Pesticdy a ich vplyv na

spolonos

Martin Barlok

vod
Pri pesticdoch je asto ak izolova vplyvy
konkrtneho produktu, pretoe v mnohch
prpadoch ide o vystavenie sa vplyvu viacerch
pesticdov naraz, tzv. kombinan efekt a typ
pouitch pesticdov sa men poda
vegetanho obdobia
Negatvny dopad pesticdov a ich rezdu je
kombinovan a znsobovan aj inmi stresovmi
faktormi, akmi s napr. zneisten ivotn
prostredie, ak kovy, dusinany a in
kontaminanty v potravinch a vode.

Legislatva
Eurpska komisia prijala pravu Smernice
o autorizcii pesticdov 12. jla 2006
(COM (2006) 388 final) v kombinci so
Smernicou, ktor sa po prv krt dotka i
pouvania pesticdov
tieto nvrhy obsahovali niekoko kladnch
posunov, celkovo sa nepodarilo zavies
zsadn opatrenia potrebn na zmeny
prstupu v pouvan pesticdov v E

Parska vzva i Prask deklarcia

iadaj celkov redukciu vplyvu
pesticdov a chemikli na udsk
zdravie prijatm princpu prevencie pri
ich zavdzan a pouvan.

E zakzalo nebezpen
pesticdy
Eurpsky parlament v trasburgu hlasoval o novch
pravidlch pre pouvan pesticdov v ponohospodrstve
Norma zakazuje pouvanie asi 22 pesticdov, ktor
najviac kodia udskmu zdraviu
Maj vplyv na endokrinn systm, zniuj plodnos,
dokonca mu spsobova rakovinu
Nariadenie nti ponohospodrov aj vrobcov pesticdov,
aby nahradzovali jedovat ltky inmi, ktor nemaj tak
zhubn inky

 Okrem toho a na vnimky naprklad horsk oblasti,

zakazuje tie pouva leteck postreky a oetrova
pesticdmi verejn miesta, kde sa pohybuje velk
mnostvo ud napr. parky alebo ihrisk
Podobne tomu bude s ochranou vodnch zdrojov, okolo
vodnch tokov a zdrojov pitnej vody vznikn nraznkov
psma, v ktorch sa pesticdy nebud mc pouva ani
skladova
Ochran zny by nemali by okolo ciest a elezninch
trat

Smernice nariauje:
zkaz pouvnie 22 nebezpench
pesticdov
zkaz leteckch postrekov
zkaz oetrovanie verejnch miest
pesticdmi
ochranu vodnch zdrojov pred pesticdmi

Vplyv na ekosystm na zdravie ud

Vplyv pesticdov na prirodzen fungovanie ekosystmu a
zdravia loveka je vainou nepriazniv, poadovan je
obmedzen vyuvanie
Laboratrne tdie naznauj, e mnoho pesticdov
pouvanch v dnenej dobe v rmci E mu psobi
toxicky na vvoj nervovej sstavy, priom pokodenie
vvoja mozgu moe by vne a nezvratn
Vystavanie pesticdom me tie zvyova riziko vzniku
leukmie u det, naruova hormonlny systm loveka i
ivochov a s zaraovan medzi endokrinn disruptory

 Aplikcie pesticdov me predstavova

zdravotn riziko

Z histrie
Neiadce dsledky nadmernho alebo
nesprvneho pouvania pesticdov patr
hynutie viel, kontamincie povrchovch
vd, naruenie ekosystmu alebo ich
nahromadenie v ivch systmoch, napr.
DDT a dalie chlorovan uhovodky
aldrin, endrin, toxafen
-

 50. a 60. roky 20. storoie sa tto ltka pouvala

masovo po celom svete vrtane eskoslovenska
vskumy odhalili, e sa jedn o tako odbraten
perzistentn a bioakumulatvn jed, ktor sa hromad vo
vrchnch priekach potravovho reazca
V SR bolo pouvanie DDT zakzan v roku 1975, v
krajinch Tretieho sveta sa stle v obmedzenej miere
pouva v boji proti malrii
Spolu s ami chlorovanmi pesticdmi je regulovan
Stockholmskou zmluvou

Delenie pesticdov poda kritrii:

Poda urenia k nieniu uritho druhu kodcov delme na -

Akaricidy: prpravky uren k nieniu roztoov

Algicidy: prpravky uren k nieniu rias
Arborocidy: pesticidy uren k nieniu stromov a krov
Avicidy: prpravky uren k nieniu vtkov
Fungicidy: prpravky uren k ochrane pred hubovmi chorobami
Herbicidy: pesticidy uren k nieniu rastln
Insekticidy: prpravky uren k nieniu hmyzu
Molluskocidy: prpravky uren k nieniu mkkov
Piscicidy: prpravky uren k nieniu rb
Rodenticidy: prpravky uren k nieniu hlodavcov

Poda spsobu aplikcie:

postreky, aerosoly
fumiganty
poprae
pevn a tekut nstrahy
moridl
ntery a impregncie

Poda pvodu:

prrodnho pvodu
syntetick ltky
biopreparty

Poda psobenia:
kontaktn - inn ltka zostva na
povrchu rastliny alebo kodcov
systmov - inn ltka prenik do
rastliny alebo kodcov

Poda mechanizmu psobenia:

inhibtory acetylcholinesterzy
inhibtory chitin syntetzy
antagonista ekdysonu (hmyz steroid
ovplyvujci larvlne tdium vvoja)
inhibtory kyseliny gama-aminomaslovej
analgiu juvenilnch hormnov (reguluj rast
hormnov)
antikoagulanty
inhibtory glutamin syntetzy

inhibtory demetylcie steroidov

inhibtory protoporfyrnogen oxidzy
inhibtory RNA polymerzy
inhibtory syntetzy protenov
inhibtory transportu elektrnov pri
fotosyntze
inhibtory mitochondrilnej respircie

 Postreky syntetickch ltok na bannovej

planti

Poda chemickej povahy:

organofosfty
karbamty
chloroorganick zleniny
syntetick pyretroidy
fenoly
morfoliny
azoly
aniliny

Postrek syntetickmi organofosftmi ( Franczsko)

Pesticdy a GMO
Pouvanie pesticdov svis aj s
problmom geneticky modifikovanch
plodn
Existuj dve pouvan cesty:

 1.Genetickou modifikciou sa do rastliny

vkladaj gny, ktor maj zarui odolnos
plodiny voi kodcom a tm maj zni
spotrebu pesticdov
Najznmejm prkladom s tzv. Bt
plodiny, do ktorch bol vloen gn z
baktrie, ktor vedie k produkciii toxnu
zabijajci hmyz, ktor plodinu napadne

 2.Genetickou modifikciou sa do plodiny

vkladaj gny odolnosti proti vplyvu pesticdov, a
tm umouj nasadi ich vie dvky, ktor
spoahlivo zni kodcov (obzvl burinu)
Najznmem prpadov s tzv. Roundup Ready
plodiny, ktor firma Monsanto genetickou
manipulciou pozmenila tak, aby odolvali
psobenm firmou vyrbanho pesticdu
Roundup

Pesticdom sa plne vyhn ned, lepie

je kupova biopotraviny
Pesticdy sa v dnenej dobe vyskytuj takmer v
kadej zelenine a kadom ovoc vypestovanom
benou metdou, niektor kodia viac in menej
O uvanie nebezpench pesticdov dokazuje aj test
vn predvanch v benom obchode
Test vykonala organizcia Pesticide Action Network
Europe a skmala 34 znaiek
Vsledky ukzali, e pesticdy sa vyuvali v kadej
testovanej flae, v priemere 4 pesticidy na fau,
jedna dokonca 10 pesticdov

Politick odporania
efektvne pouvanie princpu prevencie
pri nakladan s pesticdmi, ktor vyaduje:

1. Redukciu pouvania pesticdov a podporu ekologickho a

integrovanho
ponohospodrstva (Integrated Crop Management) v novej
Smernici pre Trvalo udraten pouvanie pesticdov

lensk tty by mali stanovi jasn, konkrtne ciele a asov

rozvrhy pre znenie pouvania pesticdov a pre zvyovanie vmery
ponohospodrskej pdy v systme ekologickho
ponohospodrstva. pecifick tandardy pre jednotliv plodiny v
systme integrovanho ponohospodrstva by mali by stanoven
ako tandardn minimum pre ostatn ponohospodrsku plochu

2. Vylenie neprijatench aktvnych ltok v lnku 48 a v

Prlohe II Nariadenia E o pesticdoch

iadny pesticd by nemal by povolen, ak spsobuje nevratn

nsledky dokonca ani pre pouvanie vykolenmi pracovnkmi.
Vemi dleit krok v ochrane udskho zdravia je zavedenie
prsnych vyluujcich cut-off kritri pre pecifick vlastnosti
pesticdov, tkajce sa ich vplyvov na biologick procesy a udsk
organizmus. Vetky ltky, ktor spsobuj (alebo sa predpoklad,
e spsobuj) karcinognne, mutagnne, reprodukn alebo
hormonlne pokodenia, ako aj ltky, ktor s stle (v prrode a
ivch systmoch nerozloiten; perzistentn), bioakumulatvne
alebo toxick by nemali by povolen. Rovnako by mal zkaz plati
na zoznam prioritnch kodlivn v prlohe Vodnej smernice (Water
Framework Directive) 2000/60/EEC.

3. Princp nahradenia kodlivch ltok menej nebezpenmi

alebo nechemickmi alternatvami v lnku 48 a Prlohe II v
Nariaden E o Pesticdoch

Vetky chemick ltky by mali by nahraden menej nebezpenmi

ltkami alebo nechemickmi alternatvami, ak tak existuj. Mal by
by vypracovan zoznam kandidtov pre nahradenie na zklade
jasnch kritri. Tento zoznam m zaha nielen ltky, ktor u boli
klasifikovan existujcou legislatvou ako nebezpen, ale aj ltky s
dokzanmi alebo predpokladanmi imunotoxickmi, neurotoxickmi
a hormonlny systm pokodzujcimi vlastnosami. Na podporu
takhoto systmu by mala by stanoven databza nechemickch
alternatv na rovni E. Systm hodnotenia menej kodlivch
alternatv musia vypracova nezvisl experti.

4. Ochranu zranitench skupn a ochranu proti kombinanm

vplyvom viacerch pesticdov zavies v lnku 4 a Prlohe II
Nariadenia E o Pesticdoch

Regulcia pesticdov by mala by zaloen na zklade ochrany

najzranitenejch skupn ohrozovanch pesticdmi (plody, dojat,
deti). Pri stanoven hodnt ADI a ARfD by sa mal bra do vahy
bezpenostn faktor 10. Navye, je potrebn hodnoti kombinan
efekt pesticdov tak, aby toxick vplyv dvoch alebo viacerch ltok,
ke ich sa vyskytuj sasne, nebol v ako ke je kad ltka
pouit jednotlivo.

5. Pravideln hodnotenie a monitoring pesticdov v lnku 14

Nariadenia E o Pesticdoch

Je potrebn zavies pravideln prehodnotenie autorizanho

procesu tak, aby bolo mon bra do vahy aktulne vedeck
poznatky (medicna, ekotoxikolgia) a vsledky monitoringu rezdu
pesticdov v potravinch, vode, prostred a udskch tkanivch

6. Prieben zapracovanie novo identifikovanch vplyvov a

poznatkov z vedeckej literatry v lnku 4 a Prlohe II
Nariadenia E o Pesticdoch

Vetky schvlen pesticdy by mali by hodnoten dvojgeneranm

testom toxicity s elom identifikcie akchkovek vplyvov na aliu
generciu (tzv. chronick toxicita). Modelovan by mali by testy na
stanovenie toxicity a sledovanie vplyvu (ako neurotoxicita,
imunotoxicita, karcinogenita) na vyvjajci organizmus, resp. plod a
komplexn prehad dostupnej literatry by mal by sasou
poadovanch dajov schvaovacieho procesu

akujem za pozornos

Zdroje:
Pdf dokument - Zdrav ivot bez
pesticdov
Televzia T24- dokument o EU zake
nebezpen pesticidy
Miroslav uta- Opatrn s pesticidy
Pdf dokument- Pesticdy pod dohadom
Kolektv autorov- Technika na aplikciu
hnojv a pesticdov
SAP