala do knihy. Ako sme tam tak sedeli, chvu som opisoval tieto scny svojej ene - hovoril som jej, o tie obrazy robia - a to, o som hovoril, videla aj ona. Potom sme si lohy vymenili. Rozprvala mi, o ona sleduje. Bolo to presne to, o som pozoroval i ja. Sedeli sme tam dos dlho - aspo pol hodiny - pozerali sme a hovorili si navzjom, o vidme. Sn by to bolo trvalo cel noc. Moja manelka vak musela s domov. Nakoniec sme vyli ku schodom, ktor viedli k jej domu na kopci. Ke som sa vrtil, zasa som videl tie obrazy. Boli tam ete aj potom, ke som odch dzal pre. Nemohlo s v iadnom prpade o n obraz na prednom skle, pretoe strechu sme mali zloen a pozerali sme sa stle ponad neho. Nikto z ns nikdy nepil - a nepijeme ani dnes - a stalo sa to asi tri roky predtm, ne sme pouli nieo o LSD alebo podob nch drogch. Netrpila ns ani nava, hoci bolo dos neskoro. Boli sme dokonale bdel, ul, zabvali sme sa. Vzruovalo ns, o vidme." Je pravda, e autoskopick halucincie sa istm spso bom podobaj na zitky mimo tela, spojen s procesom umierania. Keby sme sa vak zamerali len na vetky spolo n rty a plne zanedbali rozdiely, tieto vzie by nm ne mohli vysvetli zitky mimo tela. Je to jednoducho preto, e nemme odpove ani pre samotn autoskopick haluci ncie. Neurolgovia a psychiatri sce vytvorili vea rozporuplnch teri, ale o vetkch sa stle diskutuje a ani jedna nebola zatia veobecne prijat. Ak by sme sa teda snaili vysvetli zitky mimo tela pomocou autoskopickch halu cinci, nahradili by sme iba jednu zhadu druhou. Pri diskusii o neurologickej interpretcii zitkov na pra n smrti chcem spomen ete jednu dleit okolnos. Zo vetkch sledovanch prpadov len u jednho loveka vznikla urit nervov porucha v dsledku tohto zitku, Nelo pritom o nejak ak ochorenie, ale len o iaston ochrnutie malej svalovej skupiny na jednej strane tela. Ho-

127

ci som sa asto ptal na trval pokodenia, vyplvajce z prekonanej krzy, toto bol prv prpad, v ktorom som dostal pozitvnu odpove. \ PSYCHOLOGICK VYSVETLENIA Psycholgia ete stle nedosiahla t exaktnos a presnos, s akou vstpili do modernej doby ostatn vedy. Psychol govia sa stle delia na navzjom speriace koly s diferen covanmi nzormi, systmom vskumu a zkladnm ch panm existencie a podstaty vedomia. Psychologick inter pretcie zitkov na prahu smrti s teda znane odlin a bud zvisl od prslunho psychologickho smeru. Ne chcem hodnoti vetky psychologick terie. Op som vy bral tie, ktor som poul od svojho publika najastejie, a jednu, ktor ma zaujala najviac. U predtm som sa dotkol dvoch bench psychologic kch teri, ktor hovoria o vedomej li a o podvedomom prikraovan. V tejto kapitole rozoberiem alie dve: 1. Vskum stavov psychickej deprivcie Ani v jednej z mojich prednok nikto nevystpil s vy svetlenm zitkov na prahu smrti z hadiska vskumu sta vov psychickej deprivcie. Prve na zklade tohto vskumu sa vak nedvno podarilo (v rmci rchleho rozvoja vedy o sprvan) skma a umelo vyvola javy, ktor sa najviac podobaj tdim zitku na prahu smrti. Pri vskume stavov psychickej deprivcie sa pozoruj psychick a telesn procesy loveka, ktor je nejakm sp sobom izolovan, napr. znemonenm akhokovek socil neho kontaktu s inmi umi alebo dlhodobm vykonva nm monotnneho konu. daje o takchto situcich sa zskali rznymi cestamiVea informci obsahuj zpisnky osamelch polrnych 128
i

bdateov alebo stroskotancov na mori. Poas minulch desaro sa vedci snaili skma podobn javy v laboratr nych podmienkach. Veobecne znmy bol experiment, pri ktorom sa pokusn osoba ulo do ndoby s vodou, ktorej teplota sa rovn teplote tela. Tm sa minimalizuj pocity vhy a teploty. alej sa jej zakryj oi a zapchaj ui, m sa dojem izolcie zintenzvni. Ruky m uloen v trubi ciach, take je zbaven aj normlnych pocitov spojench s pohybom a polohou tela. V tchto a podobnch stavoch izolcie zaili viacer u dia neobvykl psychick kazy, z ktorch mnoh pripom naj tie, o som uviedol v druhej kapitole. Jedna ena, ktor strvila sama dlh obdobie v drsnch podmienkach Severnho plu, hovor o panoramatickej vzii udalost zo svojho ivota. Stroskotan nmornci, ktor sa plavili osa mel cel tdne, opisovali halucincie, kde mali pocit, e s zachraovan, niekedy nadprirodzenmi bytosami i duchmi. Hmlisto to pripomna sveteln bytos alebo du chov zomrelch, ktorch stretvali moji respondenti. al ie prvky zitku umierania v zitkoch izolcie s: skresle n vnmanie asu, pocit iastonho oddelenia od tela, ne ochota vrti sa sp do civilizcie alebo zanecha izolciu, a pocity splynutia" s vesmrom. Navye mnoh, ktor boli odlen pri stroskotan alebo podobnch katastrofch, ho voria, e po niekokch tdoch pobytu v tomto stave sa vrtili do civilizovanho sveta s plne zmenenmi ivotn mi hodnotami. asto tvrdia, e sa ctia vntorne istej. Podobn pocit reintegrcie osobnosti mali aj mnoh, ktor sa vrtili z blzkosti smrti. Situcia, v ktorej lovek umiera, sa v uritch aspektoch vemi podob na stav blokdy. Pacienti v nebezpeenstve smrti s neraz izolovan v jednotkch intenzvnej starostli vosti, kde je asto stlmen svetlo i zvuk, zkaz pohybu a nechodia tam ani nvtevy. Mohli by sme si dokonca poloi otzku, i by nedokzali fyziologick zmeny, spoje n s bliacou sa smrou, vyvola nakoniec stav takej depri129-

vcie, v ktorej by sa preruil prvod takmer vetkch pod netov prichdzajcich do mozgu. Pripomeme si, e vea mojich pacientov opisovalo pocity izolcie, samoty a ne monosti kontaktu s umi, ktor sa ich zmocnili, km boli v stave mimo svojho fyzickho tela. Dali by sa skutone njs hranin prpady, v ktorch by sme ako rozhodli, i ilo o zitok na prahu smrti alebo o dsledok stavu psychickej deprivcie. Jeden mu mi na prklad rozprval o tom, o sa mu stalo, ke leal v nemoc nici s akm ochorenm: Bol som vemi chor. V nemocnici, kde som leal, stle som pozoroval, ako sa ku mne pribliuj obrazy. Akoby som ich videl na televznej obrazovke. Boli to obrazy ud. Najprv som videl loveka z uritej vzdialenosti. Zaal sa ku mne bli, potom pre iel okolo a objavil sa al. Dokonale som si uvedomoval, e lem v nemocninej izbe a som chor. udoval som sa, o sa deje. Niektorch ud som poznal osobne - boli to moji priatelia alebo prbuzn - ostatn boli cudz. Zrazu som si uvedomil, e vetci znmi u zomreli." Skutone sa vynra otzka, ako klasifikova tento zi tok, kee sa v uritch bodoch podob na sksenos na prahu smrti i na zitok spsoben izolciou. Na zitok umierania sa podob stretvanm duchov zomrelch, ch baj mu vak ostatn aspekty stretnutia so smrou. Zauj mav prpad sa zaznamenal pri pokuse s izolciou, ke ist osoba po pobyte v oddelenom priestore opisovala halucin cie, v ktorch videla okolo seba prechdza postavy slv nych osobnost. ako je teda rozhodn, i citovan zitok bol vyvola n akou chorobou a ilo teda o zitok na prahu smrti, alebo ho spsobila len izolcia vynten mimoriadne v nym zdravotnm stavom pacienta. S to zrejme prpady, na ktor sa nedaj jednoznane uplatni nejak absoltne kritri a nie je mon uri, do ktorej z tchto dvoch ka tegri ich mme zaradi. 130

Napriek podobnostiam, vsledky vskumu stavov deprivcie neposkytuj uspokojiv vysvetlenie zitkov na pra hu smrti. Predovetkm, rozmanit psychick stavy a javy, ktor sa vyskytuj v procese izolcie, nevie vysvetli iadna teria. Odvolvanm sa na vskumy situci izolcie by sme teda, podobne ako v prpade zitkov mimo tela, zasa len nahradili jednu nevyrieen otzku druhou. Na podstatu vzi v stave izolcie existuj dva principilne odlin nzo ry: jedni povauj tieto zitky, bez akchkovek pochyb nost, za nerelne a halucinan; na druhej strane je ale skutonosou, e v celch dejinch udstva mystici a amani vyhadvali samotu v pustatinch, aby tam nali osvietenie a spsu. Predstava, e duchovn znovuzrodenie sa me dosiahnu izolciou, je integrlnou sasou viery v mno hch kultrach a nachdza svoj odraz i vo vekch nbo enskch dielach vrtane Biblie. Hoci je tto mylienka vzdialen dnenmu spsobu mys lenia, m svojich zstancov, a to dokonca i v naej spolo nosti. Jeden z prvch a najvznamnejch vskumnkov sta vu deprivcie John Lilly, M. D., nedvno napsal knihu Stred cyklnu (The Center of the Cyclone). V tejto knihe zaujma vemi jasn stanovisko k svojim vlastnm zitkom v stave izolcie. Povauje ich za konkrtne sksenosti osvietenia a poznania a vbec nie za nerelne" alebo ilu zrne". Treba tie spomen, e rozprva aj o vlastnom zitku na prahu smrti, ktor sa vemi podob na zitky spomnan v tejto knihe. John Lilly ich zarauje do tej istej kategrie ako zitky v izolcii. Ukazuje sa, e izolcia spolu s halucinognnymi drogami a blzkym kontaktom so smrou, mu by jednm zo spsobov ako vstpi do novej oblasti vedomia. 2. Sny, halucincie a vidiny Poda mienky niektorch, zitok na prahu smrti pred stavuje len splnenie elania vo forme sna, fantzie alebo 131

halucincie, ktor sa uvedie do innosti pod vplyvom rz nych faktorov - liekov, nedostatku kyslka, izolciou at. Zitky na prahu smrti s pre tchto ud len vidiny. Proti tomuto stanovisku chcem uvies niekoko argumen tov. Zvme najprv vysok podobnos v obsahu i postup nosti, ktor nachdzame v rznych hodnoteniach. T je zrejm i napriek skutonosti, e opisovan zitky nie s v slade s vntornm oakvanm i predstavami postihnu tch ud. Obrazy jednotlivch tdi zitku navye npad ne pripomnaj obrazy starch ezoterickch spisov, ktor s pre naich ud plne cudzie. Druhou skutonosou je to, e udia, s ktormi som ho voril, nie s obeami psychz. Zapsobili na ma ako mi moriadne citovo vyrovnan, normlni, pre spolonos ui ton udia. S zamestnan a zastvaj dleit funkcie, ktor si zodpovedne plnia. ij prkladnm rodinnm ivo tom, staraj sa o deti a maj priateov. Takmer kad z nich zaksil vo svojom ivote iba jednu nezvyajn uda los. A o je najpodstatnejie - vetci tto udia doku jasne rozliova medzi snami a skutonosou. A prve oni mi hovoria, e to, o zaili v blzkosti smrti, neboli iadne sny, ale udalosti, ktor sa im naozaj stali. V priebehu svojho rozprvania ma neustle ubezpeovali, e ich sksenosti s celkom urite a bez akejkovek po chybnosti relne. Poslednou skutonosou je nezvisl potvrdenie niekto rch dajov zskanch v stave mimo tela. Moje zvzky mi zabrauj publikova men a ist identifikujce podrob nosti. Sm som vak poul i videl dos takchto argumentov a neprestvam nad nimi asn. Som presveden, e ka d, kto bude tieto zitky aspo trochu systematicky sledo va, njde viacero udivujcich dkazov. Verm, e prinaj menom zane pochybova, i zitky na prahu smrti patria medzi sny alebo do vemi odlinej kategrie. Vo svojej zverenej poznmke chcem ete poveda, e vysvetlenia" nie s len abstraktn intelektulne systmy. 132

V uritom zmysle s projekciami ega tej osobnosti, ktor ich vytvorila. lovek sa odjakiva citovo priam dojemne spja s tm vedeckm vysvetlenm, ktor vytvoril alebo prijal. Poas svojich prednok o udalostiach na prahu smrti som sa stretval so zstancami mnohch typov interpret cie. udia, ktor s orientovan na fyziologick, farmakolo gick alebo neurologick vysvetlenia, bud povaova svoj smer za prirodzen zklad vysvetlenia i vtedy, ak bud konkrtne prpady ich vklad oividne negova. Zstanco via Freuda vidia vo svetelnej bytosti projekciu Krista, za tia o iaci Junga v om spoznaj kolektvne nevedomie at. ad infinitum. Nechcem ponka iadne modern vysvetlenie, ale snail som sa iba zdvodni, preo vemi nedverujem novm, tak asto navrhovanm terim. Moja koncepcia znie jed noducho: Nechajme aspo otvoren monos, e zitky na prahu smrti s netradinm javom, pre ktor meme vytvra originlne spsoby vysvetlenia a interpretcie.

133

6 Dojmy

Pri psan tejto knihy som si bol plne vedom, e moje mysly a nzory sa mu vemi ahko interpretova nesprvne. Ve decky orientovanmu itateovi chcem poveda, e moja prca nie je vedeckm dielom. A svojim kolegom - filozo fom odkazujem, e netpem v ilzich - nedokzal som exis tenciu ivota po smrti. Dkladn rozbor tchto otzok by si vyiadal rozsiahlu diskusiu o mnohch technickch detai loch, a to by vysoko prekroilo rmec knihy. Obmedzm sa preto len na niekoko strunch poznmok. V takch pecilnych disciplnch ako je logika, prvo a veda, maj slov zver", dkaz" a zdvodnenie" pres nejie stanoven vznam ako v hovorovom jazyku. V be nom ivote sa tieto slov pouvaj prakticky vone. V ho ciktorom populrnom asopise ahko njdeme takmer ne uveriten prbeh, ktor m sli ako dkaz" vemi ne presvedivho tvrdenia. Ak je v logike dan sbor prems, potom to, o me a neme by na ich zklade povedan, nie je otzkou ne jakho vlastnho nzoru. Je to naopak vemi presne a prs ne uren istmi pravidlami, predpismi a zkonmi. Ak tu niekto tvrd, e dospel k nejakmu zveru, implicitne tm dokazuje aj to, e hocikto in, kto zane erpa z rovnakej premisy, mus djs k tomu istmu nzoru - zveru, pokia sa nedopust chyby v logike. Tieto poznmky naznauj, preo odmietam robi neja k zvery" z mojej tdie a preo hovorm, e sa nesnam vykontruova dkaz starovekej doktrny o preit telesnej smrti. Napriek tomu si myslm, e sprvy o zitkoch na prahu smrti s vemi vznamn. Mojou snahou je njs stredn cestu ich interpretcie, ktor by ich nezavrhovala 137

ako zitky bez vedeckho alebo logickho dkazu, ale rovnako ani nevyhlasovala za senzan potvrdenie ivota po smrti. Naa sasn neschopnos vytvori dkaz nemus by ob medzenm, ktor je v samotnej podstate zitku na prahu smrti. Mono ide len o obmedzenie nho sasnho spso bu vedeckho a logickho myslenia. Nzory a stanovisk vedcov a logikov sa v budcnosti mu znane li od dne nch. (Nezabdajme, e logika a vedeck metodolgia nie s statick a nemenn systmy, ale dynamick a vyvjajce sa procesy.) Na konci tejto tdie sa tak ocitm bez zverov a dka zov. Ponkam osi ovea menej urit - pocity, otzky, analgie a nevyjasnen zhady. V skutonosti by bolo vhodnejie nepta sa ma, k akm zverom som dospel na zklade svojej tdie, ale skr na to, ako ma tma ovplyv nila. Odpoveda mem len slovami: Je vemi psobiv vidie a pou loveka hovori o svojom zitku na prahu smrti, i ke nie je ahk zachyti to vetko v psanom slove. Zitky pri stretnut so smrou boli pre nich vemi relnymi udalosami a mojm kontaktom sa stali pravdiv i pre ma. Uvedomujem si, e tto vaha je psychologick, a nie logick. Logika je niem veobecne zvznm, km psy chologick domnienky nemu ma veobecn platnos. Tie ist okolnosti mu dvoch ud zmeni a ovplyvni cel kom rozdielne. Zvis to od dispozci a charakteru love ka. Nechcem budi dojem, e mj postoj k tejto tdii je zvzn pre kadho. V tomto prpade by niekto mohol poloi otzku: Ak je interpretcia zitkov v konenom dsledku subjektvnou zleitosou, nao ich potom mme tudova? Na to mem odpoveda, e smr a jej podstata neprestva by predmetom univerzlneho zujmu loveka. Verm, e vetko, o vrhne nejak svetlo na jadro smrti, nm me iba prospie. V mnohch povolaniach a akademickch oblastiach sa ukazuje nutnos lepieho pochopenia tejto tmy. Potrebuje 138

ho lekr, ktor sa stretva so slzami a ndejami umieraj ceho pacienta a takisto kaz, ktor pomha uom pripra vi sa na smr. Potrebuj ho psycholgovia a psychiatri, aby mohli vypracova inn a spoahliv metdy pre terapiu citovho naruenia. K tomu musia vedie, o je to vedomie a i me existova mimo tela. Ak nie, potom by sa aisko psychologickej lieby prenieslo s konenou platnosou na lieky, elektrick oky, operciu mozgu a pod. Ak by sa vak ukzalo, e vedomie me existova bez tela a e je to stav jemu vlastn, potom by terapia duevnch porch musela vyzera v konenom dsledku inak. A to u nie s ba akademick a profesionlne otzky . . . Tka sa to hlboko kadho z ns, pretoe nae poznanie smrti me podstatne zmeni spsob, akm ijeme vlastn ivoty. Ak s zitky, o ktorch som rozprval, relne, potom bud ma alekosiahly vplyv na vetko, o robme so svojm ivotom. A tak sa me sta pravdou vzia, e nedokeme plne pochopi toto bytie, km sa aspo na okamih nepozrieme za jeho hranice.

RAYMOND A. MOODY

VAHY O
IVOT PO IVOTE

VAHY O IVOTE PO IVOTE

Po publikovan knihy ivot po ivote Dr. Moody pokraoval vo svojom vskume zitkov na prahu smrti. Rozprval sa s almi stovkami muov a ien, ktor sa ocitli v blzkosti smrti, alebo boli vyhlsen za klinicky mtvych. V tejto knihe zaznamenva po prvkrt niektor nov prvky, s ktormi sa nestretol v prpadoch uvedench v prvej knihe. Kee svedectv o ivote po smrti prib daj, Dr. Moody ns privdza o krok bliie k objasneniu najv ej zhady udstva.

Abrahm mu povedal: Maj Mojia a prorokov, nech ich poslchaj. On vak odvetil: Nie, otec Abrahm, ale keby niekto z mtvych iiel k nim, kajali by sa. Odpovedal mu: Ke Mojia a prorokov neposlchaj, nedaj sa presved i, ani keby niekto z mtvych vstal. Evanjelium poda Luka 16:2931

Nie je to zvltne, e z myrid tch, o preli brnou tmy sa nikto nevracia, aby nm vravel o ceste, ktor ak chceme objavi, ou kra musme aj my. Omar Khayym Rubiy

POAKOVANIE
Tto kniha vznikala nieo vye roka. Za ten as mi pomohlo vea ud a intitci pri jej koncipovan a asovom rozvrhu. Predovet km by som chcel poakova stovkm nadencov, ktor mi poroz prvali alebo napsali o svojich duchovnch zitkoch z obdobia, ked boli v bezprostrednom ohrozen ivota. S vakou oceujem poznmky, otzky, mylienky a upozornenia na prslun literat ru, ktor mi boli s ochotou posielan. Elisabeth Kbler-Ross, M. D., ma povzbudila k alm rozhovo rom s umi, ktor sa stretli so smrou. Ian Stevenson, M. D., pomohol pri zostavovan asti o metodolgii. George Ritchie, M. D., pretal rukopis a prispel cennmi poznmkami v ase, ked bol sm vemi zaneprzdnen prcou i psanm knihy o svojom vlastnom zitku. Beverley Belk, M. D., nm na zklade svojej praktickej mdrosti a klinickho bystrozraku dala mnoho zaujma vch nvrhov, ako by sa mohli robi tdie o tomto jave. John Audette strvil vea asu v kninici pri hadan literatry o predmete tejto knihy a pri zostavovan bibliografie. Zvltna vaka patr Johnovi Egleovi z Mockingbird Books, ktor nm pomohol v tokch prpadoch, e ich tu vetky uvdza ani nemem. V neposlednom rade chcem vyjadri ocenenie mojej manelke Louise a mojim dvom synom za vetko, o spravili pre vydanie tejto knihy.

OBSAH
vod /151

1 NOV PRVKY /153 Vzia poznania /155 Sveteln mest /159 Ra zmtench duchov /161 Prpady nadprirodzenej zchrany /164 2 SD /169 3 SAMOVRADA 1111 /185

4 REAKCIE DUCHOVENSTVA

5 HISTORICK PRKLADY /195 6 ALIE OTZKY EPILG /233 METODOLOGICK VAHY /238 /207

VOD
Tto kniha, ktor je pokraovanm predchdzajcej knihy ivot po ivote, prina rozrenie a doplnenie jej niekto rch zkladnch mylienok a zisten. Od vydania ivot po ivote som mal monos hovori s mnohmi almi umi, ktor mali zitky na prahu smrti. Nov prpady sa mnoia tak rchlo, e naozaj u nie som schopn sledova ich presn poet. Tak v predchdza jcej tdii, ako i teraz sa u niektorch jedincov kontatova la klinick smr, zatia o in vyviazli z kritickej situcie bez vneho zranenia alebo skutonej nehody. V celom tom rozsiahlom materili, ktor sa nazhromadil, sa stle opa kovalo 15 spolonch prvkov, uvedench v prvej knihe. Stretol som sa vak s niektormi novmi a neobyajnmi zitkami, ktor zrejme poet zkladnch prvkov rozria. Cel roky som nemohol pochopi, preo sprvy o zit koch (ak s tak ben, ako som zistil ja) nezbieraj aj in udia. Ctil som, e moja osamel tdia me vyvola do jem, e som si to vetko vymyslel. Napadlo mi dokonca, e to mono vbec nie je rozren jav - len nejakou podivnou shrou nhod som narazil na tch pr prpadov, ktor sa niekedy vyskytli alebo ete vyskytn. Bola to pre ma stra n predstava. Pri psan ivot po ivote som stle oakval aksi potvrdenie v podobe opakovatenosti - t. j . , e nejak in, rovnako orientovan a snaiv bdate, sm objav ve k mnostvo podobnch udalost. Od vetkch obv ma z podstatnej asti oslobodil posled n vvoj. Zistil som, e niekoko alch lekrov, v prvom rade Dr. Elisabeth Kubler-Ross, podnik rovnak vskum a speje k totonm vsledkom. Ke tto lekrka dostala vtlaok mojej knihy ku korektre, oznmila vydavateovi, 151

e rovnocenn publikciu mohla napsa i na zklade svojej vlastnej prce. Kontatovala, e m tie stovky takchto pr padov a e chce venova tejto tme cel knihu. Mnoh lekri a kazi mi povedali, e u dlho registruj izolovan prhody tohto druhu a sami ctia, e by mohlo s o celkom rozren jav. Ke som v minulosti prednal o tchto veciach, jednot livci, ktor ich sami zaili, sa potom u ma zastavili a roz prvali sme sa o vetkom medzi tyrmi oami. V poslednch mesiacoch som si vimol nov otvorenos a ochotu ud o tom diskutova. Niektor hovorili o svojich zitkoch ve rejne a bez obv u poas mojich prednok. Mnoho al ch posluchov tak nalo prleitos bezprostredne sledo va rozprvanie o zitkoch z prvej ruky a hne aj vnma trochu z tepla a primnosti, s ktormi som sa stretval dopo sia iba sm. Na zklade tohto vvoja mem teraz s presvedenm poveda, e tento jav - nech u symbolizuje okovek - je javom rozrenm. V skutonosti je tak prirodzen, e o skoro sa nebudeme pta, i existuje, ale skr: o si mme o om myslie?" Jednm z cieov prvej knihy bolo tento jav iba predstavi a naznai, e podobn prpady mu objavi aj druh, ktor sa o to bud zaujma. Sasnos nm pre svedivo ukazuje, e zitky na prahu smrti ptaj pozor nos irokej verejnosti.

152

1
Nov prvky

Pri tdiu vekho mnostva sprv o zitkoch na prahu smrti, ktor som nazhromadil po dokonen knihy ivot po ivote, som sa stretol s niekokmi novmi prvkami, ktor sa v prvej knihe nevyskytli. Kad z tchto prvkov mi v tejto kapitole opsalo viacero ud. Nie s ani zaleka tak ben ako pvodnch ptns. Okrem zloiek nad prirodzenej ochrany'1 sa vetky tieto neobvykl elementy vyskytli pri mimoriadne dlhch zitkoch.

VZIA POZNANIA
Niekoko ud mi povedalo, e poas svojho stretnutia so smrou letmo zhliadli cel oddelen oblas existencie, v ktorej vetko poznanie - i u o minulosti, prtomnosti alebo budcnosti - akoby koexistovalo v nejakom bezasojvom stave. Tto situcia sa opisovala tie ako moment osvietenia, v ktorom mal lovek pocit plnho poznania. Pri snahe objasni tento aspekt zitku sa vetci zhodli na tom, e je v konenom dsledku neopsaten. Vetci s hlasili, e pocit plnho poznania nepretrval ich nvrat, a tak si nepriniesli sp so sebou nijak vevedcnos. Vzia ich vak neodradila od uenia v prtomnom ivote, ale skr do neho povzbudila. Tento zitok sa prirovnval k zblesku univerzlneho pochopenia, k nejakmu stavu vysokho stupa vzdelva nia, k kole" a kninici". Kad pritom zdrazoval, e slov, ktormi sa sna opsa tento zitok, s len matn odrazy skutonosti, ktor chc vyjadri. Osobne sa nazd-

155

vam, e za vetkmi opismi sa v jadre skrva rovnak stav vedomia. Jedna ena, ktor zomrela", podala poas rozsiahleho interview tto sprvu: Spomenuli ste, e ste mali vziu poznania, ak to mem tak nazva. Mete mi, o nej porozprva?" Stalo sa to asi po tom, ke mi pred oami prebehol mj ivot. Zrazu sa mi zdalo, e vetko poznanie - o zaalo od samho poiatku a bude pokraova bez konca - e v jednej sekunde som pochopila tajomstv vetkch vekov, cel vznam vesmru, hviezd, mesiaca - vetkho. Ale ke som sa rozhodla pre nvrat, toto poznanie sa stratilo a nepamtm si z neho ni. Predpokla dm, e ke som urobila to rozhodnutie (nvrat), bolo mi oznmen, e poznanie mi neostane. Volali ma nasp moje de ti . . . Predo mnou sa otvorilo vemocn poznanie. Ctim, e mi ozn milo, e budem ete dos dlho chor a ete sa niekokokrt ocit nem blzko smrti. A naozaj som preila krzov stavy. Povedali mi. e to bude preto, aby som z mysle vymazala poznanie . . . e mi boli prezraden univerzlne tajomstv a budem potrebova ist as, km na vetko zabudnem. Pamtm si vak, e som raz vede la, e sa to naozaj stalo. Ale nebol to dar, ktor si mem pone cha, ak sa vrtim. Rozhodla som sa pre svoje deti . . . Spomienka ostala jasn, iba t prchav chva poznania sa stratila, ten pocit zmizol, ke som sa vrtila do svojho tela. Znie to hlpo! Nu, skutone hlpo, ke to poviete nahlas . . . alebo znie to tak iba mne, pretoe nikdy som nebolo schopn sadn si a porozprva sa o tom s niekm inm. Neviem, ako to vysvetli, ale vedela som . . . Biblia hovor: Vetky veci vm bud odhalen. Na okamih neexistovala otzka, ktor by nebola mala odpove. Ako dlho som to vedela, neviem uri. Chbal pozemsk as." Akou formou vm bolo poznanie podan? V slovch alebo obrazoch?" Bolo to vo vetkch ormch komunikcie - obrazy, zvuky, mylienky. Hocio a vetko. Zdalo sa, e neexistuje ni, o by 156

nebolo znme. Sstreovalo sa tam cel poznanie, nielen jedna oblas." Nechpem jednu vec. Vea asu vo svojom ivote som strvil pri hadan poznania, pri uen. Ke sa odohr nieo 'tak, nestva sa vetko uenie nezmyselnm?" Omyl! Stle hadte poznanie, i ke sa vrtite sp. Ja ho tie neprestvam hada . . . nie je to hlpos, ak sa tu snate njs odpove. Ctila som, e je to sas nho poslania . . . nielen pre jednho loveka, m to vyui cel ludstvo. Vdy sa usilujeme pomc druhm tm, o vieme a poznme." V tomto rozprvan by som chcel upozorni na jeden moment. ena mala jasn pocit, e zmyslom jej dlhho zotavovania bolo, okrem inho, aby zabudla na poznanie, ktor jej ostalo odhalen. Predpoklad to innos nezn meho mechanizmu, ktorho funkciou je zablokova dosiah nut stupe poznania tak, aby sa nedalo prenies do fyzic kho stavu bytia. Psobiv je podobnos medzi tmto poatm a predsta vou, ktor metaforicky a poeticky vyjadril Platn vo svo jom rozprvan o Erovi, bojovnkovi, ktor sa vrtil do ivota na pohrebnej hranici. Er uvidel vea vec z po smrtnho ivota, ale povedali mu, e sa mus vrti do fy zickej reality, aby oznmil druhm, o je to smr. Tesne pred svojm nvratom videl due, ktor sa pripravovali k zrodeniu do ivota: Vetky putovali do dolia zabudnutia cez stran a dusiv horavu. Neboli tam iadne stromy, ani in rastliny. Veer sa utborili pri Rieke zabudnutia, ktorej vody nikdy nenes iadne plavidlo. Tam ich poiadali, aby sa napili uritho mnostva vody a t. ktor sa neovldli, napili sa nad mieru a kad pritom zabudol na vetko. A potom, ke zaspali a prila polnoc, nastalo hrmenie a zemetrasenie a oni boli nhle unan vzduchom; jeden tm smerom, druh inm, k miestu ich zrodenia, ako padajce hviez157

dy. Sm Er sa nesmel napi, ale hovor, e nevie ako a kadia sa vrtil do tela. Ke otvoril oi, videl, ako le na svite na pohreb nej hranici.*' V obidvoch prpadoch do popredia vystupuje tma o ne vyhnutnosti zabudnutia poznania, ktor lovek mal v stave bezasovosti. Pri inom interview mi jeden mlad mu pove dal: Nu, bol som v kole . . . a bola to skuton kola, nelo o ni imaginrne. Keby som si nebol absoltne ist, povedal by som: ,No, mono, e som tam bol.' Teraz sa nemlim. Nebol tam nikto, a predsa sa tam pohybovali udia. Pretoe, ke ste sa pozreli oko lo, neregistrovali ste ni . . . ale ke ste dvali pozor, ctili ste a vnmali okolo seba prtomnos inch bytost . . . Bolo to ako na vyuovan, ktor neprestva . . ." Vemi zaujmav. Jeden lovek mi povedal, e vstpil do nieoho, o by nazval ako kninice" alebo stavy vy ieho vzdelvania". Je to nieo podobn, o mte na mysli vy?" Presne! Ke poujem, o hovoril, viem s istotou, e preil to. o ja. A predsa . . . slov, ktor pouvam, s in, pretoe nie s naozaj slov . . . neviem to opsa. Ned sa to s nim porovna. Je to miesto, ktor je vlastne poznanm . . . S to sksenosti a vedomosti, ktor mte okamite k dispozcii. no! Prijmate do seba vedomosti . . . Zrazu poznte odpovede . . . Akoby ste sa sstredili v tej kole na jedno miesto a automaticky sa vm z neho vynorilo poznanie. Akoby ste absolvovali desiatky kurzov rchle ho tania. A viem doslova, o ten lovek hovoril . . . Stle hadm pozna nie. Mete sa k nemu dopracova i sami. Ale ja sa modlm a prosm o mdros, o mdros viac ako o vetko . . . " ena v strednch rokoch to opsala takto: Bola v tom jedna chva - nu, neexistuje spsob, ako to vyja158

dri - ale, akoby som naraz vedela vetko . . . V istom okamihu to vyzeralo, akoby nebola potrebn iadna komunikcia. Zdalo sa mi, e okovek by som chcela vedie, vedela by som to."

SVETELN MEST
V prvej knihe som kontatoval, e som nestretol ani jeden prpad, v ktorom by bolo opisovan n e b o " , aspo nie v rmci naich konvennch predstv. Tentoraz som vak hovoril s mnohmi umi, ktor s pozoruhodnou podobnos ou rozprvali, e zahliadli aj in oblasti bytia, ktor by sa dali identifikova ako nebesk". Je zaujmav, e v nie kokch prpadoch sa opakoval rovnak vraz: sveteln mesto". V alch aspektoch nm tak pripomnaj obrazy zo scn, ktor nachdzame v Biblii. Jeden mu strednho veku, ktormu prestalo pracova srdce, mi povedal: Zlyhalo mi srdce a klinicky som bol mtvy . . . Pamtm si vetko vemi ivo . . . Nhle som znecitlivel. Zvuky mi zaali znie akosi z diaky . . . Cel ten as som si dokonale uvedomoval, o sa deje. Poul som, ako prestal pracova srdcov monitor. Videl som sestru, ako vola do izby a dvihla telefn. Pribehli lekri, sestry a oetrovatelia. Ke sa vetko zaalo strca, poul som zvuk, ktor nedokem opsa. Znelo to ako nejak trec bubon, aksi umenie - ako ke sa voda val cez abinu. Vystpil som hore. Bol som asi meter nad svojm telom a pozeral sa na. Videl som aj ud, ako na mne pracuj. Nemal som nijak strach. Asi po sekunde alebo dvoch som sa otoil a zaal sa dvha. Bola tam tma - mete to nazva diera alebo tunel - a tam som zbadal priezran svetlo. Bolo stle jasnejie. Zdalo sa mi, e idem cez neho. Zrazu som sa ocitol kdesi inde. Navkol sa rozlievalo zlat svet lo. Nikde som vak nevidel jeho zdroj. Bolo proste vade, prich dzalo z kadej strany. Znela tam hudba. Mal som pocit, e sa nachdzam niekde v prrode s potokmi, trvou, stromami a vrch mi. Ale ke som sa rozhliadol - ak to chcete tak nazva - neboli 159

tam nijak stromy a veci, ako ich bene poznme. Najvou z hadou bolo, e tam existovali udia. Nie vak vo forme alebo tele, ako ho poznme, ili proste tam. A ten dokonal pokoj, istota a lska . . . Akoby som sa stal ich sasou . . . Tento zitok mohol trva cel noc alebo len sekun du .. . neviem."

Takto to opsala jedna ena:

Zaala som cti aksi chvenie. Obkolesilo ma - triaslo sa mi cel telo. Odkia prilo, neviem. Vtedy som sa vak oddelila. Po tom som videla svoje telo . . . Chvu som tam ostala a pozorovala lekrov a sestry, ako na om pracuj. Horela som od zvedavosti, o sa bude dia . . . Pozorujem ich . . . Jedna sestra siahla ponad poste po kyslkov masku a ruka jej prela cez moje hrdlo . . . A potom som sa vzniesla a la cez ten tmav tunel . . . Vstpila som do ierneho otvoru a vyla von - do iarivho svetla . . . O chvu som sa stretla so svojimi starmi rodimi, s mojm otcom a bratom, ktor u zomreli . . . Vade dookola sa trblietalo naj krajie svetlo. Krsny kt! Boli tam farby - jasn farby - nie tak ako na zemi, ale jednoducho neopsaten. A ili tam aj udia, astn udia . . . Vade navkol stli, niektor boli zhromaden v skupinch. Mnoh z nich sa uili . . . Kdesi v diake . . . som videla aksi mesto. Rozkladali sa tam budovy, samostatn stavby. Boli jasn, svietiv . . . Vo fontnach sa trblietala voda a znela krsna hudba. Vetko sa jagalo a iskrilo arovnm svetlom . . . Keby som tam vola, myslm, e sa u nevrtim . . . Povedali mi, e ak tam pjdem, nemem sa viac vrti . . . musm sa rozhodn sama."

Jeden star mu hovoril:

Sedel som na stolike. Chcel som vsta, ale osi ma udrelo priamo do hrude . . . Oprel som sa o stenu. Op si sadm a zase der! Akoby ma ktosi trafil kovskym kladivom do ps. Bol som v nemocnici . . . a tam mi oznmili, e sa mi zastavilo srdce. Okamite bol pri mne lekr." Pamtte si nieo z tohto obdobia?" 160

Nu, je to miesto . . . Naozaj krsne, ale ned sa opsa. Sku tone tam existuje. Nedokete si ho jednoducho predstavi. Ke sa dostanete na druh stranu, teie tam rieka. Presne ako v Bib lii ... ,Je tam rieka ...' M hladk povrch, je ako sklo ... A cez t vodu krate. Ja som iel . . . " Ak ste mali vtedy pocit?" iel som. Jednoducho som kral. Bolo to ale krsne. Je to ndhern. Nijako sa to ned opsa. Mme nepochybne krsu aj tu dole - so vetkmi kvetmi a ostatnm . . . Ned sa to vak porovna. Tam je neuveriten pokoj a mier. Mte jednoducho pocit, e odpovate. Neexistovala iadna tma."

RA ZMTENCH DUCHOV
Niekolko ud mi hovorilo, e v uritej chvli zahliadli in bytosti, ktor akoby boli uvznen vo vemi neastnom stave existencie. T, ktor tieto zmten bytosti opisuj, sa zhodli v uritch bodoch. Po prv, zdalo sa im, e przraky neboli v skutonosti schopn vzda sa svojho priptania k fyzickmu svetu. Jeden mu rozprval, e bytosti, ktor videl, zjavne neboli pripraven prejs na druh svet, pre toe ich boh il ete t u . " Znamen to, e stle boli pripta n k nejakmu konkrtnemu predmetu, osobe alebo zvy ku. Vetci alej poznamenali, e bytosti vyzerali otupen" a ich vedomie bolo na rozdiel od ostatnch aksi obmedze n. A nakoniec hovorili, e tto otupen duchovia" boli tam zrejme len dovtedy, km nevyrieili problm alebo akos, ktor ich v komplikovanom stave zdriavala. Vetky tieto spolon aspekty meme pozorova v na sledujcom ryvku z interview so enou, ktor bola asi ptns mint povaovan za mtvu. Spomnali ste, e ste videli ud - duchov, ktor psobili vemi zmtene. Mohli by ste mi o nich poveda?" 161

Zmten udia? Neviem presne, kde som ich videla . . . Ale ke som sa tam prechdzala, nala som tam aksi matn oblas - na rozdiel od iarivho svetla. Postavy sa viac podobali na ud, ale iadne neboli celkom udsk, ako sme my. To, o by sa dalo povaova za hlavu, mali zohnut dole; vyze rali smutne a deprimovan; nohy vlili za sebou, akoby ich niekto pospjal reazou. Neviem, preo to hovorm, ke si nepamtm, eby som ich nohy videla. Nepoznala som tie bytosti, ale vyzerali unaven, otupen a stiesnen. Zdalo sa, e sa takto vlia a krtia cel veky a nevedia kam maj s, koho nasledova, alebo o ha da. Ke som prechdzala okolo, ani nezdvihli hlavy, aby sa pozreli, o sa deje. Akoby uvaovali: ,U je koniec. o mm robi? Nao je to vetko?' Stle to ist bezndejn, zfal sprvanie - bez perspektv a schopnosti pochopi seba alebo okovek in. Zdalo sa, e sa nepretrite pohybuj a nesadn si. Nemali vak nijak konkrtny smer. Pustili sa rovno dopredu, potom zaboili doava, preli niekoko krokov a zaboili zasa doprava. A absolt ne ni nerobili. osi stle hadali, ale o, to neviem."

Myslte, e si uvedomuj fyzick svet?"

Nie, neuvedomuj si ni - ani fyzick svet, ani duchovn. Ako by boli uvznen kdesi uprostred. Mono, e maj nejak kontakt s fyzickm svetom. osi ich priptava dole, pretoe stle akoby boli ohnut a hadeli tam . . . mono, e pozerali na nieo, o neurobili, alebo mali spravi. Nevedeli sa rozhodn, pretoe vet ci psobili tm najalostnejm dojmom; nebolo v nich nijakej farby ivota." Vyzerali teda zmtene?" Vemi zmtene. Akoby zabudli vetko o sebe - kto s, o s - akoby stratili svoju identitu." Tvrdte, e boli kdesi medzi fyzickm svetom a tm, kde ste sa zdriavali vy?" Vetko sa zaalo opustenm fyzickej nemocnice. Ctila som, e -162

stpam nahor. Bolo to tam, ne som naozaj vola do tunela - ako som o om hovorila - a predtm, ne som vstpila do duchovnho sveta, kde je toko iarivho svetla - ale nie slnenho. To svetlo obklopovalo vetko a bolo jasnejie ako slnko, ale neboleli z neho oi a vbec neoslepovalo. Na jednom mieste som spozorovala monotnny a ediv priestor. Mm priatea, ktor je farboslep. Tvrd, e cel svet pozn len v odtieoch a tnoch sivej farby. Pre ma s vak farby vemi dleit - a toto bolo osi ako ierno-biely film s ndychom vyblednutej edivosti. Neuvedomovali si ma. Vbec nedali najavo, e som tam. Bolo to vemi deprimujce. Zdalo sa, akoby sa chceli rozhodn; pozerali sa nasp a neve deli, i maj s alej, alebo sa vrti k telm. Stle sa dvali dole a nikdy smerom nahor. Nechceli kra alej, aby odhalili svoju budcnos. Kdesi som tala o duchoch; aj oni boli priehadn. Mala som dojem, e s ich tam cel zstupy." Niektor udia, ke tento jav opisovali, si vimli, e tieto bytosti sa zrejme snaili nespene komunikova s osoba mi, ktor boli ete fyzicky iv. Jeden mu mi rozprval vea takchto prpadov ete z ias, ke bol pomerne dlh as mtvy". Raz videl kra po ulici mua, ktor si vbec neuvedomoval, e sa nad nm vzna jeden z takchto otu pench duchov. Ctil pritom, e duch bol za ivota matkou toho mua a nebol schopn vzda sa svojej pozemskej lohy. Neustle sa mu preto snail radi, o m robi. O alom prpade sa hovor v nasledujcom ryvku z interview s jednou enou. Videli ste niekoho z nich, ako sa sna komunikova s inmi (fyzickmi) umi?" No, bolo vidie, ako sa usiluj nadviaza kontakt, ale nikto si neuvedomoval, e s tam. udia ich jednoducho ignorovali . . . Usilovali sa komunikova, ale neexistoval spsob, ako sa k uom dosta. Oni ich vbec nevnmali." Dedukovali ste nieo z toho, o chceli poveda?"

163

Zdalo sa mi, e jeden z tch duchov je ena, ktor sa chce dosta k deom a jednej starej ene v dome. Nevedela som, i je to matka tch det alebo dcra tej starej eny, ale snaila sa k nim prenikn. Zmyslom jej snahy bol pokus o zblenie. Ony sa vak alej hrali a nevenovali jej iadnu pozornos. T staria ena si robila v kuchyni svoju prcu a vbec si neuvedomovala prtomnos ducha." Chcela im oznmi nieo konkrtne?" Nu, viac-menej im chcela radi. Znie to teraz mono trochu nadnesen, ale snaila sa ich vyvarova omylov a chb: ,Nerobte to ako ja, potom sa vm ni nestane! Pomhajte druhm, aby ste nedopadli takto!' Nechcem moralizova, ani robi kze, ale myslm, e je to elanie, ktor nm chcela oznmi . . . Zdalo sa, e v tom dome chba lska, ak to mem tak poveda . . . Akoby si priala odini nieo, o spravila . . . Je to zitok, na ktor nikdy nezabudnem."

PRPADY NADPRIRODZENEJ ZCHRANY

asto mi udia rozprvali o svojich zitkoch na prahu smrti, pri ktorch boli zachrnen pred fyzickou smrou zsahom nejakho duchovnho fenomnu i bytosti. Vo vetkch tchto prpadoch sa dotyn osoby ocitli (vedome alebo nevedome) v kritickej ivotnej situcii, z ktorej u neboli schopn unikn vlastnmi silami. Niektor sa do konca u vzdali a chystali zomrie. V tej chvli sa vak zjavilo svetlo alebo zaznel hlas, ktor ich pred touto, zdan livo neodvratnou smrou zachrnil. udia, o to preili, tvrdia, e ich ivot sa potom zmenil a ctili, e boli spasen myselne. U vetkch sa zrove prehbila nboensk vie ra. O zitku tohto typu, ktor sa stal iroko-aleko znmy, rozprva vo svojej knihe Catherine Marshall. Opisuje v nej 164

prhodu z detstva, kde bol zachrnen Peter Marshall od pdu do priepasti v hmle hlasom, ktor na odzadu zavolal. Tento zitok ho hlboko ovplyvnil a neskr sa rozhodol sta kazom. Uvdzam as interview, v ktorom sa opisuje takto typ zchrany". Jeden mu sa zastnil na zchrannch prcach pri prie myselnej havrii a dostal sa do uzavretej ndre, do ktorej sa pod vysokm tlakom vhala para a erav kyselina. Spomna si: Bola tam stran horava. Zreval som: ,Berte ma stade! Som v pasci!' Utekal som o najalej do rohu a schoval si tam tvr. Vetko bolo tak horce, e ma zaalo pli cez odev. A vtedy som si uvedomil, e sa tu za pr mint asi rozvarm. Myslm, e vo chvli vlastnej slabosti som sa vzdal. Povedal som si proste: ,Je to tu. Som muom smrti.' Horava bola tak vek, e som nemohol otvori oi. Cel as som ich mal privret. Ale zdalo sa mi, e sa priestor osvietil neznmou iarou. Vtedy sa ozval ten ver z Psma, ktor som tokokrt v ivote poul a nikdy pre ma ni zvltne neznamenal: ,Som stle s vami.' Poul som ho zo smeru, ktor, ako sa neskr ukzalo, bol jedinou cestou zchrany. Nebol som schopn otvori oi, ale to svetlo som videl a iel za nm. Opakujem, e oi som mal cel ten as zatvoren. Lekr mi ich dokonca nemusel vbec oetrova. Nedostala sa do nich iadna kyselina . . . " Zmenilo to nejako v ivot?" Ke som sa vrtil do zamestnania, udia, ktor tam pracovali, hovorili, ak som bol pokojn, ke sa to skonilo. Nie som nijak hrdina a nemm nadbytok odvahy. Zdrojom mjho pokoja a roz hodnosti bola t neviditen ruka, ktor ma vyviedla z nebezpe enstva. Nebolo to vo mne. Ten hlas, ktor ma zachrnil, mi vlial aj odvahu. Viem, e to bola ruka Jeia Krista, o zasiahla pre moju z chranu. Myslm, e tu nejde o nejak osobn nzor, ja jednodu cho verm, e to bola va boia, ktor ma vyviedla z miesta kata strofy. V tom ase som neil v optimlnom kontakte s Bohom,

165

ako by som mal. Udalos ma k nemu hodne priblila. Mm ete problmy, ale teraz som presveden, e Boh me zakroi a zachrni loveka v momente hraninej krzy. On doke vetko. Nauil som sa na neho spolieha." Ke ste pouli ten hlas, bol to obyajn, fyzick hlas?" Nie. Znel vraznejie. Viac bol zosilnen. Nepochyboval som, e ho poujem. Nepochyboval som ani o tom, z akho smeru prichdza. Keby priiel zava alebo sprava a bol by som iel tam, okamite by ma zabilo. Prve preto som ostal iv, lebo som ho poul z jednho smeru a ten som repektoval . . . Z vlastnej inicia tvy by som nikdy nebol vykroil do tej horavy. Vedel som vak, kam idem. V tom hlase bolo cti rozkaz - nebola to nijak otzka, i nechcem s tm smerom. Prv, o sa mi v mysli vynorilo, bolo: ,Som tu dole celkom sm! Teraz zomriem.' A ke som poul ten hlas, nemal som u ani najmeniu pochybnos. Vedel som, e bez pomoci sa stade nedostanem." Ako dlho to trvalo?" Cel venos! Inmi slovami: ke leziete takch ptns met rov cez kyselinu, kad pohyb robte, o najrchlejie. Povedal by som, e sa to vetko odohralo za dve-tri minty, odkedy som zistil, e som v pasci. Pre ma to bola cel venos!" To svetlo sa vm zdalo ako normlne, fyzick?" Ni podobn som predtm nevidel. Nieo tak by ste mohli pozorova pri pohade na slnko. V uzavretej ndri bola tma. Zrazu som videl vek jasn svetlo a poul ten hlas. Neregistroval som nijak postavu alebo nieo podobn. Cel cestu som iel za tm svetlom." Neboleli vs z toho svetla oi? Nebolo neprjemn do pozera?" 166

Nie. Ani trochu." Malo nejak konkrtnu farbu?" Nie. Nevidel som ni in, len jasn biele svetlo. Bolo ako slnko - akoby ste hadeli do slnka." al mu uviedol: Stalo sa to poas druhej svetovej vojny . . . slil som ako peiak v Eurpe. Zail som nieo, na o nikdy nezabudnem . . . Videl som, ako nepriatesk lietadlo let strmhlav priamo k budo ve, v ktorej sme sa zdriavali. Spustilo pabu . . . Prach z guliek sa vril a priblioval rovno k nm. Vemi som sa zakol. Zdalo sa mi, e ns vetkch zabije. Nevidel som ni, ale poctil som pri sebe nieo, o na ma zapsobilo mimoriadne upokojujco. Lskav, nen hlas pove dal: ,Som tu s tebou, Reid. Tvoj as ete nepriiel.' Nhle som sa ctil tak prjemne a uvonene . . . Od toho da sa smrti nebojm ani trochu." Nakoniec je tu rozprvanie eny, ktor prekonala vemi siln infekciu. Prpad je pozoruhodn tm, e pacientka dostala intrukcie, ako m sama vykona resuscitciu: Vetci lekri sa u vzdali. Povedali, e umieram . . . Dostala som sa do kritickho bodu, v ktorom som ctila, ako ivot z mjho tela unik . . . Vnmala som ete, o hovoria, ale nevidela som ni. Chcela som osta vychovva deti a hra lohu v ich ivote . . . Vtedy som poula prehovori ku mne bo hlas. Bol to ten naj milujcej i, najnenej hlas . . . Viem, e som vtedy nestratila rozum, ako by si mohli niektor myslie . . . Poula som aj ostat nch v miestnosti, v pozad . . . ale vnmala som iba Jeho hlas. Povedal mi, e ak chcem i, budem musie dcha . . . a tak som to sksila. Ke som sa nadchla, zaala som sa vraca sp. Potom mi prikzal, aby som sa nadchla ete raz. Vtedy sa do mjho tela vrtil ivot . . . Lekri sa udovali. Vetci sa u vzdali a samozrejme, e nepo uli ten hlas. Nemohli pochopi, o sa stalo." 167

Na zver tejto kapitoly chcem itateovi pripomen, e v nej urite nenaiel ben tdi zitku na prahu smrti. Vyskytli sa vak v dostatonom mnostve prpadov a kad z nich bol, v rmci svojho zitku, spojen s prvkami, ktor som uvdzal predtm. Naprklad, v prvom interview, tka jcom sa vzie poznania, opisovala tto ena aj pobyt mimo tela, prechod cez tunel, prehad ivota a mnoho alch spolonch prvkov. Podobne sa vyskytuje prechod cez tu nel a stav mimo tela i v dvoch prpadoch, citovanch v asti o svetelnch mestch". V alch situcich mi vetky tie to prvky - podobne ako tie, ktor som uvdzal skr - opi sovali obyajn udia, ktor zitky nehadali, nezaujmali sa o ne a v podstate o nich nevedeli. Ale potom nemali ani najmenie pochybnosti o relnosti toho, o videli.

168

2
Sd

Pri diskusii o knihe ivot po ivote jeden recenzent uvie dol: as, ktor popisuje modely posmrtnho ivota, urite vyvol ostr kontroverziu medzi rznymi nboenskmi skupinami. V ina osb vo svojich rozhovoroch vbec nespomnala kritick fzu rozhodovania medzi odmenou a trestom - o by bolo v slade s tradinmi predstavami o sde sv. Petrom pred povolenm vstu pu do posmrtnho ivota." Kee na tto okolnos poukzalo vea ud, poksme sa njs v tchto zitkoch nieo, o by bolo aktulne pri rovna k sdu v slade s teologickmi predstavami. Pri svojich rozhovoroch som sa neustle stretval s opisom pa noramatickej , farebnej a trojrozmernej vzie o udalostiach dosiahnutho ivota skmanej osoby. Niektor udia zd razovali, e poas vzie videli iba hlavn udalosti. In vak tvrdili, e poas tejto panormy pozorovali kad mali kos, ktor niekedy urobili; kad mylienku, ktor im napadla. Vetky veci - dobr i zl - tam boli zobrazen naraz, sasne. Pamtme si tie, e k osudovej panorme dochdzalo pomerne asto za prtomnosti svetelnej bytos ti", ktor mnoh kresania identifikovali ako Krista. Tto bytos im poloila otzku, ktor mala v podstate tento v znam: o si urobil so svojm ivotom?" Ke som na ud naliehal, aby vysvetlili zmysel otzky, o najpresnejie, vina z nich dospela nakoniec k formu lcii, ktor najvstinejie vyjadril jeden mu. Povedal, e otzka znela - i robil to vetko v ivote preto, lebo miloval druhch, teda i bola pre neho motivciou lska. Meme kontatova, e v tej chvli nastal aksi sd, pretoe 171

ke v tomto vyom stave vedomia videli svoje sebeck skutky, pociovali velk tos, a naopak, ke sa pozerali na udalosti, v ktorch preukzali lsku a vekorysos, ctili uspokojenie. Je zaujmav poznamena, e v skmanch prpadoch to nebol sd zo strany svetelnej bytosti, ktor zrejme milova la a akceptovala ud s bezvhradnou oddanosou, ale skr z hbky due samotnho sdenho. V tomto smere je pre ns dleit as z evanjelia poda Mata 7:1-2, kde sa hovor: Neste, aby ste neboli sden. Lebo akm sdom vy sdite, takm aj vs bud sdi. Akou mierou vy meriate, takou i vm nameraj." V dnench anglickch verzich Novho zkona (ktor sa vydvaj tie pod nzvom Dobr sprva pre modernho loveka) sa zauval tento preklad: Neste inch, aby vs nesdil Boh - pretoe Boh vs bude sdi rovnako, ako vy sdite druhch a bude sa riadi poda tch istch pravidiel, akmi sa riadite vy." Nie som odbornk v tdiu Biblie a nemem urova, ktor z oboch prekladov je presnej. Je vak zaujmav, e iba z pohadu zitkov na prahu smrti sa pvodn pre klad zd aktulnej - sd sa konal v ich vntri. V tomto stave si sami uvedomili, o mali a o nemali robi a poda toho sa aj odsdili. Ke som nad tm uvaoval, napadlo mi, e najbenejou tmou zitkov na prahu smrti je pocit akhosi odhalenia. Z istho hadiska je mon ns, ud, charakterizova ako bytosti, ktor vea svojho asu strvia skryt za najrozli nejmi maskami. Hadme svoju vntorn istotu v penia zoch a moci, sname sa vyvola v sebe pocit, e sme lep ne t druh a sme pyn na svoju spoloensk triedu, stu172

pe vzdelania, farbu pokoky, peniaze, moc, krsu tela, na svoju lohu mua alebo eny at. Skrujeme si tel odie vanm, schovvame svoje najvntornejie mylienky a uri t iny pred zrakmi inch. Vo chvach smrti vak vetky tieto masky nevyhnutne padaj. lovek zrazu pozoruje kad svoju mylienku, kad svoj in zobrazen v trojrozmernej farebnej panor me. Ak stretne in bytosti, hovor, e poznaj kad jeho npad, pln, zmer a vice vera. Zisuje, e v tomto stave sa nekomunikuje pomocou slov, ale vnmaj sa priamo samotn mylienky. To sa stupuje a do tej miery, e, ako to definoval jeden mu, . . . ctite sa vo vekch rozpa koch, ak s okolo vs udia, ktor nerozmaj tak ako vy." Krsa fyzickho tela alebo farba pokoky u neme by zdrojom hrdosti. udia tu v skutonosti fyzick tel u stra tili. Krsa, ktor sa teraz objavuje, nem ni spolon s fyzickm organizmom - jedinm jej zdrojom je dua. Mizne aj stotonenie sa s uritm pohlavm; vina ud cti, e v tomto stave nem iadne pecifick rty mua alebo eny. Je preto celkom prirodzen, e v poslednch chvach existencie vystupuj do popredia dve kvality, kto r s tak charakteristick pre ducha - lska a poznanie. alia pozoruhodn rta ivotnho prehadu tkvie v tom, e okrem svojich inov videli niektor udia pred svojimi oami aj ich nsledky pre druhch. Najivie to opsal jeden mu, ke povedal: Najprv som sa ocitol von z tela a videl lea svoj fyzick orga nizmus. Potom som si uvedomil svetlo - ni, len svetlo - bolo vade okolo ma. Potom sa vade dookola zaali miha obrazy z mjho ivota. Dalo by sa to charakterizova ako zmer - aby som si to mohol pozrie. Za mnoh veci som sa naozaj vemi hanbil. To svetlo mi ukazovalo, o bolo zl, kde som spravil chybu. A s vekou realitou . . . Zdalo sa, e tento pohad nasp, i spomienky, alebo o to bolo, malo hlavne zhodnoti cel rozsah mjho ivota. Ako nejak 173

sd . . . Potom zrazu svetlo stemnelo a zaala konverzcia; nie vak slovami, ale v mylienkach. Ke som nieo videl, alebo pre val nejak dvnu minulos, bolo to akoby som ju pozoroval cez oi (mohli by ste poveda) vemocnho poznania, ktor ma viedlo a pomhalo mi zorientova sa. Na tto as si vemi dobre pamtm. Neukzalo mi iba vsle dok, ale aj dosah vplyvu na druhch ud. Vetko som preval, boli s tm spojen pocity a vzba s poznanm . . . zistil som, e sa nestrcaj ani nae mylienky . . . bola tam kad idea . . . nae mylienky nezanikaj . . . " Tto situcia sa me poklada za vemi neprjemn, ke mnoh udia sa vracaj s pocitom, e musia zmeni svoj ivot. Pozrime sa na nasledujce ryvky z rozhovoru s dvoma mumi: (1) Nikomu som nepovedal o svojom zitku, ale ke som sa vrtil, zmocnilo sa ma neodolaten, naliehav, pliv elanie robi nieo pre druhch ud . . . Hanbil som sa za vetko, o som spravil, alebo nevykonal vo svojom ivote. Ctil som, e to potre bujem robi a nemem aka." (2) Ke som sa z toho vrtil, rozhodol som sa, e bude lepie, ak sa zmenm. Vetko som outoval. Nebol som spokojn so ivo tom, ktor som dovtedy viedol. Chcem zaa lep ivot." Hoci sa ma vea ud pta, i som nehovoril s niekm, kto by opisoval peklo, pravdou ostva, e v tom obrovskom materili, ktor som nazhromadil, ani jeden lovek nevykresuje obraz, podobajci sa archetypnmu peklu. Chcel by som vak poznamena, e nikdy som nerozprval s love kom, ktor pred svojm zitkom patril medzi nejakch skutonch zloincov. Vetci boli normlni, prjemn udia. Ich priestupky boli menie - rovnakch sa dopame vet ci. ako by preto mohol niekto oakva, e bud poslan do ohnivej jamy. Na druhej strane, ni z toho, o som uviedol, monos pekla nevyluuje. 174

Niektorch ud zjavne trpi skutonos, e sveteln by tos miluje bezvhradne vetkch ud a odpa im, na priek ich nedostatkom, ktor sa tak nzorne pred nimi od krvaj. Ja mem poveda len toko, e milujem svoje deti napriek ich chybm a urite ich budem milova aj v budcnosti, bez ohadu na to, o by mohli spravi. In s zasa nespokojn, e tieto zitky sa nejavia v sla de s predstavou poslednho sdu na konci sveta. Ja tu vak nijak disharmniu nevidm. Kad, kto by sa vrtil zo svojej smrti" a hovoril by, e preiel poslednm sdom - klame. Kee koniec sveta ete nenastal, kad sprva o om v rmci zitku na prahu smrti, by vyvrtila platnos samotnej udalosti. Posledn sd nie je vbec vylen a udia, ktor preili svoju smr, to v iadnom prpade nevy vracaj. Naopak, mnoh, s ktormi som hovoril, vyjadrili presvedenie o tom, e prde. Treba vak doda, e tto skutonos prijmaj na zklade psomnej autority a ne odvodzuj ju z nioho, o sa dozvedeli, alebo pozorovali poas svojho zitku blzko smrti. Pojmy neba a pekla, sdu a poslednho sdu, konca sveta a boej milosti s vetko eschatologick defincie, na ktorch sa rozvjaj diskusie medzi teolgmi. Vetky s vemi zvan a tak komplikovan vo svojej dleitosti, e je vemi ak hovori o nich priamo nam obyajnm ja zykom. Preto sa na ich vyjadrenie niekedy pouvaj ob razn, nzorn termny. Ke prejdeme histriou maliarstva v Eurpe, stretneme sa v jednotlivch obdobiach s rznymi symbolmi predstavu jcimi sd, ako naprklad kniha zznamov i tov, sdny dvor alebo vhy (venie du). Platn v mte o Erovi ho vor o znakch", ktor maj na sebe due pred sdom. V Tibetskej knihe mtvych je tento pojem zobrazen ako zrkadlo karmy". astnci zitkov stle zdrazovali, e slov, ktormi sa snaia opsa svoje dojmy, s len analgie alebo metafo ry, ktor nikdy nemu dokonale vystihn to, o le a175

leko za monosami udskho jazyka. Nemus ns preto prekvapova, e slov, ktor pouvame v dnenej dobe techniky, s odvoden z rznych oblast vedy. Sta len spomen optiku, ke udia hovoria o obrazoch, diapozit voch alebo o filme. Symbolika dnench opisov nm pri pomna rchly nstup techniky v oblasti fotografie a telev zie, alebo projektov s trojrozmernm hologramom i okamitou odozvou. Moja posledn poznmka sa tka otzky, o by sa mohlo sta s takmi osobami, ktor maj na svedom zverstv faizmu. Ak to, o om mi hovorili moji respondenti, pre va kad, predstavme si na chvu, o by sa s nimi odohralo poas takhoto ivotnho prehadu. A to zvl vtedy, ak by videli nielen svoje sebeck skutky, ale aj ich nsledky pre druhch. T, o patrili k pvodcom faistickch zverstiev, boli zrejme tak dokonale zbaven akejkovek lsky, e dokzali spsobi smr milinov nevinnch obet. Zapr inili nespoetn individulne tragdie odlenia rodiov od det, manela od manelky, priatea od kamarta. Obe te boli nepredstavitene poniovan a strvili cel roky v slzch, bolesti a o hlade. Ak pvodcovia zla zaili to ist, o sksili udia na prahu smrti, potom vetko to umieranie videli ivo a presvedivo pred svojimi oami. Ani v najdivokejej fantzii si nedokem predstavi hroznejie a ne znesitenej ie peklo.

176

3
Samovrada

Termn samovrada" sa pouva v svislosti so irokou klou spsobu sprvania, zameranho - aspo potencilne - na vlastn znienie. Svoj pvod m v rznych motvoch alebo psychickch stavoch a pcha sa za vemi rozmanitch okolnost. U vea storo zpas udstvo s mnohmi aspekt mi samovraednho sprvania. Spoiatku sa skmalo hlav ne z hadiska teologickho, etickho a filozofickho. Ne skr sem pribudlo ete hadisko socilne a psychologick. Napriek tomuto dlhmu vskumu ostalo vea otzok otvo rench. Na zklade skutonosti, e niektor udia, navrten do ivota po vemi tesnom kontakte so smrou, hovorili o du chovnch zitkoch, me vznikn otzka, m novm pri speli ich sprvy k rieeniu problematiky samovrady. Mus me predovetkm zdrazni, e vahy o zitku na prahu smrti nevysvetuj s konenou platnosou vetky zhady spojen so samovradou. V najlepom prpade si meme poloi dve otzky: 1. Vracaj sa udia zo zitku na prahu smrti s nejakm inm a zvltnym postojom k samovrade, i ke sa o u sami nepoksili? 2. Lia sa zitky na prahu smrti samovrahov od zitkov ostatnch? Hoci udia, ktor sksili stretnutie so smrou, asto ctili, e sa u nechceli vrti, vetci odmietaj samovradu ako prostriedok nvratu do tohto stavu. Odchdzaj sp do ivota s pocitom, e prve v priebehu zitku na prahu smrti pochopili, e musia v ivote splni nejak lohu. Pri chdzaj nasp s vnym a horlivm postojom a prijmaj ho so vetkmi podobami a prejavmi. Ani jeden z mojich respondentov sa nijako neusiloval o zopakovanie svojho zitku na prahu smrti. 179

V ase, ke som dokonil rukopis prvej knihy, stretol som len vemi mlo prpadov zitkov, ktor nastali v d sledku pokusu o samovradu. Myslm, e je to pochopite n. Tieto osoby nie s ochotn hovori o svojich sksenos tiach, pretoe me u nich pretrvva pocit viny zo zfalho inu. Odvtedy som vak objavil niekoko alch prpadov. Vetci tto udia sa zhodli v jednom bode: vnmali, e ich pokus o samovradu ni nevyrieil. Ocitli sa presne v tch istch problmoch, z ktorch plnovali samovradou unik n. akos, ktorej sa chceli zbavi, nech u bola akko vek, ostvala s nimi aj tam, na druhej strane, a to - nevy rieen. Jedna osoba spomnala, e bola akoby uvznen" v si tucii, ktor vyprovokovala jej pokus o samovradu. Mala pocit, e cel dejstvo sa neustle a dookola opakuje: Ten problm, o ktorom som vm hovorila, nezd sa mi tak dleit, ke sa na pozerm ako dospel lovek. Ale vtedy, v tom veku, videl sa mi vemi podstatn . . . Nu a to vetko sa odohralo tam, i ke som bola mtva"'. Vyzeralo to, e sa udalos opakuje, znova od zaiatku. Prelo to ete raz do konca a ja som uvaovala: ,Chvalabohu, e to skonilo.' A potom prila reprza a ja som si pomyslela: ,, nie, nie zasa to ist!'" Vetci uviedli, e po prekonanom zitku u nikdy nebu d rozma o samovrade. Uvedomili si, e spravili chybu a boli radi, e im tento pokus nevyiel. Ke som sa jednho mua sptal, i by sa vo svetle tohto zitku rozhodol op k samovrade, odpovedal: Nie. Nikdy by som to u nespravil. Nabudce zomriem priro dzene, pretoe vtedy som si uvedomil, akm krtkym asovm obdobm je n ivot, koko toho treba urobi, km ste tu. A ke zomriete, zana venos." Je celkom zaujmav, e spomnan nzory a sksenosti sa tak blzko zhoduj so stanoviskami vyjadrenmi vo ve180

mi starch teologickch argumentoch proti samovrade. Mnoh teolgovia a filozofi cel veky vystupovali proti sa movrade, vychdzajc z predpokladu, e n ivot je v skutonosti uritou lohou alebo darom" od Boha a preto nemme prvo na svoj ivot siaha. Platn v diele Phaedo nara na doktrnu, poda ktorej vetci sme zara den na zemi na urit miesto a nesmieme z neho ujs. Tvrd, e v podstate patrme Bohu a on sa o ns star. Nememe sa preto tmto spsobom svojej lohy zbavo va. V stredoveku Tom Akvinsk presadzoval nzor, e ivot je urit dar od Boha a'e len Boh m prvo posdi, kedy sa m skoni. John Locke, anglick filozof sedemns teho storoia, ktormu vame za niektor mylienky vo Vyhlsen nezvislosti a v stave, taktie zdrazoval, e sme bom majetkom, Boh ns tu posiela s uritou lohou a nie preto, aby sme svoje posty svojvone opali. Podobne, nemeck filozof Immanuel Kant, vemi svoj rzny myslite medzi ostatnmi, napsal: ,. . . . len o zaneme skma samovradu z hadiska nboen stva, okamite ju vidme v pravom svetle. Boli sme umiestnen do tohto sveta za uritch podmienok a za uritm elom. Samovrah sa protiv vli svojho stvoritea; prichdza na druh svet ako ten, kto svoje miesto opustil; mus sa k nemu pristupova ako k rebelovi voi Bohu . . . Boh je n vlastnk, my sme jeho majetkom, jeho prozretenos pracuje pre nae dobro." Neuvdzam vetky argumenty preto, aby som podporil ich sprvnos a logiku, alebo odsdil samovradu z hadiska etiky i morlky. Chcem len poukza, e vemi podobn pocity, tkajce sa zmyslu ivota a vzahu k samovrade, s vyjadren v teologickch postojoch, ako i v slovch a mylienkach ud, ktor preili vlastn smr. Uvedomujem si, e zitky, ktor som citoval v tejto kapitole, mu vyvola lavnu otzok. Niektor tvrdili, e v uritch kultrach samovrada nie je morlne odsudzovan, ako je to veobecne v naej kultre. Me by dokonca -181

povaovan za in hodh cty, ako je to v prpade japon skch samurajov. Mohli by sme sa spta: Opisoval by ritulny samovrah z takejto spolonosti po resuscitcii rov nak druh zitku?" Mnoh alej uvdzali, e v skutonosti sa vetci nejakm spsobom dopame samovrady. Ide o nzor, e pravde podobne kad z ns vykonva nejak innos, o ktorej by sme mali vedie, e v konenom dsledku pokod nae zdravie alebo spsob smr. Tri najvypuklejie negatva v naej spolonosti s: fajenie, prijmanie potravy s vyso km obsahom cholesterolu a riadenie motorovch vozidiel pod vplyvom alkoholu. udia sa nevzdvaj spomnanch slabost, napriek poznaniu, e tto ich innos me nako niec skoni smrou v dsledku choroby alebo vo forme dopravnej nehody. Mohli by sme sa spta, ak je rozdiel medzi takmto sprvanm a skutonou samovradou"? V ktorom bode tohto spektra samovraednho sprvania by zaali inkova tresty", o ktorch sa hovor vo vyie spomnanch ryvkoch? Niektor udia sa dopaj samovrady z altruistickch dvodov, naprklad aby zachrnili druhch. o by prevali t, ktor podstupuj takto hrdinsk smr? A o sa deje s osobami, ktor si siahaj na ivot v mukch psychotickej depresie alebo ich postihla nenahraditen strata? Je znma skutonos, e mnoh potencionlni samovra hovia sa nechc naozaj zabi, ale plnuj len takmto sp sobom upozorni na svoje problmy a potreby. Mnoh psy chiatri sa naopak nazdvaj, e jedinci, ktor maj sklony k nehodm, s udia, sce vedome neprechovvajci mys ly zabi sa, ale tento ciel ostva i naalej v ich podvedom. tohto pohadu by potom boli ich zdanliv nehody vlastne podvedom pokusy o samovradu. Nikto nepozn konen odpovede na takto zloit otz ky a tieto problmy ani ja nechcem zjednoduova. Mem len kontatova-, e zitky na prahu smrti, ktor nastali pri 182

pokuse o samovradu, sa lili od ostatnch v tch aspek toch, ktor som tu uviedol. Ke sa sptali na tento problm jednho mjho priatea - psychiatra, ktor tie absolvoval zitok na druhom sve te" poas klinickej smrti v dsledku infekcie, dal na to zaujmav odpove. Vyjadril vieru, e Boh je vo svojej podstate omnoho chpavej a odpa ovea viac, ne sme schopn pochopi my, udia, a e Boh sa postar o vetky tieto veci v harmnii so svojou lskou a mdrosou. o potrebuj samovrahovia od ns, svojich najblich, nie je sd, ale lska a porozumenie.

183

4
Reakcie duchovenstva

Vo svojom predslove ku knihe ivot po ivote Dr. Elisabeth Kbler-Ross predpovedala, e takto typ tdie vyvo l kritiku lenov cirkvi. Do istej miery to bola pravda. Vea kresanskch kazov rznych vierovyznan mi vak hovori lo o svojom naden a zujme o tento druh tdia a pozva lo ma predna na tto tmu do svojich cirkevnch zhro maden. Mnoh kazi sa mi zdverili, e maj farnkov, ktor im rozprvali o vlastnch zitkoch na prahu smrti. Zrejme boli poteen pochopenm zo strany niekoho, kto svojm povolanm prekrauje rmec duchovenstva. Nemlo ka zov cti, e tieto zitky potvrdzuj to, o sa hovor o po smrtnom ivote v Biblii. Kresansky orientovan asopis Guidepost uverejuje podobn prbehy u cel roky. Jeden metodistick kaz mi porozprval prbeh, ktor sa odohral ete skr, ako sme zaali na vskume zitkov na prahu smrti spolupracova. Uvdzam ryvok z nho dial gu, kde sme diskutovali o vzname vlastnej prce. K A Z : T pani bola smrtene chor. Trpela na chorobu ob liiek. Ke som s ou hovoril o smrti ete predtm, ne zomrela, potvrdzoval som svoju vieru v ivot po smrti. Povedal som jej, e ju posilnil ist vskum lekrov, ktor sa rozprvali s umi po spench resuscitcich. Pacientku to vzruilo. Sama sa k tme Vrtila poas niekokch alch mojich nvtev. Pri pohrebnej rei som potom spomenul tieto rozhovory a sku tonos, ako to ovplyvnilo vieru nebohej. udia v laviciach po vali s nesmiernym zujmom. Tvrdil som im, e tto ena ije alej a ver tomu aj mj priate, lekr. Mala vemi rada svojho manela. Ke pred niekokmi rokmi zomrel, zdalo sa, akoby zahynula aj as z nej. A pri kzni som povedal, e odila za nm a s niekde 187

spolu s Kristom. Nemyslel som to obrazne alebo symbolicky, ch pal som to doslova. To ich uteilo . . . Po pohrebe sa stalo osi neobvykl. udia sa pri mne zastavuj obyajne po kzni v nedeu a vyjadruj uznanie, ale nikdy nie po pohrebe. Bola to neslchan udalos. Vtedy ku mne prilo asi desa ud, aby vyslovili obdiv nad mojou reou pri pohrebe . . . Zkladn vec, o ktor sa snam pri kzni, je vies ud k lske. Upozorujem ich, e v okamihu smrti prichdza Kristus a pta sa: ,Ako si miloval?' Lska je to, o zdrazuje Kristus. Neplatilo to len kedysi dvno pred dvetisc rokmi, ale i teraz, ke udia umie raj a prechdzaj duchovnm sdom v pozitvnom zmysle slova. Niekokokrt som biblick ryvok pouil pre posilnenie ducha a viedol ud k pochopeniu dleitosti lsky a viery." D r . M O O D Y : U skr ste rovnako ako ja spomenuli, e mte pochybnos, i mohla by veda dokza existenciu ivota po smrti." K A Z : Nu, keby sme mohli dokza ivot po smrti, o by sa rovnalo v podstate dkazu existencie Boha, otriaslo by to celm systmom naej viery. Nememe potvrdi ani jeden z podstat nch kazov v ivote. Najvy ivot sa mus prijma s vierou. Keby sme boli schopn vytvori nejak skratku a dokzali by sme, e ivot existuje aj za hrobom, udia by nepotrebovali nijak vie ru. ivot je ale tajomstvo. ivot po smrti je tie vek zhada. A keby sme vedeli rozlti kd, potom by sme nemuseli nar ba s vierou - to by rozruilo cel systm. V konenom dsledku sa preto musia tieto pravdy prijma cez vieru. To, o hovoria niektor udia po svojom nvrate do ivota, potvrdzuje moje pre svedenie a posiluje ho. Upevuje moju vieru, pretoe som ve riaci. Keby som nm nebol, nepresvedilo by ma to." To bol nzor jednho metodistickho kaza, ale ned fam, e takto bude so mnou shlasi kad kaz. Niekoko z nich u vystpilo s konkrtnymi nmietkami. Jedna prila zo strany teologicky liberlnych kazov, ktor vidia funkciu cirkvi v jej etickom zameran a zapjan sa do socilnych reforiem, zabezpeujcich spravodlivos pre vetkch. 188

Z takejto teologickej perspektvy dospeli k zveru, e zu jem o preitie telesnej smrti je staromdny. Poul som nie kokch kazov'poznamena, e maj pocit, akoby sa zu jem o ivot po smrti strcal, alebo aspo by sa strca mal. V zhode s tmto stanoviskom sa ma nedvno jeden star episkoplny kaz sptal: Nemali by ste radej myslie na tento svet a nie na druh? Nie je tu dos problmov, ktor treba vyriei?" Pokraoval alej a vysvetoval, e v minu losti sa asto rzni vodcovia snaili odpta pozornos ud, ktor boli obeami socilnej nespravodlivosti - od ich po zemskej biedy - prsubom lepieho ivota v nebi. To iba za predpokladu, e nevyboia z lnie alebo nenarazia lnom na skalu, o sa im me sta, ak poruia urit pravidl. Jeho odpor voi tdiu zitkov na prahu smrti bol inmi slovami zaloen na predstave, e doktrny o posmrtnom ivote kedysi predstavovali maskovan pokusy o socilny tlak. Do uritej miery shlasm s postojmi vyjadrenmi tmito predstavitemi duchovenstva. Ctim, e existuje vea sku tonej socilnej nespravodlivosti na tomto svete a ja sm by som bol rd, keby som mohol pomc odstrni nezrov nalosti a napravi chyby. Chpem, e prkaz miluj svojho blneho, ako seba samho" je dleit a znamen, e by sme mali spravi vetko, o je v naich silch, aby sa zlepili osudy naich blnych a pomohlo sa tm, ktor s menej astn ako my. Predsa vak je tu niekoko aspektov, v ktorch sa moja perspektva a moje sksenosti lia od nzorov kazov. Prekvapuje ma ich kontatovanie, e zujem o fenomn osobnho preitia telesnej smrti je na stupe, alebo e do konca zanik. Moje vlastn pozorovania sa ostro rozch dzaj s tmto nzorom. Ctim, e sa rovnakm otzkam venuje ete stle vea ud. Zisujem tie, e nie som schop n odhali, preo by sa zujem o socilne problmy vyluo val so zujmom o ivot po smrti. lovek sa me stara o blaho druhch, i ke si je plne vedom existencie ivota 189

po smrti a zaujma sa o nov zistenia, potvrdzujce tto monos. Vea ud, s ktormi som hovoril, skutone vyjad rilo intenzvnu chu stara sa o astie druhch. Vrtili sa do ivota povzbuden vo svojej snahe pomha inm, po kia s tu na zemi. Shlasm s takmi ciemi. Viera v po smrtn ivot ns vbec nemus odptava od socilnych problmov, ale naopak, me by pre ns podnetom, aby sme sa zasadili o ich vyrieenie. .Nemem alej shlasi ani so stanoviskom, e jedinm alebo hlavnm zmyslom udriavania doktrn o ivote po smrti, je odptavame ud od problmov ich existencie. Vea ud mi povedalo o svojom strachu zo smrti. Nevedia sa zmieri s predstavou, eby ich vedomie pri smrti zaniklo. Inm chbaj priatelia alebo prbuzn, ktorch stratili a dfaj, e tieto osoby niekde ete ij. Spomnan zuj my s vemi vzdialen od otzok socilnej nespravodlivosti alebo triedneho tlaku. Mj prstup k tmto zitkom bol navye formovan vlastnmi lekrskymi ciemi. udia mi rozprvali - ako le krovi - o svojich zitkoch, ktor boli v ich ivote vemi vznamn a vyskytovali sa pri kontakte s lekrskymi resus citanmi metdami. Myslm, e tu ide aj o problm z ha diska medicny. o najhlbie by som chcel pochopi ich zitky na prahu smrti, ke sa nachdzaj v opatere lek rov. Nechcem tvrdi, e moja perspektva je v nieom lepia ako vahy liberlnych kazov, ktor som u spomnal. Moja je len odlin. Ich pocit, e zujem o ivot po smrti upad, me by spsoben vlastnm obmedzenm kon taktom s podobne zmajcimi kazmi alebo farnkmi, ktor s orientovan na svoje socilne zujmy. Mj dojem, e tto otzka je stle aktulna, me by rovnako spsobe n vlastnmi nedostatonmi sksenosami s umi, ktor prejavuj o tto oblas zujem. Nemem vak nikdy tvrdi, e som spoznal, ak je mienka viny kresanov na tto problematiku. 190

Druh skupina kazov, ktor vyslovila kritiku voi zit kom na prahu smrti, hodnot otzku z konzervatvneho teologickho hadiska. Mm na mysli tch, ktor s pre sveden, e zitky na prahu smrti riadia satansk a dmo nick sily. Nemm iadne oficilne vzdelanie v oblasti teolgie. Oboznmil som sa len s prcami niektorch vekch teol gov, akmi boli sv. Augustn, Tom Akvinsk a Jn Kal vn. Spytoval som sa vak svojich priateov - kazov a teolgov o si myslia o takchto obvineniach. Zhrnutm vetkch ich nzorov sa dospelo k stanovisku, poda ktor ho mono tieto zitky akceptova ako relne a prospen, ak sa medzi inm uke ich vplyv na dotynch ud formou bliieho kontaktu s Bohom alebo vraznejm zujmom o tdium nboenstva. Moje praktick vsledky tento trend potvrdili. Poda inch kazov mus by kritriom vzii ich zhoda s uenm Biblie. Shlasili so mnou, e v tomto prpade bola zkladn podmienka splnen. Musm sa prizna, e som bol znepokojen, ke ma ob vinili - hoci len nepriamo - zo spoluprce s diablom. Moja nboensk viera je pre ma vemi dleit a nevedel som, ako sa inne brni proti obvineniam zo satanizmu. Uah ilo sa mi trochu po rozhovore s metodistickm kazom - prsnym konzervatvcom a fundamentalistom. Uistil ma, e i jeho obvinili lenovia sekty - ete ortodoxnejej, e patr k pomocnkom Satana. Musm sa preto uspokoji kontatovanm, e v tomto obrovskom, rozmanitom svete sa vdy njde niekto, kto bude vau motivciu napda a spochybova. Smiem iba dfa, e ak sa pomlim, objav sa tie niekto, kto ma privedie sp na sprvnu cestu. V svislosti s touto diskusiou treba spomen tretiu sku pinu kazov, ktor nebola ani tak kritick, ako skr ustrchan. Odmietali komentova zitky a nazdvali sa, e patria skr do oblasti medicny. Tento jav by mal poda 191

nich osta v kompetencii lekra. asto odopierali hodnoti zitky s tvrdenm, e ide proste o halucincie. Tento po stoj zaujmaj napriek skutonosti, e udia si dvaj svoje zitky do svislosti skr s nboenskm ivotom a vierou ako s vlastnm zdravm. Prejavuje sa tu ete jedna star dilema - konflikt medzi odbornkmi z pozcie ich kompetencie. Kad profesia m uritch lenov, ktor iarlivo stria svoje zemie pred vpdom zvonku. Tto udia sa brnia, ke nejak informo van laik alebo lovek z inho odboru rozober pecilne otzky, svisiace s ich vlastnou profesionlnou domnou. Vetky profesie maj tie lenov, ktor s vemi neochotn, ak maj prejavi zujem o nejak javy, ktor sa nachdzaj mimo ich psobnosti alebo pecializcie. Urite je potrebn brni sa ahkovnemu zjednoduo vaniu zloitch problmov. Profesionlny exkuzivismus m vak svoje nevhody a akosti. Tento postoj naprklad brzd rozvoj intelektu. S vysokou pravdepodobnosou tie vyluuje monos, aby nestrann pozorovate pomohol od bornkovi pri pochopen jeho predmetu skmania. Tak stanovisko zrejme navye predpoklad, e sasn rozdelenie prce medzi profesie a odbory tdia vyerpva cel realitu. Myslm si, e z hadiska nejakho novho javu alebo problmu mus by naozaj neprjemnm osudom, ak sa tento kaz ocitne na rozhran medzi psobnosami dvoch udskch odbornost. Stretol som kazov, ktor zrejme neradi hovorili o nie om, o aspo v nznaku patrilo do kompetencie medicny. Bol som vemi prekvapen ich obrannm postojom, ktor zaujali pri diskusii o klinickch aspektoch tchto prpadov. To vak bolo v prkrom rozpore s ich hlbokm pochopenm a zujmom o zdravotn stav i prognzu pacienta. Naiel som teda kazov, ktor nechc hovori o zitkoch na pra hu smrti, pretoe sa im zd, e ide o javy z odboru medic ny. Na druhej strane, viacer lekri mi prezradili, e odmie taj hovori o tchto zitkoch so svojimi pacientmi, lebo 192

si myslia, e to patr do oblasti ich nboenskho ivota. Strune povedan, mm dojem, e niektor udia chpu tento jav ako jeden z kazov, ktor leia na rozhran dvoch svetov a s preduren k tomu, aby boli nepopulrne. Vina kazov, ktorch som u poznal alebo stretol v priebehu vskumu, sa zaujmala o moju prcu a schvao vala ju. Poteilo ma to. Tto udia si uvedomili, e sa nesna m dospie k nejakm zverom a ani nevnucujem svoje pocity inm. Naopak, plne si uvedomujem svoje obmedze n monosti a vtam kritiku i radu aj z inho pohadu.

193

5
Historick prklady

Ke sa ma pred niekokmi rokmi sptali, i poznm neja k historick prklady zitkov na prahu smrti, musel som odpoveda zporne. Odvtedy sa vak ukzalo, e existuje mnostvo takchto udalost, ktor s zaznamenan v naj starch psomnch pamiatkach. Myslm, e bude vhodn, ak tu uvediem niektor podrobnejie citty z rznych zdro jov, kultr i obdob. Citty s len zlomkom materilu, kto r som zatia nazhromadil. Vetko to, o sa dostalo ku mne, je pravdepodobne len pika adovca. Prbeh ukameovania apotola tefana sa vyzdvihuje ako jeden z monch zitkov na prahu smrti. V Skutkoch apotolskch 7:54-58 sa hovor, e predtm ne bol tefan ubit na smr rozzrenm davom (a zrejme predtm, ne dolo k zjavnmu zraneniu), zail urit vziu: Tu ke ho pouli, pukali hnevom vo svojich srdciach a zubami naho krpali. On vak pln Ducha Svtho, uprene pohliadol k nebu, uzrel slvu Boiu a na pravici Boej st Jeia, riekol: ,HIa, vidm nebo otvoren a Syna loveka st na pravici Boej!' Tu skrkli vekm hlasom, zapchali si ui a spolone sa vrhli na neho. I vyvliekli ho za mesto, kde ho zaali kameova. Svedkovia si odloili plte pri nohch mladka, ktor sa volal avol." Ctihodn Beda bol anglick mnch, ktor il v rokoch 673 a 735 nho letopotu. V roku 731 napsal Histriu anglickej cirkvi a udu. Medzi inmi zzrakmi opisuje n vrat zo smrti", ktor sa napriek niektorm odlinostiam vemi podob dnenm prbehom: V tom ase sa stal pozoruhodn zzrak v Britnii, ako kedysi za starch db. Aby toti prebudil ivch z duchovnej smrti, vrtil 197

sa jeden mtvy" mu sp do telesnho ivota a rozprval mnoh prekvapujce veci, ktor videl, a niektor z nich povaujem za hodn strunej zmienky. Bol hlavou rodiny na jednom mieste v krajine Northumberland, znmej ako Cunningham, a viedol od dan ivot s celou svojou domcnosou. Raz ochorel a jeho stav sa stle zhoroval, a prila krza a jednho veera zomrel. Ale na svite sa znovu vrtil k ivotu a na vek zdesenie prtomnch sa posadil. Vetci uli, iba jeho ena, ktor ho vemi milovala, ostala pri om, chvejc sa od strachu. Mu ju upokojoval slovami: Neboj sa, pretoe naozaj som unikol zo zovretia smrti a budem zasa i medzi umi. Ale odteraz nesmiem i tak, ako som il a musm prija celkom nov spsob bytia." . . . Onedlho sa vzdal vetkch pozemskch povinnost a vstpil do kltora v Melrose, ktor je takmer cel obkolesen ztokou rieky Tweed . . . O svojom zitku zvykol hovori toto: Mojm sprievodcom bol pekn mu v iarivch atch a ticho sme krali asi severovchod nm smerom. Ke sme takto postupovali, prili sme k vemi iro kmu a hlbokmu doliu, ktor bolo nekonene dlh . . . osko ro ma vyviedol z tmy von, do atmosfry jasnho svetla. Pred nami sa tila obrovsk, nekonene dlh a vysok stena, a to na vetky strany, kam som pozeral. Kee som nevidel iadnu brnu, okno ani vchod, zaal som sa udova, preo sme tu li. Ke sme vak k nej pristpili, zrazu - neviem akm spsobom - sme sa ocitli na jej vrchole. Za ou sa rozprestierala irok, krsna lka . . . Svet lo, ktor zaplavovalo priestor, bolo silnejie a jasnejie ako le slnka na poludnie . . . " (Sprievodca mi povedal): Mus sa teraz vrti do svojho tela a i ete raz medzi umi. Ke bude vi svoje iny starostlivej ie a zachov svoje slov a spsoby estn a jednoduch, potom, po smrti, dostane nov domov medzi astnmi duchmi, ktor vid. Viedol som a tu iba preto, aby si objavil, ak bude tvoja budcnos." Ke mi to povedal, nechcel som sa vbec vrti do svojho tela. Bol som prli uchvten prjemnosou a krsou miesta i spolo nosti . . . Neodvil som sa vak postavi proti vli mjho sprie vodcu a medzitm, neviem ako, som sa zrazu naiel op medzi ivmi. Ten Bo mu nerozprval o nadpozemskch veciach otupenm a bezstarostnm uom, ale hovoril iba s tmi, ktorch prenasle doval strach z trestu, alebo sa uteovali ndejou na ven radosti 198

a boli ochotn vzia si jeho slov k srdcu a zdokonaova sa vo svtosti. Na tomto prbehu ns me zauja zvl jednoznan spsob, akm zitok zmenil nzory a ivot dotynho lo veka. Zaujmav je aj prtomnos ducha, ktor ho sprev dza v prechodnom stave a tie jeho nechu hovori o tom s niekm, kto ho nepova s asou a nezaujato. Dva zaujmav prbehy neznmych rskych autorov z de viateho a desiateho storoia sa objavuj vo vynikajcej zbierke keltskej literatry Keltsk miscelanea (A Celtic Miscellany), ktor do anglitiny preloil Kenneth H. Jackson.

Mal

chlapci,

ktor

li

do

neba

. . . Donnn, syn Liatha, jeden zo Sennovch iakov, iel zbie ra morsk riasy na pobreie s dvoma malmi chlapcami. More mu odnieslo ln a na ostrove nebol nijak in, ktorm by vedel chlapcov zachrni. Obaja sa utopili. Na al de sa ich tel vy plavili na pl ostrova. Prili rodiia chlapcov, stli tam na pli a iadali, aby im synov vrtili ivch. Senn riekol Donnnovi: Povedz chlapcom, aby vstali a prehovorili so mnou." Donnn povedal chlapcom: Mete vsta a hovori s rodimi, pretoe vm to prikazuje Senn." Oni okamite na Sennov prkaz vstali a povedali svojim rodiom: Zle ste spravili, e ste ns zobrali z tej krajiny, do ktorej sme vkroili!" Ich matka zaialila: Ako mete by radej v tej krajine, ne sa nevrti k nm?" Matka," odpovedali, keby si nm dala moc nad celm svetom a zrove vetky jeho radosti a poteenia, museli by sme ho povaova za vzenie v porovnan so ivotom a svetom, do ktorho sme vstpili. Nezdrujte ns, pretoe je as nvratu do krajiny, odkia sme prili; a Boh sprav pre ns to, e nebudete za nami iali." Tak im rodiia dali svoj shlas. Chlapci li spolu so Sennom do jeho oratria, kde prijali sviatosti a odili do neba. Ich tel boli pocho van pred oratriom, kde il Senn. A to boli prv mtvi, pocho van na ostrove Scattery. 199

Prbeh

duchoch

ili dvaja tudenti, ktor sa spolu uili a rstli od samho det stva. Takto sa rozprvali vo svojej malej chatri: Je to smutn cesta, ke nai drah a priatelia id od ns pre, lebo sa nikdy nevrtia, aby nm povedali o krajine, do ktorej vstpili. Spravme tak dohodu, e kto zomrie prv, prinesie sprvu druhmu." Nech je tak! Shlasm." Dohodli sa, e ak niekto z nich zomrie prv, tak prinesie sprvu druhmu skr, ako prejde mesiac. Za krtky as jeden z nich zomrel. Ten druh ho pochoval a zaspieval mu rekviem. akal na neho a do konca mesiaca, ale nikto nepriiel. Zaal preto na neho nadva a prosil sv. Trojicu, aby mu dovolila s nm hovori. Ako sa tak hdzal tvrou k zemi, narazil hlavou na okenn rm a klesol bez ivota. Jeho dua videla telo leiace pred nm, ale myslela si, e je ete v tele. To je zl," povedala si, e mm teraz mtve telo. To museli urobi bratia v cirkvi." Pri tejto mylienke opustila dua dom a prila k jednmu kazovi, ktor prve zvonil. To nie je sprvne," hovorila mu, e ste mi dali mtve telo." Kaz neodpovedal. Odobrala sa k ostat nm, ale nepouli ju. Bola vemi neastn. Pobrala sa z kostola k encom. Tu som," hovorila. Nepouli. Zachvtila ju zrivos. Ila zase do kostola. Medzitm vkroili do jeho domu vybera desiatok. Videli tam jeho telo, a tak ho odniesli na cintorn. Ke dua vola do kostola, zbadala svojho priatea pred sebou. Tak teda," povedala, dlho si mekal, tvoj sub bol planm su bom." Ni mi nevytaj," odvetil druh, veakrt som priiel a stl blzko tvojho vanka, prosil a a ty si nepoul. Hust, ak telo nevnma ahk, terick, jemn duu." Poujem a teraz," povedala jeho dua. Nie," riekol druh. Tu je len tvoja dua. Odila z tvojho tela, z ktorho si chcel ujs. Prosil si, aby si sa so mnou stretol, a tak sa aj stalo. Beda tomu, kto in zlo! astn je ten, kto kon sprvne! Cho a pohadaj svoje telo, km ho nepoloia do hrobu." Nikdy sa do nevrtim, lebo je hrozn a odporn!" Mus s a bude i ete rok. Modli sa Beati za moju duu kad de, pretoe Beati je najsilnej rebrk, reaz a stuha, ktor me vyvies duu loveka z pekla!" Potom dua povedala tomu druhmu zbohom a ufujazdila do svojho tela. Ke do vchdzala, zavreala a vrtila sa sp do ivota; do neba sa pobrala na konci roka.

200

V prhodch sa vyskytuj prvky, ktor sa nachdzaj v mnohch sasnch zitkoch. V oboch udalostiach sme sa stretli s neochotou k nvratu. V druhom prpade sa po tvrdilo, e duch opustil telo. tudent vid svoj organizmus a spoiatku nie je schopn rozpozna, e je jeho vlastn (rovnak nzor zdieali aj niektor moji respondenti). V ma si efekt jednostrannho zrkadla"; t. j. hoci vid a po uje ostatnch, je pre nich sm neviditen a nepouten. Pozdravuje ho tie zomrel priate. Zaujmav prpad z inej kultrnej oblasti uvdza sir Edward Burnett Tylor, anglick antropolg devtnsteho sto roia. V knihe Primitvna kultra (Primitive Culture) opi suje nasledujci prbeh z Polynzie: Tento prbeh rozprval pnu Shortlandovi jeden jeho sluha, nazvan Te Wharewera. V opustenej chatri blzko brehu jazera Rotorua zomrela jeho teta. Kee to bola ena dos vysokho spoloenskho postavenia, nechali ju v chatri, pevne uzavreli ok n i dvere a jej obydlie sa opustilo, pretoe smr spravila z neho tabu. Asi o dva dni neskr, vasrno, vesloval Te Wharewera s niekokmi almi v kanoe nealeko tohto miesta, ke zbadali aksi postavu, ktor na nich mvala z brehu. Bola to jeho teta, ktor sa vrtila sp do ivota. Bola slab, premrznut a vyhlado van. Ke sa po vasnom zsahu domorodcov dostatone zotavila, rozpovedala im svoj prbeh. Jej duch opustil telo, vzlietol k Sever nmu mysu a priiel k vchodu Reigna. Tam, driac sa kmea popnavej rastliny akeake, zostpila do priepasti a dostala sa na pieson breh rieky. Ke s pozrela okolo seba, zbadala v diake obrovskho vtka, vieho ako lovek, ktor sa k nej blil rch lymi krokmi. Hrozn tvor ju tak prestrail, e jej prvou mylien kou bolo poksi sa vyplha nasp hore tou priepasou. Vtedy zazrela akhosi starca, ktor vesloval k nej v malom kanoe - roz behla sa mu naproti, a tak unikla vtkovi. Po bezpenom prechode na druh stranu, sptala sa starho Charona. kde prebvaj du chovia jej prbuznch a povedala meno svojej rodiny. Ke la potom po ceste, ktor jej starec ukzal, bola prekvapen, ako sa t cesta podob na chodnk, ktor tak dobre poznala na zemi; charakter krajiny, stromy, krky a ostatn rastliny - to vetko jej 201

bolo dverne znme. Dostala sa do dediny a medzi zhromadenm zstupom nala svojho otca a mnoho blzkych prbuznch. Pozdra vovali ju a vtali typickm kvlivm spevom, ktorm Maorovia vdy oslovuj toho. s km sa stretvaj po dlhom ase. Otec sa jej vak sptal na ostatnch ijcich, najm na jej vlastn diea. Potom povedal, e sa mus vrti sp na zem, lebo tam neostal nikto, kto by sa postaral o jeho vna. Poda otcovho prkazu sa odmietla o i len dotkn jedla, ktor jej ponkali mtvi, ke sa ju tam snaili zadra. Otec ju dostal bezpene do kanoe a prepla vil na druh stranu. Pri rozlke jej podal zo svojho pla dva vek sladk zemiaky, ktor mala doma zasadi ako pecilnu potravu pre jeho vna. Ale ked sa plhala hore priepasou, zaali ju prenasledova a aha dolu duchovia dvoch det. Unikla im len tak, e odhodila sladk huzy a km ich oni jedli, vystpila hore skalou, driac sa kmea akeake. Vtedy prila na zem a odtia odletela na miesto, kde zanechala svoje telo. Ke sa vrtila do ivota, zistila, e je v tme a vetko, o zaila, sa jej zdalo ako sen, km si nevimla, e je opusten a dvere s pevne zatvoren. Tak spoznala, e naozaj zomrela a vrtila sa sp do ivota. Ke svitlo rno, do uzavretho domu prenikli cez trbiny le slnka. Blzko seba na zemi zbadala kalaba sasti naplnen ervenm okrom, zmiean s vodou. Ke vypila dychtivo obsah do poslednej kvap ky, ctila sa posilnen a podarilo sa jej otvori dvere. Vyliezla von, na breh, kde ju oskoro objavili priatelia. T, ktor ju povali, pevne verili, e dobrodrustvo bolo skuton, ale utovali, e ne priniesla so sebou aspo jeden sladk zemiak ako dkaz jej nv tevy v krajine duchov. Nepodarilo sa mi zohna knihu Edwarda Shortlanda Tradcie a povery Novozlananov, z ktorej Tylor erpal. Napriek kultrnym varicim vo vyjadrovan a symboli ke a navzdory oividnmu skresleniu, ktor pravdepodobne vzniklo pri stnom podan, meme v prbehu spozna nie koko spolonch prvkov zitku na prahu smrti, o ktorch sme tu hovorili. Mtva" ena opustila svoje telo, prekroi la rieku, stretla sa s nebohmi prbuznmi a bolo jej pove dan, e sa mus vrti, aby sa starala o svojho syna. 202

Anglick spisovate Thomas De Quincey (1785-1859) dobre poznal zitky na prahu smrti. V knihe Spove an glickho povatea pia (Confessions of an English Opium Eater) opisuje vlastn problmy s uvanm pia. V jeho dobe bol tento zvyk dos rozren, pretoe droga bola volne dostupn a leglne sa predvala. Rozprva, ako sa mu niekedy vracali v pamti scny z jeho ivota a to mu pripomnalo prbeh jednej prbuznej, ktor bola poda mienky odbornkov jeho matkou. V prvom vydan knihy z roku 1821 pe: Rozprvala mi raz jedna vemi blzka prbuzn, e raz v det stve spadla do rieky. Bola u na samom pokraji smrti, ke ju v kritickej chvli zachrnili. V jednom momente videla vtedy cel svoj ivot, vetky jeho najpodrobnejie udalosti, ktor sa zoradili pred ou ako v zrkadle. Sasne v tej chvli sa v nej vyvinula aj schopnos chpa vetko naraz, i kad jednu as." V pokraovan tejto knihy pod nzvom Suspiria De Profundis De Quincey rozvja alej tto nehodu a opisuje tie skeptick poznmky, ktorch sa mu zrejme dostalo od nie kokch itateov: T ena ete ije, hoci je u v neobyajne vysokom veku. Mem kontatova, e medzi jej chybami sa nikdy nevyskytla ahkovnos alebo poruenie pravdovravnosti. Skr sa dopustila chb z nesmierneho odriekania a tm, e bola mono a prli prsna a nestupiv voi sebe i druhm. Starenina nbonos sa zmenila na askzu. Dovila prve svoj deviaty rok, ke sa hrala na brehu potoka a spadla do jednej z jeho hlbon. Po uritom ase, ktorho trva nie nikto nepozn, ju zachrnil pred smrou jeden farmr. Videl ju, ako sa vynorila na povrch. Predtm vak stihla zostpi hlboko do priepasti smrti a nazrela do jej tajomstiev tak aleko, ako sn nedokzalo ani jedno udsk oko, ktor by sa vedelo ete vrti. V uritom tdiu jej zostupu akoby ju, zasiahol der, jej oi osle pila fosorov iara a v mozgu sa okamite rozohralo vekolep

203

divadlo. V jednom momente, v mihnut oka, kad skutok, kad obraz jej minulho ivota znovu oil, vetko sa zoradilo nie za sebou, ale veda seba, ako zloky jednej koexistencie. Na cel drhu jej ivota, a do vzdialench tieov detstva padlo tak svet lo, akm sn bola iba iara, ktor osvietila vyvolenho apotola (Pavla) na jeho ceste do Damasku. Jeho to svetlo na urit as oslepilo, do dievenskho mozgu vak vlievalo nebesk mdros, take jej vedomie sa v krtkom okamihu stalo veprtomnm pri kadej jednej rte nekonenho prehadu." Niektor kritici sa v tom ase pozerali na prhodu skeptic ky. Odvtedy bola potvrden inmi zitkami, ktor boli v podstate zhodn a opisovali ich za rovnakch okolnost in udia, ktor o sebe nikdy nepouli. Skutonm dvodom k divu vak nie je simultnnos zobrazenia minulch uda lost ivota, ktor v skutonosti nasledovali po sebe a sfor movali sa do desivho, odhaujceho radu obrazov. To bol len druhorad jav, ten hlb spoval v samotnom vzkriese n a v monosti oivenia toho, o tak dlho spalo v prachu. ivot hodil svoj prkrov, temn ako samo zabudnutie, na vetky stopy zitkov, a tu zrazu, pri tichom povele, pri signli iariacej prskavky, vyslanom z mozgu, sa tto opona dvha a odhauje sa cel hbka divadla. Pokia ide o novie obdobie, za zmienku stoj skuto nos, e lenovia Kristovej cirkvi svtch poslednch dn (Mormoni) vedeli o zitkoch na prahu smrti a prbehy o nich kolovali medzi nimi mnoho rokov. Zaujmav je, e slvny psychiater Carl Gustv Jung mal takisto tento zi tok a opisuje ho v knihe Spomienky, sny a vahy v asti nazvanej Vzie". Oscar Lewis, sasn antropolg, napsal fascinujcu prcu Snchezove deti (The Children of Snchez) o t dich ivota mexickej rodiny. Jeden z lenov tohto rodu mu rozprval o zitku na prahu smrti. V literatre existuje viac podobnch opisov. Aby som spomenul aspo dva prklady, mem uvies knihu Ernesta Hemingwaya Zbohom zbraniam, v ktorej sa opisuje pocit

204

stavu mimo tela pri bezprostrednom ohrozen ivota. Lev Tolstoj v knihe Smr Ivana Iljia nartol scnu smrti hlav nho hrdinu, pri ktorej sa spomna tmav priestor, podob n jaskyni, obrazy z minulho ivota a nakoniec vstup do iarivho svetla. Vetky uveden prklady s len malm zlomkom dostup nch prpadov. Zitky na prahu smrti nie s, ako vidme, ani zaleka novm javom, ale sprevdzaj ns celmi deji nami.

205

6
alie otzky

Po publikovan knihy ivot po ivote som dostal vea ot zok od itateov, lekrov, univerzitnch kolegov a inch zainteresovanch jednotlivcov. Ctim, e o mnoh otzky je veobecn zujem, a preto sa poksim na ne odpoveda v tejto druhej knihe. Neovplyvn irok verejn diskusia o detailoch tohto javu hodnovernos a presnos budceho vskumu v tejto oblasti? Je to samozrejme zloit problm. Nielene tu vznik nebezpeenstvo, e alie zitky bud ovplyvnen tanm o zitkoch inch osb, ale niektor udia, bez zbran, m u takto prhody predstiera, aby uptali na seba pozor nos, alebo zskali pochybn vhody. I ke teda mu moje vskumy, ako aj prce Dr. Kubler-Rossovej a inch bda teov skomplikova oddelenie zrna od pliev, predsa si mys lm, e ak sa m tento jav vedecky tudova, mus sa najprv nejako vyzdvihn do popredia. Druhou monosou je zachovva o tom profesionlnu mlanlivos. Skrva to vak v sebe aj vea nejasnost a nmietok. Cel roky som poval otzku: Ak sa tie veci tak asto prevaj, preo sa o nich viac nepe?" Ukazuje sa vak prhodn doba, kedy otzka bude znie: Meme sa udova, e s tieto zitky tak hromadn, ke sa o nich toko publikuje?" Preo neuvdzate men ud, s ktormi ste robili interview? Nebola by potom vaa prca dveryhodnejia? Mojou zsadou bude i naalej neuvdza men. Existuje 209

pre to niekoko dvodov. udia prichdzali ku mne za predpokladu, e ich men nezverejnm. Chcem pokraova vo svojej praxi, aby som tak mohol naalej zhromadova vpovede, ktor by udia asi neboli ochotn poskytn, ke by vedeli, e ich men prezradm. Mono by sa stalo tanie naozaj napnavejm, keby som ho doplnil fotografiou a adresou dotynej osoby, ako sa to deje naprklad v novi nch. Z vedeckho hadiska by moja prca nebola o ni vierohodnejia. Relnejou ju sprav v konenom dsledku iba to, ak aj in objavia podobn fakty, ktor som v rozlinch prpa doch zistil ja. Vo svojej knihe nerobm iadne zvery. Predpokladm len, e t, ktor sa bud usilovne a bez pred sudkov o tto oblas zaujma, njdu dostatok zitkov na prahu smrti, so vetkmi ich rznymi prvkami a tdiami, o akch som napsal. Nie je cel predstava o ivote po smrti predsa len zbo nm elanm, ktor je aj otcom mylienky? Viacer mu argumentova tm, e vetci, alebo aspo vina z ns, chce i po smrti. Preto na kad dkaz v tomto smere sa musme pozera s podozrenm. Podob nch argumentov je vemi vea, ale chcem poukza na to, e ich inok me by aj opan. Skutonos, e si vina z ns nieo el, neznamen ete, e to jednoducho existu je. William James to sformuloval vemi dobre, ke povedal, e vo vzahu k nboenskm nzorom, ktor nepodliehaj empirickmu dkazu alebo vyvrteniu, sa nezd rozumnej ie neveri im zo strachu, e s nesprvne, ako veri im v ndeji, e s sprvne. Nie je zujem o zitky na prahu smrti len prechodnou mdou"? 210

Pochybujem o tom. Zujem o podstatu a vznam smrti sprevdzal cel histriu myslenia na Zpade. Takmer vet ci vek filozofi sa zaoberali touto otzkou a smr je asto strednou tmou ich mnohch spisov a filozofickch syst mov. Po druh, rchly vvoj v technike resuscitcie nm tak mer zaruuje, e sa v budcnosti s tmto javom budeme stretva ete astejie. A nakoniec, mnoho lekrov urite poulo otzku smrte ne chorho pacienta: Nikto mi nepovie, o sa stane, ke zomriem?" Nech u chpeme zitky na prahu smrti ako potvrdenia nesmrtenosti alebo len ako dsledok fyziolo gickch zmien pred smrou, myslm, e pokrokom je u fakt, e zaname vrha na tto otzku trochu viac svetla. udia, s ktormi ste hovorili, sa zaujmali o okultizmus? Bolo to pred zitkom, alebo po om? Rozprval som s viac ako tristo umi, ktor mali zitky na prahu smrti. Nie je nijakm prekvapenm, ak v takejto vekej skupine njdeme niekokch, ktor maj ist zujem o tak zleitosti, ako je reinkarncia, komunikcia s duch mi cez mdi, astrolgia a in okultn javy. Pre ma je vak celkom zaujmav, e spomedzi vetkch mojich res pondentov len es alebo sedem prejavilo pozornos o tto oblas, a to pred alebo po svojom zitku. Takmer nikto z ud nespomnal viac zhadnch i neobyajnch zitkov vo svojom ivote. Osoby, s ktormi som diskutoval, sa ne zaujmaj nijako nadpriemerne o okultn zleitosti a iba zriedkavo maj neobvykl sksenosti. Hovorili ste niekedy s nejakm ateistom, ktor mal tak zitok? Vetci, s ktormi som rozprval, vyli zo idovsko-kresanskej tradcie. V tomto kontexte je slovo ateista" pri211

najmenom akmsi vrazom hodnotenia", ktor sa vza huje na osobnos, city a vieru. Ateizmus" me v uritch prpadoch verblne maskova osobn ctenie. Vtedy sa mi zd takmer nemon uri stupe nboenskho presvede nia pred zitkom, lebo kad v naej spolonosti je nbo enskmi predstavami nejako ovplyvnen. Z tohto hadis ka sa skr vynra aktulny problm, do akej miery (mono aj nevedome) dotyn lovek nboensk predstavy prij ma. udia, ktor sa nevyznaovali nejakm vyhranenm n boenskm presvedenm pred svojm zitkom, kontato vali, e po udalosti repektuj nboensk doktrny o ivo te po smrti ako pravdiv. V akom veku boli udia, s ktormi ste hovorili? Rozprval som s niekokmi dospelmi, ktor mi opiso vali svoje zitky z detstva. Najni vekov daj z tohto obdobia bol tri roky. Stretol som iba jedno diea, ktor mi rozprvalo o svojom zitku. Stalo sa to celkom nhodne. Prosto a nemyselne sa o om zmienilo, ke bolo na pedia trickej klinike a ja som pomhal pri jeho oetrovan. Najstaria osoba mala v ase interview asi sedemdesiat p rokov. Mm dojem, e vek loveka vemi nesvis s obsahom samotnho zitku. Mylienky dieaa s samo zrejme v ase krzy odlin od mylienok dospelho a me ich vyjadrova rznym spsobom. Nie je vsledkom toho vetkho, e sa glorifikuje smr? Nie, rozhodne nie. Myslm, e vetci si uvedomujeme neprjemn aspekty smrti. Pri smrti sme oddeovan od svojich milovanch, trpme pred ou vo forme choroby alebo zranenia. Zl je tie, ke udia zomieraj predasne a strcaj ancu skoni prcu, ktor zaali. 212

Zomrel" som a oivili ma. Nepamtm si vak vbec na ni. Nie je so mnou nieo v poriadku? Niekoko ud mi vyslovilo rovnak obavy a chcem na to odpoveda niekokmi poznmkami. Ako som zdraznil v knihe ivot po ivote, nie kad, kto preije klinick smr, si na nieo ete spomna. Rozprval som sa s mnoh mi umi, ktor si nepamtaj na ni. Urit percento osb, ktor si ni nepamtaj, asi tento materil potla. Znamen to, e v ase krzy mohli sa objavi nejak zitky, ktor podvedomie z uritho dvo du do vedomia nepripustilo a printilo tak loveka, aby na ne zabudol". Vemi naliehavo iadam ostatnch, aby nepovaovali mj zoznam spolonch prvkov za stabiln a vyerpvajci model zitku na prahu smrti. Existuje vemi irok spek trum zitkov, priom niektor udia sksia len jeden alebo dva prvky, zatia o in preij z nich nepomerne viac. Potam s tm, e sa tento zoznam, ktor som vytvoril, rozri, dopln a prebuduje. Ten mj sli len ako predbe n teoretick vzor a lovek by mal odola pokueniu spravi si z neho nejak nezmeniten idel. Hovorte, e nie kad, kto preije klinick smr, m nejak zitok. Koko percent ud m zitky? Doteraj vskum mi nedva dostaton zklad, aby som mohol zvaova tto skutonos. Predovetkm je priro dzen, e medzi mojimi prpadmi bud prevaova t, ktor zitok mali. Z toho vyplva, e mi zitok vdy skr ozn mia udia, ktor si ho pamtaj, ne by sa mali ohlsi tie osoby, ktor sce tie zomreli", ale ni si nezapamtali. Podobn otzka sa asto tkala jednotlivch prvkov z itku. Mnoh sa ptaj, koko percent ud prechdza cez tunel, alebo vid sveteln bytos at. Nepokal som sa vypota, koko percent osb spomna jednotliv prvky. 213

Ak toti lovek niektor prvok neuvedie, neznamen to ete, e ho nemohol zai. Mohol na zabudn, alebo ho z nejakch dvodov vynechal. Netrpil som sa preto s po tanm, lebo takto matematick cvienie by ponklo iba pseudovedeck hru sel. Nebolo by problmom ilustrova knihu grafmi a tabuka mi, ktor by obsahovali sla a percent. Vzorka mojich prpadov vak nie je nhodn. Nezohadovali sa pri nej rzne okolnosti, take vetky grafy a tabuky by boli len sebaklamom a nemali by iadnu vedeck platnos. Na podobn otzky by mohla z vedeckho hadiska uspokojivo odpoveda tak tdia, ak sa poksim podrob nejie opsa v prlohe. Mohlo by sa naprklad skma 250 prpadov spenej kardiopulmonrnej resuscitcie v jednej nemocnici, za uritch sledovanch podmienok, m by sa mohli overi dan experimentlne hypotzy. Napriek nedostatku tatistickch dkazov sa nazdvam, e zitky na prahu smrti, ako som ich opsal, s ben u ud, ktor boli resuscitovan. Predpokladm, e kad bdate, ktor sa zapoj do tohto druhu tdia bez predsud kov a s dostatonou usilovnosou, njde primeran mno stvo rovnakch prpadov. Pouili ste niekedy pri interview o zitku na prahu smrti hypnzu? Myslel som kedysi na to, e ak by sa nali ochotn udia, mohla by to by plodn cesta pre n al vskum. Zaal som dokonca u aj plnova takto spsob vskumu v spo luprci so sksenm hypnotizrom - odbornkom. Napadlo nm vak, e poka sa vrti loveka sp do obdobia kli nickej smrti by mohlo by nebezpen. Podvedomie love ka me toti prijma hypnotick sugescie vemi doslovne. Tieto sugescie mu navye vyvola prekvapujce a mimo riadne inky na telo a jeho funkcie. Vraj na pokoke hyp notizovanho loveka sa vytvra puzgier, ak sa mu vsu214

geruje, e sa jeho pokoky dotka vemi horci predmet. Ke sme to zvili, napadlo nm, e pri plnen prkazov mentlneho nvratu do obdobia klinickej smrti, mu u dotynho loveka skutone op nasta fyziologick zmeny v zhode so sugesciou. Preto sme pokus nikdy ne vykonali. Nedvno som poul o podobnom experimente, poas ktorho sa pacientovi naozaj zastavilo srdce a museli ho z tohto stavu ete raz zachraova! Netreba zdrazo va, e sme proti takm pokusom. Malo by sa o podobnch zitkoch poveda nevylieitene chorm pacientom? Tto otzku mi poloilo niekoko lekrov. Nedokzal som ju zatia zodpoveda s konenou platnosou, pretoe obsahuje v sebe mnoh aspekty. Na jednej strane by to mohlo zbytone rozrui pacientov, ktor maj svoje pevn nboensk zameranie a mono celkom odlin predstavy o udalostiach po smrti, prpadne neoakvaj vbec ni. Ak sa takto sami a svojrzne vyrovnali so svojm poloe nm, naozaj by ich mohli zhadn rozprvania okradn o ako vybojovan a vzcny pokoj. Na druhej strane som poul aj argumenty, poda ktorch sa m o tom uritm osobm poveda. Ak tieto sprvy s klamstvo a neexistuje iaden ivot po smrti, nikomu sa tm neubli. Ak s vak tieto informcie pravdiv, udia sa mu lepie pripravi na situciu, ktor ich ak. Tibetsk kniha mtvych bola zrejme napsan v tomto duchu. Mohla sa okrem inho ta aj tm, ktor zomieraj (a urit as aj po ich smrti), aby neboli natoko zmten z poloenia, do ktorho sa dostali. Myslm, e konen odpove na tto otzku zvis od dotynej osoby. Lekri by sa mali opiera o svoj klinick sudok, o poznanie charakteru danho pacienta a mali by zvi aj konkrtny vzah, ktor vldne medzi nimi a pa cientom. 215

Tato otzka sa me oskoro stat akademickou, lebo sa ukazuje, e o zitkoch vie stle viac ud. Tu by som chcel spomen nvrh jednej pediatrick, ktor lieila vea smrtene chorch pacientov. Lekrka odpora, aby sa udia, ktor mali zitok na prahu smrti, podelili s nm s nevylieitene chormi, ke prejavia primeran zujem. Ako m lovek zareagova, ke mu zane o takomto z itku rozprva znmy (alebo pacient) bez vyzvania? Spomnan problm som zail na vlastnej koi. Je zauj mav, e som nikdy nerobil interview s pacientom, ktorho som sm pomhal resuscitova. Avak poas tdia medic ny ma oslovili dvaja nemocn udia, ktor mi spontnne porozprvali o svojich zitkoch na prahu smrti. V oboch prpadoch sa to stalo pred niekokmi mesiacmi a ani raz som nedal k tomu najmen podnet. Rozpovedali mi o svo jich zitkoch v priebehu obvyklho rozhovoru, k akmu bene dochdza medzi lekrom a pacientom. Obidva prpady ma prekvapili a potvrdili moje presved enie, e jeden z dvodov, preo si lekri doteraz tento jav vemi nevmali, spova v tom, e jednoducho nepova j, ke im nemocn o zitkoch hovoria. Jeden z pacientov bol star mu s konm onemocnenm a druh zase retardovan dvansron chlapec s vrodenou poruchou endokrinnho systmu. Ani jeden z nich neve del, e sa zaoberm vskumom zitkov. Ostal som zmte n ich neoakvanm odhalenm. V oboch prpadoch som utrsil len nekodn poznmku v zmysle je to zaujmav" a tm to skonilo. Vtedy som pochopil, e tto pacienti s tu preto, lebo potrebuj odborn lekrsku pomoc a klinika nie je vhodnm miestom, kde by sa mohli vies podobn rozhovory. O svojich vskumoch som im nenaznail ni. Ke sa teraz pozerm sp, mm vitky, e som sa s nimi nepodelil o zskan poznatky. Keby boli pouli, e 216

tieto zitky maj aj in, mohla to by pre nich t najdle itejia podpora, ak som im vedel da. V sasnosti sa nazdvam, e pri zven konkrtnych osobnch vzahov, by odpove mohla znie asi v takomto duchu: Takto zitky sa vyskytuj a mnoho ud o nich hovor. Hoci z vedeckho a lekrskeho hadiska nememe robi nejak konkrtne zvery, pre vs osobne me by tento zitok vemi dleit. Zvis len od vs, aby ste ho pochopili a zalenili do svojho ivota. Pri jeho zvldnut vm me pomc tdium vznamnch nboenskch spi sov alebo rozhovory s umi, ktor ho tie mali, alebo ich skmaj a nad nimi rozmaj." Ak o tchto zitkoch vieme, malo by to nejako ovplyvni n prstup k umierajcemu pacientovi? Je to vemi zloit problm. lovek by mal by vemi opatrn, o hovor pri pokusoch o resuscitciu, i ke sa zd, e pacient je u straten. Vea lekrov bolo prekvape nch, ke pouli citova svoje poznmky z st samotnho pacienta po spenej resuscitcii. Poznm jednho lekra, ktor o zitkoch vedel u predtm, ne tal o mojom vskume. Poas svojej praxe zvykol osta ete chvu pri mtvom pacientovi a prihovra sa mu, aby tak prejavil svoju as. Postupuje tak i napriek tomu, e poda jeho mienky nepredstavuj zitky na prahu smrti ni in ako fyziologick procesy, ktor pokrauj v mozgu urit as po tom, o prestane bi srdce. o nov priniesol vskum zitkov na prahu smrti vo veci umelho udriavania ivota v prpadoch, ke je u nenapraviten pokoden funkcia mozgu? Vsledky tohto bdania mu by vemi dleit pre sta vy, v ktorch sa ivot udriava umelo. Kee vskum 217

v tejto oblasti je ete len v poiatonom tdiu, nedaj sa zatia vyvodzova nijak zvery. I keby sa zitky na prahu smrti ukzali ako vedecky potvrden skutonos a prestali by sa povaova len za nejak historky a pekulcie, etick problmy by to nevyrieilo. o sa vak tka pecilnej otzky o tzv. smrti z milosti", v tomto smere je mj nzor dos dogmatick. Z etickch dvodov som proti nej a neodporal by som ju za iad nych okolnost. Som lenom lekrskeho zchrannho tmu a asto spo lupracujem pri oivovan pacientov, ktor neprejavuj znmky ivota. Je trpne, ak sa obas od nich potom do zvieme, e sa brnili naej snahe privies ich sp, pretoe mali jeden z tchto zitkov. Ako sa mme s tm citovo vyrovna? Poul som o podobnch prpadoch od pacientov i lek rov. Poda mojej sksenosti ide len o doasn reakciu. Vo chvach resuscitcie to mohli lekrom zazlieva, ale z per spektvy viacerch hodn, dn alebo tdov sa ich postoj men. Nakoniec s vdy vemi van za to, e dostali dru h ancu". Niektor vai respondenti dospeli, ako sami priznali, k presvedeniu, e schopnos milova druhch a zskava vedomosti s dva najdleitejie ciele v ich ivote. Mohli by ste sa zmieni o tom podrobnejie? Ak lsku a ak vedo mosti mali na mysli? Vznam slov lska" (love) a poznanie" (knowledge) je v anglitine vemi nejasn. Grcke slov philos, eros, agap sa prekladaj jednm anglickm slovom love" na priek tomu, e vyjadruj tri odlin pojmy! Z celkovho tnu odpovede respondentov usudzujem, e lska, ktor mali na mysli, je najbliie k pojmu agap. Tento vraz 218

mono veobecne charakterizova ako prekypujcu, spon tnnu, bezpodmienen lsku, ktor smeruje k inm bez ohadu na ich nedostatky. Podobne sa prekladaj grcke slov epistm a techn s vemi rozdielnym vznamom, jednm anglickm slovom knowledge". Slovo techn, z ktorho je odvoden i naa technolgia a technika, svis iastone s praktickm vyui tm poznania. Epistm m skr charakter vecnho a teore tickho druhu poznvania. Mj dojem z povania tchto prbehov je tak, e uom ide skr o tento druh poznania. Nikto sa naprklad nevrtil sp s vnivm ela nm naui sa bicyklova, napriek tomu, e v naom jazyku meme poveda, e niekto sa vie" bicyklova. Nedvno som osobm po zitku na prahu smrti poloil otzku, aby mi vysvetlili, o najpresnejie, ak druh lsky a poznania povauj za najdleitej. Medzi nimi bol aj mu v tyridsiatke, ktor utrpel ak automobilov neho du. Po prevoze do nemocnice sa zdalo, e jeho stav je bezndejn, avak podarilo sa ho resuscitova. Poas interview, ktor nasledoval asi po mesiaci, rozprval: (O lske) Nu, sptal sa ma na lsku. Do akej miery si sa nauil milova? Vtedy to bolo tak jasn, o si elal, ale teraz sa to vysvetuje vemi ako. Chcel, aby som pochopil, e pri takejto lske nemono ud poniova. Spytoval sa ma, i dokem ud milova i vtedy, ke ich naozaj dobre poznm, ke viem aj o ich chybch. (O poznan) Poznanie, ktor som zskal: aj to sa spomnalo . . . Ak poznanie? Nu viete, ako je to teraz definova. Ale bola to mdros elementrnych vec, prin, zkladnch a univerzlnych princpov . . . o veciach, ktor dria pohromade cel vesmr . . . Povedali mi, e toto bude dleit aj tam . . . Nasledujce ryvky pochdzaj z interview s tridsaro nou enou v domcnosti, u ktorej nastali pooperan kom plikcie a zlyhanie srdca: 219

(O lske) Ukzal mi vetko, o som spravila a potom sa ma sptal, i som so svojm ivotom spokojn . . . Zaujmal sa o ls ku. Mal na mysli tak lsku, ktor ma printi zisti, i mj sused je sty a obleen, a ete spsob, e mu rada pomem, ak to bude treba. (O poznan) To poznanie znamenalo aksi hlbie pochopenie, bolo to vo vzahu k dui . . . mdros, povedala by som. Je oividn, e pri ivotnch prehadoch, ktor obe tieto osoby sledovali, najviac zdrazovanm cieom bola lska. Ke sveteln bytos spomnala poznanie, konala tak len akoby mimochodom, takmer nedbalo a naznaovala, e uenie nekon v okamihu smrti, ale pokrauje, i ke lo vek navdy opustil tento svet. Nezabdajme, e diskusiu komplikuje nemohcnos n ho jazyka a k vyjadreniu celho dopadu zitku by tto udia potrebovali, ako sami tvrdili, ovea dokonalejie v razov prostriedky. Slov, ktor pouvaj, s neprimera n a vetky skutonosti sa v konenom dsledku javia ako neopsaten. alie grcke slovo, ktor zko svis s poznanm je sophia. D sa preloi ako mdros a je prznan, e prve tento termn sa objavuje v spomnanch ryvkoch. Md ros aj sophia obsahuj - ak to meme tak charakterizova - okrem vecnho rozmeru aj rozmer etick. Mdry lovek preto nielen poznanie vlastn, ale doke ho aj aplikova v slade s morlnymi zsadami. Citovan ryvok chce tak naznai potrebu morlneho aspektu zskanch poznatkov. Nemu ma udia podobn alebo tak ist zitky, ak ste opsali, bez toho, aby zomreli", alebo aby sa vbec ocitli v blzkosti smrti? Zrejme no. Vea ud mi hovorilo o zitkoch mimo tela, ktor sa objavili celkom spontnne. Vo vine prpa dov ich vbec nevyhadvali a sami boli dokonale prekva220

pen. Tto udia neboli mtvi", nemocn, ani v nebezpe enstve smrti. Zitky na prahu smrti sa v mnohom podobaj aj na mystick a nboensk vzie, ktor v minulosti opisovali vek proroci. Nepochybne by bolo mon uvies kopu al ch prpadov analgie. Tieto skutonosti som vak nevy hadval, ani nesledoval. Nebolo to vak z dvodov nezuj mu. Mal som dostatok materilu, ktor ma zamestnval prpadmi skutonho ohrozenia ivota. Keby sa ma niekto sptal, ako vysvetlm tieto podobnosti a dal by mi von priestor na uvaovanie, dospel by som asi k viacerm vysvetleniam. Zoberme si naprklad hypot zu, poda ktorej existuje priame pokraovanie ivota po fyzickej smrti. V tom prpade mus jestvova nejak me chanizmus - telesn, duevn alebo obidva - ktorm sa vo chvli fyzickej smrti uvouje z tela psych, dua (nech u to nazveme akokovek). Vieme, e telesn mecha nizmus nepracuje vdy bezchybne. Orgny tela s niekedy chor a rozum, vnmanie i myslenie ns mu pomli. Rovnako nemme dvod predpoklada, e tento hypotetic k princp uvoovania due z tela bude vdy pracova do konale. Neme sa potom sta, e pri rznych situcich (v strese) zane tento mechanizmus niekedy pracova v pred stihu? Ak by to vetko bola pravda, mohlo by to vysvetli podobnos medzi zitkami na prahu smrti a inmi zitka mi, ako s naprklad vlety" mimo tela. Vysvetlilo by to aj prpady osb, ktor sa dostali do nebezpench situci; vyviazli z nich bez zranenia a napriek tomu mali rovnak zitok ako udia, ktor boli resuscitovan z ozajstnej kli nickej smrti. Prve ste spomnali, e mystick vzie s v mnohch rtch podobn zitkom na prahu smrti. V om sa zhodu j? Vea ud dnes chpe pod pojmom mystika" len mysti-

221

ku orientlnu. Zpadn tradcia m vak tie bohat a dlh histriu mystickch vzi. Svt Augustn, svt Frantiek z Assisi, Tereza z Avily, majster Eckhardt a Johana z Arku - vetci by sa mohli nazva mystikmi. Vo svojej slvnej tdii Druhy nboenskho zitku (The Varieties of Religious Experience) uvdza William James nasledujci zoznam vlastnost mystickch vzi: 1. Neopsatenos - najvstinej z prznakov, ktorm klasifi kujem stav mysle ako mystick, je negatvny. Osoba, ktor ho preije, okamite hovor, e sa vymyk akmukovek vyjadreniu a e neexistuj slov, ktormi by sa dala poda sprva o jeho obsahu . . . 2. Noetick kvalita - mystick stavy sa zdaj tm, ktor ich prevaj; s aj stavmi poznania. S to situcie pochopenia hlbo kch prvd, ktor neme preskma diskurzvny intelekt . . . Tieto dve vlastnosti oprvuj nazva hocijak stav mystickm v tom zmysle, v ktorom ho tu pouvam. alie dve kvality nie s a tak vyhranen, ale tie sa obyajne vyskytuj. S to: 3. Prechodnos - mystick stavy sa nedaj udriava dlho. Ok rem vzcnych prpadov, pol hodiny, alebo najviac hodina a dve, sa ukazuj hranicou, za ktorou sa rozplvaj do svetla da . . . 4. Pasvnos - prchod mystickch stavov sa me uahi vod nou zmernou innosou, ako fixovanm pozornosti, vykonvanm uritch telesnch konov, alebo inmi metdami, ktor predpisu j prruky mystiky. Ke vak mystik dospel k typickmu druhu vedomia, m pocit, e jeho vlastn va sa podrobuje a zmocuje sa ho najvyia moc. Tto zvltnos spja mystick stavy s urit mi javmi, ako je prorokovanie, automatick psanie alebo medilny tranz. Ke tieto kazy skonia, mystik si nemus na ne vbec spomen a nemus to ma nijak podstatn vznam pre jeho vn torn ivot, ktor bol takpovediac len preruen. Mystick stavy nikdy nie s iba prechodn. Vdy ostva urit spomienka na obsah, ako aj hlbok pocit ich dleitosti. Tieto situcie modifiku j ivot loveka v ase medzi ich vskytom. V tejto oblasti sa vak ako d presne rozdeova a meme tu njs vetky druhy pre chodov a pomerov. In poukzali na alie charakteristiky. Dvoma prklad-

222

mi s: zmenen vnmanie asu a integrujci inok vzie na osobnos a al ivot jednotlivca. Vetky uveden kritri platia zrejme nejakm spso bom aj na prpady zitku na prahu smrti. Niektor vemi ast prvky zitkov vak nefiguruj ako vznamn aspekty zitkov vekch mystikov. Jednm z nich je panoramatic k prehad ivota. Hovoria udia, e ich vnmanie asu je v priebehu tchto udalost odlin? no. Neraz sa spomna, e pri zitkoch na prahu smrti je as zmenen. Tento fakt vystupuje v rozhovoroch vemi do popredia. Jedna ena, ktor sa vo chvli klinickej smrti ocitla v rajskom prostred, mi odpovedala: Ako dlho to trvalo? Mohli by ste poveda mintu, ale mete tvrdi, e aj desatisc rokov. Nie je v tom nijak rozdiel!" Jednho mua zasiahla explzia a nad jeho telom vyah li plamene. Ete spozoroval, ako mu ostatn beia na po moc. V tej chvli mal pocit, e fyzick okolie sa plne stra tilo. Objavil sa mu prehad celho ivota, o ktorom disku toval" s Kristom. Ke som sa ho sptal, ako dlho to trvalo, poznamenal, e ak to m~vyjadri v pojmoch nho asu, povedal by, e najmenej hodinu. Ke sa vak dozvedel, e sa mus vrti a prehad zmizol, op zbadal svoje fyzick okolie. Osoby, ktor mu beali na pomoc, akoby znehyb neli v pozcich pri zaiatku prehadu. Ke ctil, e sa vra cia do tela, cel zchrann akcia sa znovu rozbehla. Tieto prklady a mnoh alie ilustruj skutonos, ,e poas zitku na prahu smrti, aby sme pouili slov alej osoby, as tam - nie je tak ako tu". Mohli by sme to charakterizova ako aliu rtu, ktorou zitky na prahu smrti pripomnaj mystick vzie. Ctia udia boles, ke s poas zitku na prahu smrti mimo svojho tela? 223

Viacer mi prezradili, e dokia boli mimo tela, nevnma li iadnu boles, i ke krtko predtm stonali v koch choroby. Niektor s prekvapenm rozprvali, ako pozoro vali lekrov a zdravotnkov a videli ich masrova hrudnk a picha vntroilov ihly do rk at. Na druhej strane vak uviedli, e len o sa vrtili do tela, okamite sa ich zmocnila boles. Spomnali ste zitky na prahu smrti, ktor trvali neoby ajne dlho. Ako je mon, e sa vrtili do ivota bez vne ho pokodenia mozgu? Tu treba objasni niekoko okolnost. Po prv, mozog je poas resuscitcie zsobovan krvou a kyslkom, spolu s vivou, nachdzajcou sa v krvi. To je prve zmyslom mase srdca: udriava krv v pohybe, i ke samotn srdce nepracuje. Po druh, rchlos pokodzovania mozgu mu ovplyvni naprklad zmeny teploty. Mozog loveka, ktor mal pred klinickou smrou normlnu telesn teplotu sa pokod skr ako u loveka, ktorho telesn teplota bola znen. Pri otvorenej opercii srdca sa srdce vyrauje z innosti na dlh as, mozog sa neprekrvuje a napriek tomu nevznik sprievodn pokodenie mozgovej hmoty. Dosahuje sa to hypotermickou technikou, ke sa teplota mozgu umelo zni. Hoci teda mnoh pouli, e po piatich mintach bez kys lka nie je mon resuscitcia bez nslednho pokodenia mozgu, plat to len ako zjednoduen pravidlo. Pri zvao van pokusu o resuscitciu sa musia bra do vahy i vetky ostatn okolnosti. ak mozgov pokodenie nie je vak kadodennou udalosou u pacientov, ktor boli resuscitovan po zlyhan srdcovej innosti. Povedali ste, e zitky na prahu smrti sa stali v priebehu poslednch desaro benejmi a to vaka vvinu resusci224

tanej techniky. Neexistoval nijak druh resuscitcie pred prchodom modernej medicny? Samotn resuscitcia je v jednej i druhej forme vemi star technika. Lekrske tabuky z Fencie, ktor maj u niekoko tisc rokov, obsahuj technick opis resuscitcie dchanm z st do st. V Biblii, v druhej Knihe krov 4:18-37 njdeme tento pozoruhodn prbeh (originl): Ke chlapec vyrstol, vybral sa jednho da k otcovi k encom. Tu sa zaal alova svojmu otcovi: .,Hlava moja, hlava moja!" Ten rozkzal sluhovi: Odnes ho matke." Ke ho vzal a priviedol k matke, sedel jej a do poludnia na kolench, potom zomrel. Vtedy vyla hore, poloila ho na lko Boieho mua, zavrela ho a odila . . . Ke osedlala svoju oslicu, prikzala sluhovi: e a vykro . . . " A tak la, a prila k Boiemu muovi . . . A on vstal a nasledoval ju . . . Potom voiel do domu Elizeus. A ha, diea lealo mtve na jeho posteli. Ke voiel, zavrel za sebou a za nm dvere a modlil sa k Hospodinovi. Potom vystpil hore, ahol si na diea, priloil si sta na jeho sta, oi na jeho oi a dlane na jeho dlane. Ke sa tak k nemu sklal, zohrialo sa telo dieaa. Potom znovu vstal, chodil sem-tam po dome, vystpil hore a sklo nil sa k nemu. Zrazu chlapec sedemkrt kchol. Potom chlapec otvoril oi . . . A ke prila k nemu, povedal jej: Vezmi si syna." Ke vstpila, padla mu k nohm a poklonila sa a po zem. Potom si vzala syna a vyla. Podobn prbeh, s malmi rozdielmi, sa nachdza aj v 17. kapitole prvej Knihy krov. V uvedenom ryvku je zaujmav poznatok, ktor hovor o tom, e chlapec v mo mente oitia kchol. Medzi udom je rozren nzor, e kchnutie je prejavom nvratu due do tela. Tento, in zhadn detail, je pravdepodobne vsledkom spomnanej povery. K novm metdam resuscitcie, ktor boli znme a po uvan v dvnych dobch, patrilo zohrievanie aldonej oblasti tela obete. alou technikou bolo biovanie. Osobe

225

v bezvedom sa spsobovala boles ihavou v ndeji, e ju to oiv. Nepochybne sa pouvali aj in metdy, ale v znamn pokrok, ktor sa me zda dnenm uom u vedeckej i, zaznamenal renesann nemeck lekr Paracelsus, ktor il v rokoch 1493 a 1541. Zaviedol toti pro cedru oivovania zdanlivo mtveho loveka vhanm vzduchu do jeho pc obyajnmi mechmi. Aj Vesalius (1514-1564), al vznamn lekr tohto obdobia, pouval pri resuscitcii mechy a robil pokusy s umelm dchanm. V Eurpe sa takto lieilo ete niekoko alch storo. Cel storoia sa v rznych spolonostiach praktizovali mno h in techniky - naprklad utopenci sa kotali priviazan v sude, alebo telo loveka sa pripevnilo na chrbt koa a ten s nm klusal dookola. Metdu oivenia srdca injekcia mi adrenalnu (epinefrnu) zaviedol u v roku 1905 Winter. Techniky resuscitcie maj dlh histriu nielen v zpad nch a idovsko-kresanskch spolonostiach, ale aj v kul trach, ktor nazvame primitvne". Niektor Indini Se vernej Ameriky pouvali naprklad metdu vtlania dy mu z prstroja podobnho striekake do konenka obete. Napriek skutonosti, e tto metda neznie dveryhodne, tvrd sa, e bola s spechom pouvan ist as v americ kch kolnich a na sklonku osemnsteho storoia sa do stala aj do Anglicka. Kee k bezprostrednm kontaktom so smrou dochdza bene v kadej spolonosti, od tch naj primitvnejch a po tie najmodernejie, napadlo mi, i nemohli zitky na prahu smrti ovplyvni niektor vemi star a rozren predstavy o podstate choroby. U dvno v minulosti, po celom svete, udia verili, e v uritch prpadoch zana choroba vtedy, ke dua opust telo. Tam, kde tto vieru prijmaj, lieba sa orientuje na prehovranie alebo nte nie pacienta, aby sa vrtil do svojho tela. Obyvatelia ostro va Celebes vo vchodnej Indonzii zase veria, e dua opa telo vtedy, ke loveka nieo nhle a neakane vy stra - a meme si len poloi otzku, i tieto predstavy 226

neboli aspo sasti vyvolan rovnakmi zitkami na prahu smrti, akmi sa tu zaoberme. Ak postoj k tmto zitkom ste zistili u lekrov? Tak kazi, ako i lekri predstavuj vemi pestr skupinu ud s rozdielnymi zujmami, charaktermi a vchovou. Ich reakcie boli preto tie rozmanit. Daj sa vak vcelku jed noznane rozdeli do tyroch skupn, m sa odpove na tto otzku zjednodu. Prv skupinu tvoria lekri, ktor zitkom preli sami. Nezd sa, aby ich postoj sa nejako odlioval od ostatnch ud s podobnmi zitkami. Dvaja lekri sa po novej sk senosti vyjadrili v tom zmysle, e napriek ohromujcej re lnosti zitku nenali vo svojom odbornom vzdelan v podstate ni, o by pomohlo pri jeho pochopen alebo pri pokuse hovori o om druhm. Ke som sa optal jed nho lekra na jeho stanovisko k zitku mimo tela, odpo vedal: Ako vedec, nikdy som si nemyslel, eby sa to mohlo sta. Ale naozaj sa to stalo!" Druh skupinu tvoria lekri, ktor sa so mnou spojili, aby mi porozprvali o zitkoch svojich pacientov. Nieko k poznamenali, e tie zaregistrovali tieto prbehy, ktor ich dos prekvapili a boli radi, e aj in robia vskum v tejto sfre. alia skupina pristupovala k tajomnm javom z hadis ka nboenstva. Tto lekri s toho nzoru, e zitky na prahu smrti potvrdzuj ich vlastn vieru v pokraovanie ivota po fyzickej smrti. tvrt skupina pozostva z lekrov, poda ktorch s z itky na prahu smrti redukovaten na fyziologick proce sy, ak u poznme. Nazdvaj sa, e ich doku vysvetli na bze poznatkov fyziolgie a psycholgie. Mete uvies niektor znme fyziologick procesy, kto rmi sa vedci pokali vysvetli zitky na prahu smrti? 227

V medicne existuje nekonen mnostvo stavov, v kto rch sa me dospie k javom, viac-menej pripomnajce zitky na prahu smrti. V prvej knihe som rozobral nie ktor armakologick, neurologick a psychologick inter pretcie tchto zitkov. Nemalo by vznam skma odde lene vetky existujce vysvetlenia, ale mem tu spomen dve, sn najvznamnejie oblasti medicny z hadiska udalost podobnch zitkom na prahu smrti. S to: anes tziolgia a neurolgia. Uvedomujem si samozrejme, e pocity pohybu cez tmav tunel asto spomnaj pacienti, ktor boli pod vplyvom anestetika - zvl teru. Nemyslm si vak, aby inky anestetika mohli spoahlivo a plne vysvetli zitky na prahu smrti, pretoe iba nepatrn poet osb bol pod vplyvom chemickho prepartu v ase svojho zitku. Mnoho neurolgov ma v minulch rokoch upozorovalo, e zitky na prahu smrti sa do istej miery podobaj na zchvatov stavy, zvl v prpade temporlneho laloku. Niektor podobn javy s: (1) udia pouj hluk", ktor im oznamuje zaiatok zchvatu, (2) temporlny lalok m svoje poslanie v pamti, a preto udia v blzkosti smrti mu hovori o panoramatickej pamti. Vedeli by sme pokraova v tchto paralelch ete dlho. Vnem intenzvneho svetla, o ktorom astnci hovoria, by sa dal jednoducho interpretova ako vsledok procesov, spsobench preruenm prvodu kyslka do okcipitlneho laloku, ktor je sdlom zraku. K zoznamu javov, uvede nch v prvej knihe (ako napr. autoskopia), by som chcel prida zitky, ktor rozprvali slvnemu neurochirurgovi Dr. Wilderovi Penfieldovi jeho pacienti. V klasickej srii pokusov Dr. Penfield stimuloval urit oblasti mozgu po as mozgovej opercie. Zistil, e vo vedom pacientov sa objavili vemi intenzvne spomienky, priom osoby mali pocit, akoby ich znovu preili. Naskytla sa tak monos znovu odhali presn a pln detaily udalost, ktor sa odo hrali pred rokmi. 228

Aj tak stle nie som presveden, eby tieto znme neu rologick javy mohli objasni zitky na prahu smrti. Za myslme sa naprklad nad vysvetlenm pomocou zchvatov. Pokusy o ich zdvodnenie takmer vdy vychdzaj z domienok, e pecifickou prinou vzniku zchvatu je cerebrlna anoxia" (nedostatok kyslka v mozgu). Tto inter pretcia neberie ohad na prpady zitkov na prahu smrti, pri ktorch vbec nenastalo preruenie prvodu krvi do mozgu a napriek tomu udia vnmali hluk, svetlo a panora matick prehad ivota. Od zaiatku zdrazujem, e som sa stretol s viacermi zitkami na prahu smrti, pri ktorch nenastala klinick smr. Napriek tomu tieto zitky obsa huj mnoho zhodnch t ako v situcich so skutonou smrou". Strun prehad prpadov z mojej praxe by mal tto skutonos dostatone objasni. Niektor bud chcie mono pokraova alej a snai sa vysvetova zitok na prahu smrti (pri ktorom sa objavuje svetlo, dochdza k ivotnmu prehadu a inm javom) bez ohadu na teriu o deficite kyslka. Asi chc tvrdi, e vo vetkch tchto situcich to bol stres" z nebezpeenstva smrti, ktor vyvolal konkrtne mozgov procesy. Mm vak pocit, e pojem stres" tu nadobda tak irok v znam, e ni vlastne nevysvetuje. (Mohla by tu vznikn otzka: Ak druh stresu to je?) Pri formulovan analogickch vysvetlen by sme mohli bezstarostne pokraova donekonena. Rovnako ahk je i prija ponkan hypotzy ako samozrejm a nevenova pozornos tm prvkom zitku na prahu smrti, ktor sa z danho vysvetlenia vymykaj. Lekri sa naprklad divili a nevedeli jednoducho pochopi, ako mohli pacienti opsa ich innos poas resuscitcie, ak sa naozaj nevznali pod stropom. Mnoh udia mi povedali, e km boli mimo tela v ase zdanlivej smrti", sledovali udalosti do uritej vzdia lenosti - niekedy dokonca i mimo nemocnice - o neskr potvrdili nezvisl svedkovia. Mali by sme teda aspo pri pusti monos, e sa takto nezvyajn dkazy bud raz 229

mc dosiahnu v presne stanovench laboratrnych pod mienkach. Nakoniec musm poznamena, e podobn vysvetlenia neimponuj uom, ktor preili stretnutie so smrou, tak povediac na vlastnej koi. Jeden mlad mu, oiven po zdanlivej smrti", uvaoval takto: Je to nieo, o by nemalo vlastne vbec existova, a predsa bez nejakch pochybnost viete, e to existuje. Zvltny pocit! Uvedomujem si, e vea ud tomu nebude veri . . . udia proste oddu a povedia, e vedecky to jestvova neme . . . Ale viete o? Keby som dnes op zomrel, stalo by sa naozaj to ist, len s vnimkou, e by som udalosti lepie sledoval. A mu mi hovo ri, e tak nieo neexistuje, mu na to prisaha a mu mi uka zova vedeck dkazy, e ide o omyl . . . vetko, o mem pove da je, e - jednoducho viem, kde som bol." Ak je v osobn postoj k vskumu? Zmenilo to nejako v ivot? Pozorujem, e napriek mjmu tvrdeniu, e sa nesnam dokza existenciu ivota po smrti, niektorch ud to stle ete neuspokojuje. Chc vedie, o ja, Raymond Moody, ctim. Myslm, e je to logick otzka, pokia sa tka psy chologickch zleitost a nie nejakho presnho zveru, ktor by som sa usiloval vnucova druhm. Vetkm zu jemcom o mj autobiografick detail adresujem tto po znmku: Vieru v ivot po smrti som prijal ako sas svojho nboenskho presvedenia. Verm, e tento jav, ktor skmame, je odzrkadlenm nho ivota. Nie som vak ani zaleka posadnut smrou a chcem i. udia, s ktormi som sa rozprval, by s tm shlasili. Ich pozornos je, prve v dsledku toho, o preili, zameran na ivot. Teraz sme vetci v tomto svete! Zrove dfam, e dokem aplikova na svoj ivot vetko, o som sa nauil poas tejto tdie. Chcem sa alej vyvja, pokia len bu-

230

dem schopn, v lske k druhm a v zskavan poznania a mdrosti. Vemi mi zle na tom, aby sa vznam zitkov na prahu smrti neprekrtil a aby neposlil ako motv na vytvorenie novho kultu. Tento jav by sa nemal spja so mnou alebo s hocikm inm, kto ho tudoval. Zitok na prahu smrti je vemi rozren a k vysvetleniu vetkch jeho zhad s potrebn rozlin hadisk. Nakoniec chcem spomen, ako som si nedvno uvedo mil, e mj dlhodob kontakt s tmto vskumom ma dos svojrzne poznail: vek as mojich priateov bola mtva". Po rozhovoroch s tmito umi som si zaal uve domova, ako blzko smrti sme v naom kadodennom i vote. Viac ne kedykovek predtm sa teraz snam, aby kad lovek, ktorho milujem, o tomto mojom pocite ve del.

231

Epilg

V siedmej knihe o Republike vytvoril filozof Platn (428348 p. n. 1.) vemi psobiv a krsnu alegriu, ktor sa stala znma ako mtus o jaskyni. M formu dialgu medzi starm uiteom Platna, Sokratom a alm muom Glaukonom. Uvdzam toto pozoruhodn podobenstvo bez alieho komentra. Jeho vznam je pre ns zrejm. Predstav si ud bvajcich v nejakej podzemnej jaskyni, s dlhm vchodom, ktor celou svojou rkou smeruje nahor, do svetla. Predstav si, e tto udia maj nohy a hrdl sputnan od svojho detstva, take musia osta stle na rovnakom mieste a po zera sa mu len dopredu, pretoe put im znemouj otoi hlavu. Predstav si alej svetlo z oha, horiaceho trochu vyie a v uritej vzdialenosti za nimi, a svetlo medzi ohom a vzami, nad nimi cestu, pozd ktorej bola postaven nzka stena, podob ne ako maj bbkri prieky pred umi, nd ktormi ukazuj svoje bbky. Vetko to vidm, odpovedal. Predstav si tie ud, ktor prenaj pozd tejto steny nstroje vetkho druhu a dvhaj ich nad stenu. A tie obrazy a tvary zvierat vytesan do kamea a dreva; niektor z nich pritom hovo ria a in s ticho. Zvltny je to obraz, o ktorom hovor, povedal, a udn s to vzni. S podobn nm. Povedz mi najprv, mysl si, eby tto udia zazreli nieo zo seba alebo svojich susedov? Videli by nieo in, okrem tieov, ktor vrh ohe na stenu jaskyne pred nimi? Ako by mohli, povedal, ke musia cel ivot dra svoje hlavy bez pohnutia? A neplatila by t ist pravda o predmetoch, ktor sa okolo nich prenaj? Zaiste. 235

A keby sa mohli rozprva, nebud sa nazdva, e pri pomeno van vec, ktor vidia, identifikuj prechdzajce predmety? Urite. A keby sa v tomto vzen odral od steny zvuk vysloven tmi, o tu prechdzaj, mysl, e im napadne nieo in ako to, e renkom je prechdzajci tie? Pri Zeusovi nie, povedal. Potom by sa vzni jednoznane nazdvali, e realita s iba tiene umelch predmetov. Celkom nevyhnutne, odpovedal. Uvauj teraz, ak by bolo oslobodenie a uvonenie z tchto pt a ialenstva, keby sa nieo podobn s nimi v kolobehu prrody nhodou stalo. Keby jeden z nich bol osloboden zo svojich okovov a musel by nhle vsta, otoi hlavu, kra a zodvihn oi k svetlu. Pri tom vetkom by ctil boles a nemohol by pre oslnenie a jagav svetlo rozozna predmety, ktorch tiene predtm videl; ak by bola poda teba jeho odpove, keby mu niekto povedal, e to, o videl predtm, bolo vetko klam a ilzia, ale teraz, kee je bliie k skutonosti a relnym veciam, pozer sprvnejie? A keby mu nakrtko ukzal kad predchdzajci predmet a trpil ho otzkou o tom, o pozoruje, nemysl si, e bude v rozpakoch a zane povaova to, o videl predtm, za relnejie ako to, o sa mu ukazuje teraz? Ovea relnejie, odpovedal. A keby bol printen pozrie do samotnho svetla, neboleli by ho oi a neotoil by sa, nebeal sp k tm veciam, ktor doke rozliova a povauje ich za vskutku jasnejie a presnejie ako veci, ktor mu boli ukzan? Je to tak, odpovedal. A keby, pokraoval som, ho niekto vliekol nsilm hore, k v chodu, ktor je nerovn a strm a nepustil by ho, km ho nevytiahne von na slnen svetlo, nemysl, e bude trpie a hneva sa? A keby vyiel von, na svetlo, a oi by sa mu naplnili jeho lmi, mysl, e nebude schopn vidie ani jednu vec z tch, ktor my nazvame relne? Nu nie, nie okamite, povedal. Potreboval by as, aby si zvykol a mohol pozorova veci, ktor s vyie. Najprv by najahie rozoznval tiene. Potom obrazy alebo kpie ud alebo inch predmetov vo vode, a neskr aj

236

konkrtne veci. Potom by zaal pozorova priestor oblohy a nebo samotn, nie vak vo dne, ale v noci, hadiac na svetlo hviezd a mesiaca. Samozrejme. A nakoniec predpokladm, e bude schopn pozrie na samotn slnko a vidie jeho prav podstatu. Nielen jeho napodobeniny na vode alebo ako przrak v cudzom prostred. Objav ho na jeho pravom mieste. Nevyhnutne, povedal. A vtedy by doiel k zveru, e ono tvor rzne ron obdobia a vldne nad vetkmi vecami vo viditenej oblasti a je uritm spsobom prinou tch dejov, ktor videli. Zrejme, povedal, to by bol jeho al krok. Keby si teraz spomenul na svoje minul bydlisko, na spoluvzov i na to, o sa tam pokladalo za mdros, nemysl, e sa bude povaova po tejto zmene za astnho a neutoval by ich? Urite by ich utoval. A keby boli pocty a vyznamenania medzi nimi, ktor by si roz dvali a tie ceny pre toho, kto najrchlejie rozoznva prechdza jce tiene a najlepie si pamt ich obvykl poradie, koexistenciu a najspenejie hda to, o m nasledova, mysl si, e mu bude zlea na odmench a bude zvidie tm, ktorch tto vzni odme uj a robia si z nich pnov, alebo by shlasil s Homrom a vane by il na zemi ako sluha druhch, ako lovek bez domova a vytrpel by vetko, ne aby myslel tak, ako oni a il podobnm ivotom? no, povedal, myslm, e radej by si vybral vetko utrpenie, ako i tak ivot. A uvauj teraz aj nad tm, povedal som. Keby musel tento lovek zasa prs dole a zauja svoje star miesto, nemal by oi pln tmy, keby tak nhle odiiel zo slnenho svetla? Urite mal. A keby ho teraz poiadali, aby sail s venmi vzami v hodnoten" tchto tieov, km by bol jeho zrak ete zatemnen a as potrebn k navyknutiu by nebol vemi krtky - nepovedalo by sa o om, e sa vrtil zo svojej cesty so znienmi oami a e tento jeho pokus o vstup nestl vbec zato? A keby bolo mon zdvihn na neho ruky a zabi toho mua, ktor by sa ich snail oslobodi a vyvies hore, nezabili by ho? Urite no, povedal.

237

Metodologick vahy

Vea otzok k problmu metodolgie som dostal od ud, ktor sa zaujmaj o budci vskum vo sfre zitkov na prahu smrti. Aj ja som hodne premal nad metodologic kmi otzkami, pretoe mm zujem o logick a vedeck prcu. Zistil som, e tieto otzky sa tkaj tyroch oblast: klasifikcie, techniky interview, vedeckosti metdy a n metov pre alie tdium v tejto sfre. Chcel by som teraz uvies niektor vlastn mylienky, ktor mu by uiton pre toho, kto by sa chcel poksi o nejak tdiu zitkov. itatea, orientujceho sa na vedu a logiku, mu pri hod noten nasledujcich riadkov napadn rzne nov otzky. I. KLASIFIKCIA Ako som u uviedol, nie kad, kto unikne smrti v posled nej chvli, m na kritick obdobie nejak spomienky. Via cer hovoria, e si zo stretnutia so smrou nepamtaj ni. Niektor udia dokonca preij zjavn klinick smr a vr tia sa bez akejkovek spomienky na vedom sksenos z celho tohto obdobia. Na druhej strane som vak spom nal, e udia rozprvaj o tchto zitkoch aj vtedy, ke neboli vbec blzko smrti a dokonca ani chor. Ich zit ky nastali za vemi irokho spektra okolnost, ktor s znane rozdielne s drazom na to, o by sa dalo zhruba nazva blzkos kontaktu" so smrou. Tieto faktory by mohli spsobi urit komplikcie v po uitej terminolgii pri diskusii o jednotlivch prpadoch. Preto by som chcel navrhn urit defincie a klasifikan schmu, ktor by mohla pomc odstrni nejasnosti. 241

Po prv, zitok na prahu smrti by sa mohol definova ako hocijak vedom, zmyslov zitok, ktor vznik poas stretnutia so smrou. Toto stretnutie sa alej me charakte rizova ako udalos, pri ktorej mohol by lovek vemi ahko zabit alebo mohol zomrie (pripa sa i alternatva jeho klinickej smrti), ale nakoniec ju preije a pokrauje vo svo jom fyzickom ivote. Presn zadelenie zitkov na prahu smrti by mohlo vy chdza zo zoznamu spolonch prvkov, ako som ich uvie dol v prvej knihe. Stretnutie so smrou sa d klasifikova najmenej do iestich nasledujcich situci: A. lovek sa ocit v stave, v ktorom me ahko djs k jeho zabitiu alebo smrti, hoci z neho o chvu bez zrane nia unik. Neskr spomna, e mal subjektvny pocit ne vyhnutnosti bliacej sa smrti. Napriek tejto istote prech dza cez tto skku bez ujmy na zdrav. B. lovek je smrtene chor alebo zranen a lekri mu u nedvaj nijak ancu na preitie. Nenastane vak u neho ani stav klinickej smrti a zane sa nakoniec zotavo va. C. lovek je smrtene chor alebo ako zranen a v uritom momente sa splnia niektor kritri klinickej smrti. Prestane mu naprklad pracova srdce a zlyh dcha nie. Lekri si mu myslie, e je mtvy, avak okamite zan s resuscitciou a nepristpi sa k skutonmu vyhlseniu za mtveho. Resuscitan opatrenia s efektvne a lovek ije alej. D. lovek je smrtene chor alebo ako zranen (ako v bode C) a v uritom okamihu s splnen kritri klinickej smrti. Zane sa s resuscitciou, ktor vak neinkuje, a tak sa s ou prestva. Lekri dospej k nzoru, e pacient zomrel a v istej chvli je naozaj vyhlsen za mtveho. M242

e sa dokonca vypsa aj mrtn list. Neskr sa vak z neznmeho dvodu zane op s pokusmi o oivenie, ktor sa konia spechom. E. lovek je smrtene chor alebo ako zranen a v uritom momente s splnen kritri klinickej smrti. Nekonaj sa ani pokusy o resuscitciu, pretoe prpad sa zd bezndejn. Lekri s presveden, e pacient je mtvy a v istej chvli ho naozaj vyhlsia za mtveho. Vype sa prpadne aj mrtn list. Neskr sa vak aj po tchto konoch zane s pokusom o oivenie a pacient sa vracia do ivota. F. lovek je smrtene chor alebo ako zranen a v kritickej chvli spa podmienky klinickej smrti. Bu sa nezane ani s resuscitciou, alebo sa rchle skon. Le kri veria, e nastala smr a vyhlasuj ho za mtveho. Ne skr vak prekvapuje lekrov tm, e sa dostva z tohto stavu spontnne, bez pouitia prostriedkov resuscitcie.

Zaznamenal som prklady zitkov na prahu smrti, ktor sa stali v svislosti so vetkmi uvedenmi typmi stretnutia so smrou, okrem poslednho typu F. To znamen, e ani jeden z mojich respondentov, ktor mi rozprval o zitku, nemal ho poas smrti", z ktorej by sa bol mimovone vr til. Takto spontnne prebudenia" sa vak obas vyskytu j. Rozprval som sa s jednm lovekom, ktor sa spontn ne prebudil" po tom, o bol povaovan za mtveho, hoci si z obdobia smrti" na ni nepamt. Niekto by sa mohol spta, i absencia prpadov spon tnneho" zotavenia v mojom materili neznamen, e z itky na prahu smrti s len umel produkty resuscitanej techniky, t. j. i nevznikaj pod vplyvom resuscitanch procedr a ich inkov na mozog alebo cel telo. Nezd sa mi to pravdepodobn z jednoduchho dvodu: k zitkom 243

na prahu smrti dolo i pri stretnutiach so smrou typu A a B, ke sa resuscitan prostriedky vbec nepouili. D a E typy stretnutia so smrou vyvolvaj otzku, preo sa resuscitcia zaala alebo opakovala, ke lovek bol vy hlsen za mtveho. Dvody boli rzne. V jednom prpade si naprklad prtomn vimli, e pacientovi sa zaal myka prst niekoko mint po tom, o bol vyhlsen za mtveho. Sksilo sa s resuscitciou a pacient oil. V alom prpade sa lekr vzdal a povedal sestre: Vypte mrtn list a ja ho podpem." Krtko nato si uvedomil, e sa neme len tak postavi pred malho syna a manelku pacienta, preto e poznal rodinu osobne. Ctil, e sa mus poksi ete raz. Vtedy to zabralo. S prihliadnutm na druhy stretnutia so smrou od typu A po typ E mem uvies nasledujcu poznmku: Zd sa mi, e existuje urit vvoj hbky alebo plnosti" zitku na prahu smrti, ak postupujeme od typu A po typ E. Ak m naprklad lovek zitok pri type A, hovor obyajne len o bleskovom ivotnom prehade alebo sa nakrtko ocit ne mimo tela, zatia o t, ktor sa dostvaj k smrti bliie, rozprvaj o viacerch prvkoch. Najivie a najplnejie zitky, o ktorch som poul, sa vyskytli v svislosti so stretnutm typu D a E. Na opanej strane: (1) Pokia mem poveda, urite tu nejde o nejak nevyhnut n korelciu, dokonca ani v mojom vlastnom materili. Stretol som sa toti s umi, ktor boli naozaj vyhlsen za mtvych a boli oivovan. Nepamtaj si vak na iadne alebo len vemi mlo prvkov zo svojho zitku, zatia o in udia mali dos hlbok zitky i pri stretnutiach typu A alebo B. (2) Urenie veobecnch korelci medzi typom stretnutia a hbkou" zitku je mon len na zklade vedeckej tdie, ktor som ja nerobil, ale poksim sa ju charakterizova neskr v tejto prlohe.

244

II. TECHNIKA INTERVIEW Prvom mono hovori, e technika interview sa veobecne povauje za nespoahliv spsob zskavania vedeckch in formci. Neprekvapuje ma preto, ak sa ma kompetentn odbornci z oblasti medicny asto spytuj: Ako postupu jete pri rozhovoroch s tmito umi?" Ak teraz uvaujem nad touto otzkou, vidm, e m pri najmenom dva rozdielne vznamy, o ktorch sa tu chcem zmieni. Prv z nich je tento: Nie je mon, e kladenm vhodnch otzok ste mohli tieto prbehy uom vsugero va?" V tejto podobe otzka poukazuje na vemi relny a zau jmav moment. Otzky toti naozaj asto v sebe ukrvaj aj odpovede. Povaujem preto za nutn venova sa tomu podrobnejie a vyjadri sa veobecne k problmu ich tvore nia. Otzky s v skutonosti zloit jazykov funkcie. S najvou pravdepodobnosou by sme nenali otzku, v ktorej by vbec nebol obsiahnut aj prvok informcie (v zmysle doruenia informcie") a to bu explicitne v rmci samotnej verblnej formulcie alebo implicitne v kontexte, v ktorom je tto otzka poloen. Povedal by som preto, e z istho hadiska je technika interview vedecky chybn: kee obsahuje otzky a otzky prinaj informcie, me vznikn teoretick problm i informcia, ktor zdanlivo pochdza od opytovanej oso by, nem svoj pvod v otzkach alebo inom psoben toho, kto ich dva. Kee sa vemi zaujmam o logiku a metodolgiu ve obecne, dlh as bolo mojou prvou reakciou odpoveda na tto, pvodne dvoj zmyseln otzku, v prvom vzname, o ktorom som prve hovoril. Niekedy sa vak zdalo, e posluchov medicny a lekrov, ktor mi tto otzku polo ili, moja odpove neuspokojila. Ke rozmam nad tm teraz, uvedomujem si, e mnoh udia z oblasti medicny sami pociuj vek zkos, ak maj hovori o smrti. Pred245

pokladm, e niektor mali na mysli pravdepodobne cel kom in otzku: Ako, preboha, zanate rozhovor s love kom o takej hroznej tme, ako je jeho vlastn klinick smr?" . Takto z pvodnej otzky vznikaj prinajmenom dve od lin, priom prv sleduje skr isto logick a druh vyhra nen citov aspekt. Chcem poveda, e ke som zaal so svojm vskumom, bolo to nieo, o dovtedy podniklo zrejme len vemi mlo inch ud. Neexistovala nijak prruka, ako vies interview s lovekom, ktor sa vrtil zo svojej smrti". Musel som sa ui na vlastnej sksenosti (a v skutonosti sa takto um aj teraz), ale sformuloval som urit vemi veobecn pravidl a nvody. Oakvam a dfam, e ich pozmenia a doplnia al bdatelia. Prv pravidlo" je toto: Prejavte porozumenie a kladn postoj. udia neradi hovoria o tchto veciach, lebo sa ob vaj vsmechu a nepochopenia. Som si ist, e by som prehral, keby som bol pristupoval k uom ako nejak ne vdny vyetrovate, ktor sa im sna dokza ich vlastn protireenia at. Po druh, ak sa zdrhate rozprva s umi o ich zit koch, me to prameni z vho vlastnho strachu pred smrou. Zistil som, e udia, ktor mali zitok na prahu smrti, zriedkakedy pociuj ten hrozn des z mrtia, ak m vina z ns. Po tretie, v svislosti s problematikou tvorenia otzok, si myslm, e najlepie je formulova otzky, ktor zdraz uj imperatvnu funkciu a zrove minimalizuj innos doruenia informcie". Interview by sa malo otvra ve obecnmi otzkami a konkrtnejie, uie zameran otz ky, by sa mali ponecha na neskoriu fzu rozhovoru. Ja zanam vdy s neutrlnejou otzkou, ako naprklad: Mete mi poveda, o sa vm stalo?" V inch prpadoch som kldol vemi jednoznan a konkrtne otzky. Doty n osoby boli toti ete v nemocnici a zotavovali sa z cho246

roby, ktor ich priviedla do blzkosti smrti. Trpeli bolesa mi, ale napriek tomu bolo zrejm, ako vemi chc rozpr va. Priznvam, e som ich vtedy trochu navdzal, pretoe som chcel skoni interview m skr, aby som ich dlho netrpil. V tchto prpadoch ma zaujmalo, i boli v ich prhode prtomn urit prvky z kompletnho modelovho zitku. Niekedy odpovedali, e si na ne nepamtaj a to ma uritm spsobom povzbudzuje. III. VEDECKOS METDY Jednm z dvodov, preo sa zitky na prahu smrti nedaj akceptova ako dkaz o ivote po smrti je ten, e ide vdy len o rozhovory o istch prbehoch. Vedeck metda vemi obmedzuje pouitie udskho svedectva ako dkazu. Exis tuj pre to aspo tri priny: (1) udia niekedy klam. (2) udia si obas nepamtaj presne, alebo interpretuj svoj zitok nesprvne. (3) udia niekedy maj halucincie alebo vidiny. Najm ak s vystaven nejakmu stresu. Ak takto priznvame veobecn nehodnovernos ud skch vpoved, mohlo by sa dokonca tvrdi, e sprvy, ktor som zaznamenal, nemaj vlastne iadnu cenu. Treba tu vak uvies niekoko opanch argumentov. Predovetkm sa neraz stalo, e sa veda zmlila, ke nere pektovala svedectvo loveka. Zaiatkom devtnsteho storoia naprklad veda roz hodne vyluovala monos meteoritov. Medzi umi vak stle kolovali legendy o skalch, padajcich z neba, a to i napriek presvedeniu vedcov, e to nie je mon. (Tvrdili, e skaly nemu pada z neba, pretoe tam iadne nie s.) Nakoniec dvaja profesori z Princetonu boli svedkami pdu 247

meteoritu, pozbierali jeho ksky a priniesli ich k tdiu na svojej univerzite. Veobecne sa d poveda, e vylenie udskho svedec tva ako dkazu, je dvojsenou zbraou. Ak je fakt, e udia asto klam, zle interpretuj at., meme sa vyhn omylom, ke vylime udsk svedectvo ako dkaz. Sku tonosou je vak aj to, e udia tie hovoria pravdu a interpretuj sprvne. Preto nm unik pravda, lebo od mietame pova nzory druhch. Niekedy sa stva, e udsk svedectvo je jedin spsob, akm meme postupova v uritom obdob a s prihliadnu tm na urit javy. Preitie telesnej smrti je rozhodne jed nm z nich. Sprvy ud, ktor unikli o vlsok smrti, ne predstavuj samozrejme svedectvo alebo dokonca dkaz tohto javu. Ke sa vak chceme nieo dozvedie, neostva nm ni in, ako rozprva s umi, ktor udalos preili. Ak sa ich nezvisl vpovede v podstate zhoduj (ako to bolo v naom prpade), prvom me na ns tto skuto nos zapsobi, i ke nepredstavuje ete dkaz. Ak nejak rozren jav nepatr do nho tradinho systmu predstv a nezaoberaj sa nm nae sasn vedec k metodolgie, neznamen to, e ho musme jednoducho zavrhn. Mal by ns naopak provokova k hadaniu no vch koncepci a spsobov objavu - a to takch, ktor neprotireia doterajm, ale vychdzaj z nich a zrove aj prekrauj. Bol som prv, kto pripustil, e moja tdia nie je, prsne povedan, vedeck" a to z mnohch dvodov. Jednm z nich je skutonos, e vzorka ud, ktor som tudoval, nebola naozaj nhodn, ale sa vyberala poda rznych kri tri. Moja tdia tie pozostva, ako sme videli, z opisov prbehov, ktor sa nemu povaova za vedeck dkaz. Vetko to bolo dan mojimi obmedzenmi monosami a nedostatkom asu. Zo samotnej podstaty skmanho ja vu vak vyplvaj in problmy, pre ktor bude mimoriad ne ak, ak nie nemon, vykona skuton vedeck ex248

pertzu, za presne urench experimentlnych podmienok. Tieto problmy s morlne i technick. Predsa nie je mo n privies do stavu klinickej smrti tatisticky vznamn poet ud a potom dfa, e sa podar ich resuscitcia, po ktorej by sa dali zaznamena ich pocity! V klinickej praxi sa nevyskytuj umelo vytvoren, labo ratrne podmienky, ale skr stavy ohrozenia udskho i vota. Prvou povinnosou lekra a alieho oetrujceho personlu je a m by pomc pacientovi vhodnou terapiou a usilova sa ho oivi. Ich lohou nie je vykonva pokusy pri zisovan povahy a platnosti zitkov na prahu smrti. Zd sa, e jedinm argumentom, ktor ostva bez n mietok morlne prijaten, je zhromadi daje po skone n celej udalosti. Dos asto sa v priebehu resuscitcie zs kavaj urit poznatky. Nie vak s myslom pre neskor vedeck rozbor, ale skr v rmci prslunch terapeutic kch alebo diagnostickch opatren. Klinick zznamy m u naprklad asto prezradi, preo pacient zomrel", alebo preo sa dostal tak blzko k tomuto stavu, ako dlho v om bol, ako sa z neho dostal sp, ak boli jeho prv reakcie po nvrate, ak dostal lieky at. Vemi presn daje mu existova vo forme zpisu EEG alebo EKG, zznamov o telesnej teplote, krvnom tlaku a tie vsledkoch labora trnych testov z obdobia pred krzovm stavom. Vvin me td a technk resuscitcie v blzkej budcnosti zrejme ete viac uah a sprstupn tieto poznatky. IV. PREDBEN NVRHY K ALIEMU VSKUMU Ako by sa teda mohli tudova zitky na prahu smrti za predpokladu dostupnosti uvedench dajov a prpadne aj niektorch alch? Jednou z monost je vytvorenie inter disciplinrnej skupiny, v ktorej by spolupracovali udia z viacerch oblast. Medzi tmito zujmovmi sframi bude 249

zastpen medicna, fyziolgia, farmakolgia, filozofia psycholgia, psychiatria, antropolgia, komparatvne n boenstvo, teolgia a duchovenstvo. Vedeck tm by sa potom pustil do realizcie vekho mnostva loh: A. Prklady zitkov na prahu smrti by sa mohli zhro maova systematickejie a organizovanejie. Do vsku mu by sa zapojili lekri a ostatn pracovnci nemocnc, kto r by zisovali u pacientov po spenej resuscitch, i mali nejak zitky a informovali by o tom skupinu bdateov. V prpade potreby sa me tento tm spoji so samotnm pacientom. Poznmka: za elom komparatvnej tdie sa zaznamenaj aj prpady bez zitkov. B. Obstaralo by sa o najviac klinickch zznamov o tudovanch prpadoch. Tie poslia ako cenn dkaz o tom, e dotyn lovek naozaj zomrel" alebo bol blzko smrti. Zisten daje vedia navye vytvori spoahlivej ta tistick prehad zdravotnho stavu osb, ktor mali zit ky. Pomu tak odhali, i existuje nejak zkonitos medzi ich vskytom a ostatnmi okolnosami, ako s: prina smrti, vek v ase zitku, metdy resuscitcie at. Dalo by sa tak dospie k tatisticky lepm korelcim, ne som do siahol ja, ktor sa tkaj dky trvania fyziologickej krzy a hbky zitku. C. Mu sa odhali prpady, v ktorch existuje vemi presvediv a nezvisl potvrdenie vpovede umierajce ho. Idelny prpad by vyzeral naprklad takto: (1) V miestnosti intenzvnej opatery lekri a zdravotn perso nl oetruj urit osobu, pna A., nachdzajceho sa vo vnej krze. Kee jeho lieba trv u dlh as, vetci sa pripravili a nastavili potrebn prstroje, take lekrsky tm me monitoro va jeho stav. Personl je informovan o pacientovom krvnom tlaku a dchan, EKG registruje aktivitu srdca a EEG oboznamuje prtomnch o mozgovej funkcii. V uritom ase, ktor zaznamen-

250

vaj oetrovatelia, nastva u pna A. zlyhanie srdcovej innosti a dchania. Tento stav je viditen klinicky i na ukazovateoch prstrojov. Lekr skontroluje a zaznamen rozrenie zrenc a kle sanie telesnej teploty. Okamite sa zane s pokusmi o resuscitciu a po uritom asovom intervale sa pn A. vracia do ivota. Krtko nato rozprva pacient svojim lekrom, ak mal fantas tick zitky. Hovor o tom, ako vystpil zo svojho tela a sledoval resuscitan pokusy z inho priestoru. Opisuje odchod z miestnos ti a prchod na neznme miesto. Tu je svedkom nezvyajnej uda losti, ktor vyrozprva do najmench detailov. Sprvnos jeho opisu pokusov o resuscitciu potvrdia oetrujci lekri a navye bleskov kontrola potvrd aj hodnovernos vpove de o dejoch mimo miestnosti. Doke sa i asov zhoda udalosti s obdobm, ke bol pn A. v stave klinickej smrti, o dokumentu j aj zznamy EEG a EKG. (2) Predpokladajme, e dve alebo viac osb sa dostane do stavu klinickej smrti a v tom istom ase s resuscitovan. Mohlo by sa to sta naprklad pri nejakej hromadnej nehode, alebo ke dve i viac osb nhodou zomrie" v tej istej nemocnici a v rovnakom ase. Predstavme si alej, e po svojom nvrate - ete km s od seba izolovan - bud hovori o vzjomnej komunikcii v stave mimo tela. Obsah rozhovoru sa porovn nezvislou vpoveou kadho z nich, ete pred vzjomnou konfrontciou. Ak by obsah shlasil, bolo by to urite vemi zaujmav a signifikantn. Ani jeden z opsanch typov zitkov ete neznamen vak dkaz o ivote po smrti. Oba prpady vieme vysvetli aj na zklade mimozmyslovho vnmania. Vtedy by doty n osoby nemuseli opusti svoje tel, ale telepaticky prij-' maj mylienky pozorovateov, ktor s pri danej udalosti fyzicky prtomn. Nepovaujem za pravdepodobn, aby sa bdatelia stretli v praxi s takmi dokonalmi prpadmi, ako som ich nartol. Mu si vak vytvori sriu teoretickch modelov, ktor bud pre nich uritm tandardom. Vedeli by tak porovn va skuton prpady s tmito modelmi, ako i navzjom medzi sebou, a zrove by zhotovili aksi kontroln me ter" pre klasifikciu skutonch stretnut so smrou. 251

D. Vskumnci z odboru psycholgie mu robi hbko v interview s umi po ich stretnut so smrou. Sksia tak odhali vznamn informcie o tom, ako zitok pacientov zmenil, do akej miery jeho interpretciu ovplyvnilo ich vzdelanie a vchova, ako aj ich citov sfra a pod. Porov nanm vsledkov sa me preskma, ako sa lia tto udia medzi sebou a i sa diferencuj od ostatnej populcie. E. Mohli by sa tudova a interpretova jednotliv prvky zitku na prahu smrti. Hluk, ktor pouj umierajci u dia, sa d naprklad objasni z hadiska fyziolgie, o by vak neznamenalo, e rovnak typ vysvetlenia plat i na ostatn prvky, napr. stretnutia s prbuznmi a priatemi, ktor zomreli skr. F. Mohlo by sa vykona rozsiahle ptranie po prpadoch zitkov na prahu smrti mimo kontextu modernej zpadnej spolonosti. Antropolgovia sksia zhromaova tieto z itky od prslunkov vemi odlinch kultr. Pozorn prieskum historickej literatry me prinies prpady z na ej, vlastne, zpadnej tradcie. Odbornk v oblasti kompa ratvneho nboenstva urite vie poukza na paralely me dzi rozlinmi nboenstvami sveta. ance s v tomto sme re nevyerpaten. G. udia, ktor mali zitok na prahu smrti, by sa mohli stretva v skupinch a sami diskutova o tom, o zaili. Zorganizoval som to viackrt a zisujem, e stretnutie m vea vhod. A donedvna si tto udia mysleli, e ich pr pady s zriedkav a nikdy nenjdu niekoho inho, kto by mal podobn zitok. Skupinov schdzka tento dojem urite rozptli, a to v zmysle intelektulnom i citovom. iastone sa podar aj eliminova nedostatky vyjadrovacch schopnost. udia ho voria, e po prvkrt maj pocit, e stretli niekoho, kto im naozaj rozumie a cti s nimi, napriek obmedzenm monos252

ti am spisovnho jazyka. Na zver jednho takho stretnu tia aksi mu nadene poznamenal: Bol to najfantastickej veer mjho ivota. Diskutoval som o veciach, o ktorch sa obyajne neviem ani vyjadri." Ja sm som zistil, e ako pozorovate v tchto skupinch som dokzal lepie ako predtm pochopi, ak je asi zitok na prahu smrti. Chcem tu ete upozorni na dve okolnosti. Po prv, za optimlnu povaujem skupinu troch ud a po druh, ui ton me by prtomnos maneliek, resp. manelov tchto osb. asto im toti partneri nerozumej pri rozpr van o zitku, a tak sprva z st inch me tieto konflik ty odstrni. H. Nazdvam sa, e vek pozornos treba nakoniec ve nova aj argumentom ud, ktor sa snaia cel jav vysvetli fyziologickmi procesmi, v rmci vedeckch predstv a po znatkov, napr. zvykovou elektrickou innosou mozgu. Je toti neodkriepiten, e prrodn vedy ns posunuli v chpan vesmru o hodn kus cesty dopredu. Mali by sme vak odola pokueniu akceptova prostodu ch, fyziklne vysvetlenia bez akhokovek overenia ich sprvnosti. Vea osb som u poul poznamena, ak je to samozrejm"; e zitok na prahu smrti sa d vysvetli cerebrlnou anoxiou (zastavenm prvodu kyslka do moz gu). Nie je ak vyprodukova mnostvo podobnch hypo tz. Chba im vak experimentlna demontrcia, ktor by potvrdila.ich sprvnos. Ako som u poznamenal v prvej knihe, tieto zjednoduujce vysvetlenia ma neuspokojuj. Vdy sa vyskytuj zitky na prahu smrti, ktorch fakty alebo rzne sprievodn okolnosti podobnm nzorom ne zodpovedaj. Napokon, je rozdiel medzi vysvetlenm a pseudovysvetlenm". V tomto druhom prpade sa nov jav zredukuje na niektor star, alebo sa bude tvrdi, e ten nov je len pecilnou eventualitou javu, ktor u poznme (alebo to aspo dfame). Ostame preto vekorys pre monos, e 253

to, o sa nm ukazuje novm javom, je relnou anomliou, problmom alebo skutonosou, ktor nezapad do naej predstavy o truktre sveta. Pretoe prve tto prstupnos a otvorenos k vskytu anomli v naich sksenostiach bo la v celej histrii udstva najvm impulzom pre pokrok a poznanie. V. NIEKOKO ZVERENCH POZNMOK Dovote mi skoni tto as o metodolgii niekokmi po znmkami, ktor by mohli by cenn pre budcich vskum nkov tohto javu. Potencilni bdatelia by nemali podah n pokueniu zavrhn zitky na prahu smrti ako vec nehodn vskumu len preto, e urit ich prvky odporuj naim ako vybojovanm a chrnenm predstavm o pod state .sveta.. Pripam, e zitky na prahu smrti obsahuj aspekty, ktor s zo sasnho hadiska nepochopiten. Oividn nezrovnalosti vznikaj naprklad v svislosti s nzorom na as. Dnen predstava zpadnho loveka je tak, e as je najvlastnejou rtou fyzickho vesmru a pohybuje sa stle linerne dopredu. udia, ktor sa vrtili zo smrti" do ivota vak tvrdia, e as stl". Nemm iadne odpovede pre tch, ktor sa ptaj na tieto anomlie. Som vak presveden, e nemlo fyzikov a filozofov by shlasilo s mienkou, e aj ben predstava o ase vyvolva mnoho paradoxov, bez ohadu na vzie poas zitkov na prahu smrti. alie rozpory, ktor vznik li pri vahch o zitkoch, s iba kvapkou v mori. Vystrham tie zujemcov o tento vskum pred tendenciou predpoklada, e ak niekto bol mtvy" a pamt si na svoj zitok, urite pozn, o sa odohrva na druhom svete. Nikto sa nevrtil sp s pocitom, e je neomyln alebo 254

vevedci. Vina iba prejavila nefalovan div nad tm, o preila. Inmi slovami, ak niekto rob chyby tu, pred svojm zitkom, nie je dvod predpoklada, e sa stane neomylnm po nvrate zo smrti". Nae chpanie tohto javu bude postupova lepie, ak zujemci o vskum sa bud zameriava vdy len na jeden jeho aspekt. Predpokladm, e bude ak vytvori nejak mohutn vskumn projekt, zameran na dkaz ivota po smrti. Pri naej sasnej rovni poznatkov by bol zrejme a prli ambicizny. Mm pocit, e v kontexte samotnej vedy sa nikdy nemus dospie k dkazu o posmrtnom ivo te. Na druhej strane verm, e vek mnostvo individul nych vskumnch projektov, z ktorch kad by skmal platnos konkrtnej experimentlnej hypotzy, by mohlo poskytn vedecky realizovaten daje o zitkoch na pra hu smrti. Verm, e v konenom dsledku nahromadenie poznatkov, zskanch jednotlivmi pokusmi, odsunie do pozadia otzku, i existuje ivot po smrti a to bez toho, aby sa musel dosiahnu nejak presvediv vedeck dkaz. Na zver chcem siahnu ete po jednej analgii. Hoci vina z ns ver v existenciu atmov, nikdy sa to - pokia viem -jednoznane a presvedivo nedokzalo. Dopracova lo sa skr k akmusi dlhmu historickmu vvoju myslenia vo vzahu k tmto hypotetickm predmetom. U niekoko storo pred Kristom vytvorili grcki filozofi, ako bol Demokritos, atmov teriu hmoty. Postulovali existenciu drobnch, nedelitench" astc hmoty. K vsledkom do speli na princpe abstraktnho, deduktvneho a metafyzic kho uvaovania, ale aj na zklade vlastnho empirickho pozorovania rznych prrodnch javov, ako je naprklad difzia alebo odieranie vekch predmetov. V priebehu dlhho vvoja sa predstava o atme menila a menili sa aj techniky, ktor mali jeho existenciu potvrdi. Nakoniec sa atmov teria pomaly stala veobecne uznvanou. Myslm, e je relne, aby analogickm spsobom, i bez 255

nespornho vedeckho dkazu, takmer kad pripustil monos inho rozmeru existencie, do ktorho prechdza dua v okamihu smrti. Je to naa vlastn obava (i smrou vetko nekon), ktor sa prejavuje vtedy, ke chceme od astnka zitku, aby nm potvrdil existenciu ivota po smrti. udia, ktor tento zitok sksili, neprejavuj mi moriadny zujem, aby ho dokazovali druhm. Jedna psy chiatrick mi povedala: udia, ktor tieto zitky mali vedia. Ostatn bud musie poka."