LID A DJINY

Islamizcia Bosny a Hercegoviny v 15. a 16. storo

Maro Melichrek
...ten vek kamenn most, drahocenn stavba jedinenej krsy, ak nemaj ani omnoho bohatie mest a s ulejou premvkou, je jedinm trvalm a bezpenm prechodom na celom strednom a hornom toku Driny a nepostrdatenou spojkou na hradskej, ktor spja Bosnu so Srbskom a cez Srbsko alej s ostatnmi krajinami tureckho cisrstva a do Stambolu. 1
vodn slov vyat zo svetoznmeho diela juhoslovanskho romnopisca Iva Andria (18921975), ktor pochdzal z Bosny a Hercegoviny, nie s vybran nhodne. Bosna a Hercegovina dostala vo svojej histrii mnoho prvlastkov, viacero z nich vyslovili politici, historici i spisovatelia, no v slovch romnu Most na Drine ju skrz most Mehmed-pau Sokolovia (15061579) stojaceho vo Viegrade mono chpa ako spojnicu, alebo lepie povedan krajinu, ktor spja vchod so zpadom, kresanstvo s islamom. Bosna a Hercegovina je krajinou, ktorej dejiny sa mu zda v svetovom hadisku nezaujmav, no opak je pravdou. V roku 1940 napsal americk novinr John Gunter vo svojej nesmierne populrnej knihe Eurpa ak je: Je neprpustnou urkou udskej a politickej povahy, e tieto boh a neastn zemiky na Balknskom polostrove mu vies a ved spory, ktor spsobia svetov vojnu. V dsledku toho, o sa v roku 1914 udialo v jednej neustle zablatenej, primitvnej dedine menom Sarajevo, zomrelo viac ako 150 000 mladch Amerianov. 2 Rozptanie 1. svetovej vojny je len jednou z mozaiky udalost sptch s navonok bezvznamnou Bosnou a Hercegovinou. Na iadnom mieste v Eurpe na loveka nedcha Orient tak silno ako pri prechdzkach starm mestom Sarajeva, Zvornika i Mostaru. Multikultrna spolonos Bosny a Hercegoviny budovan stroia dostala v obdob obianskej vojny v Juhoslvii v devdesiatych rokoch 20. storoia ist trhliny, no stle mono v Bosne sledova sitie troch etnk, nboenstiev a kultr bosnianskej resp. moslimskej, srbskej a chorvtskej. V nasledujcich riadkoch sa poksime odhali pecifik jednho z najdleitejch obdob vvoja Bosny obdobia islamizcie a osmanskej sprvy, ktorho v1 2

sledky spsobili diverzifikciu dejinnho vvoja v porovnan s ostatnmi balknskymi susedmi.

Vskum dejn Bosny a Hercegoviny je vemi komplikovan proces, ktor so sebou prina viacero pecifk nie je mon venova sa hodnoteniu tchto aspektov detailne, no niekoko zkladnch nzorov potrebnch pre pochopenie bosenskch dejn je nutn vyzdvihn. Obdobie osmanskej nadvldy ich prina hne niekoko. Na jednej strane sa stretvame s nzorom, ktor bva oznaovan ako turkofilsk (primrne medzi moslimskmi autormi), poda ktorho vniesli Osmani3 do vvoja stredovekej Bosny prvny poriadok a s tm spt nboensk toleranciu i monos socilneho vzostupu pre najirie spoloensk vrstvy. Prechod viny obyvatestva k islamu nebol poda tejto terie nsiln, ale dobrovon. Turci zrove obohatili obyvateov Bosny o hodnoty orientlnej kultry.4 Oproti tomu existuje druh nzor, ktor mono zjednoduene pomenova ako turkofbny (zauvan hlavne medzi Srbmi a Chorvtmi). Turci s prezentovan ako dobyvatelia, ktor na niekoko storo zastavili politick a kultrny vvoj balknskych nrodov a konkrtne v Bosne nsilnou islamizciou odcudzili tamojie obyvatestvo pvodnej nrodnej identite chorvtskej, resp. srbskej. V historiografii sa asto krt stretvame s nzormi, e Bosna a jej obyvatelia nepredstavuj svojbytn entitu a s sasou Chorvtska5 alebo Srbska. NaV texte budeme pouva aj termn Turci, ktor sa v eskej historiografii pouva na oznaenie privilegovanej vrstvy osmanskej aristokracie, i ke v prpade Bosny sa ou stali i slovansk moslimovia, ie nie vlune Turci z etnickho hadiska. 4 Hladk 1996, s. 25. 5 Tieto mylienky boli vemi nekriticky prezentovan poas existencie nezvislho Chorvtska, tzv. NDH - Nezavisna Drava Hrvatska v rokoch 19411945. Stehlk 2009, s. 151163.
3

Konen fza existencie stredovekej Bosny a poiatky osmanskej expanzie

Andri 1970, s. 16. Glenny 2000, s. 23.

10

Nov Orient 67 / 2012 / 4

LID A DJINY

prklad v prci bosenskho Chorvta Dominika Mandia je Bosna jednoznane opisovan ako sas Chorvtska: tj. vetky krajiny od Drvy a Dunaja do Jadranskho mora, od rieky Raa a Snjenika v Istrii, smerom k rieke Drine na vchode...celm tmto priestorom sa rozprestieral zjednoten chorvtsky tt.6 Niekoko storo pred Mandiom priiel s podobnou teriou ideolg chorvtskeho nrodnho

Administratvne rozlenenie juhoslovanskch oblast pod osmanskou sprvou.

hnutia a tvorca mylienky pan-chorvatizmu Pavao Ritter Vitezovi (16521713), ktor Bosnu zaradil do tzv. Bieleho Chorvtska (Croatia Alba), kde boli zahrnut vetky zemia zpadne od lnie riek kodraDrinaSva.7 Rovnako drviv vina srbskch historikov 18. a 19. storoia (Jovan Raji, Dimitrij Davidovi, Milan Vukievi a i.) radila Bosnu jednoznane do srbskch dejn. Tvrdili, e Bosna bola sasou srbskho ttu u za ias knieaa aslava (asi 933960), e tzv. bogomilovia vyli z lona vchodnej kresanskej cirkvi, e najslvnej panovnk stredovekej Bosny kr Tvrtko I. Kotromani (13771391) sa programovo hlsil k srbskej ttnej tradcii at. Mylienka o potrebe spojenia rozdelench ast srbskho nroda a teda i spojenia s Bosnou sa objavuje i v 60. rokoch 19. storoia v kruhoch Zjednotenej omladiny Srbskej, do ktorej v tej dobe vstupovalo mnoho mladch Srbov pvodom z Bosny, ktor sa neskr do vlasti vracali ako uitelia na srbskch cirkevnch kolch.8 Prve kvli
6 7 8

tomuto rozkolu, ktor preiel plynulo aj do storoia 20. a iastone je prtomn aj dnes, je nutn nazera na dejiny Bosny a Hercegoviny vemi obozretne. Stredovek Bosna bola spoiatku malou krajinou, ktor sa rozprestierala v okol hornho a strednho toku rovnomennej rieky. Postupne vak zvovala svoje zemie, no nezvislm ttom sa stala a v 14. storo (v obdob znmom ako tzv. Bosansko kraljevstvo, v r. 13771463), podstatne neskr ako tomu bolo v prpade Srbska a Chorvtska. Je vak vemi dleit pripomen, e bola iba doasnm stredovekm ttnym tvarom bez historickej kontinuity, o do znanej miery ovplyvnilo i islamizciu jej zemia po doven osmanskej expanzie. Dleitm fenomnom stredovekej Bosny bola aj tzv. bogomilsk herza, resp. bogomilstvo, pomenovan poda popa Bogomila, ktor psobil v 10. storo v Bulharsku, odkia sa hnutie rozrilo cez Macednsko a Srbsko a do Bosny.9 Bosniansky bogomili sami seba oznaovali ako krstjani, o v preklade znamen kresania. Na zem Bosny vytvorili cirkevn spoloenstvo, tzv. Bosanska crkva,10 ktor bola chpan ako ttne nboenstvo, no o svoj vplyv musela bojova s rmskokatolckou vierou, ktor rili v Bosne hlavne frantikni. Bosna sa v 15. storo zmietala vo feudlnej anarchii, ktor znsobovali ambcie domcich oligarchov ako napr. Hrvoje Vuki-Hrvatinia (okolo 13501416), i zasahovanie uhorskho krovstva do vntornch zleitost Bosny. Vznamnou stratou bosnianskeho krovstva bolo aj odtrhnutie prmorskch oblast, ktor prinleali tefanovi Vukiovi (14041466). Ten sa v roku 1448 prehlsil za hercega (vojvodu) sv. Svu a tm sa zaala dan oblas vyvja ako nezvisl celok tzv. Hercegovina. igmund Luxembursk vyslal dokonca proti domcim vemoom vojsko na ele so svojim chrnencom Tvrtkom II. Tvrtkoviom (14041443), m vyvolal vntorn vojnu, ktor vyvrcholila porkou Uhrov pri Doboji r. 141511 (za pomoci Turkov vedench Isak begom).12 as v bosniansko-uhorskom konflikte otvorila Turkom cestu k zskaniu Bosny. V roku 1461 nastpil na trn posledn bosensk panovnk tefan Tomaevi (14611463, prv i posledn kr korunovan ppeskm legtom), ktor sa snail zska pomoc Zpadu. V roku 1463 zhromadil sultn Mehmed II. Dobyvate (tur. Mehmed-i sn, 14441446 a 14511481) mohutn armdu, ktor mala prinies zhubu zvyku bosnianskeho krovstva. Z dobovch prameov sa dozvedme, e sultn krajinou v podstate iba preiel a k iadnej vznamnejej bitke nedolo. Jednotliv
9

Mandi 1982, s. 167. Banac 1984, s. 73. Hladk 2006, s. 64.

10 11 12

Frasseto 2007, s. 78. Draganovi 1942, s. 767793. estk 2009, s. 101. Niekde sa uvdza ako Ishak Bey. Isailovi 2011, s. 1112.

Nov Orient 67 / 2012 / 4

11

LID A DJINY

hrady a posdky sa osmanskej armde postupne vzdvali viac menej bez boja a tento osud postihol i najsilnejiu krovsk pevnos Bobovac. Kra dostihla tureck armda v pevnosti Klju. Poprava tefana Tomaevia pred oami Mehmeda znamenala de-facto koniec bosnianskeho krovstva, hoci ete po zsahu uhorskho kra Mateja Korvna (14581490) bola ustanoven bnovina jajeck a srebrnick, poda centier v severnej a zpadnej Bosne, ktor Matej Korvn okupoval. Sultn vldol prevane v centrlnej Bosne (nazvanej aj Vrhbosna) a Hercegovine. Poda dobovch prameov chor-

novina Srebrnik padla do osmanskch rk roku 1512 a Jajce roku 1528.15 Poda tureckho cestopisca Evlija elebiho bolo mesto dobyt sou, kee Turci vtrhli brnami prve vo chvli, ke sa miestny kresania modlili.16 Niekde sa uvdza ako rok plnho zavenia osmanskej expanzie 1592 a snm spojen pd mesta Biha do rk sultna Murada III. (15741595).

Pevnos Klju, posledn toisko bosnianskeho kra, na dobovej rytine.

vtskeho letopisca Ivana Tomaia Mehmed II. vnmal Mateja Korvna nie len ako protivnka, no i ako druhho oprvnenho vladra v Bosne.13 Celkov morlka bosenskch vojsk a obyvatestva bola slab a to hlavne z dvodu, e si vetci uvedomovali jej neodvratn pd, i u by to bolo po zsahu Turkov alebo Uhrov, no vina sa skr priklala na stranu Turkov ako odvekch nepriateov v podobe Uhorskho krovstva (prebiehali dokonca aj jednania s Bentkami).14 Nsledne po obsaden Bosny zabrali Turci aj vek as Hercegoviny a v roku 1482 proces zavili. Uhorsk davy odolvali o osi dlhie b13 Ja i kralj Matija na itavoj smo zemlji jedini vrijedni, da se zovemo vladarima (sumus digni nomine principum). Prelog 1924, s. 6. 14 Fine 2009, s. 585.

Najdleitejou otzkou, ktor a dejiny Bosny je, preo vlastne dolo k tak masvnemu prechodu obyvatestva na islam, z ktorch viacer dosiahli na tie najvyie funkcie v rmci Osmanskej re. Oproti ostanm balknskym krajinm (napr. Srbsku, Bulharsku alebo Grcku), kde v priebehu nasledujcich storo konvertovalo iba okolo desa percent celkovej populcie, v Bosne meme hovori a o sedemdesiatich percentch obyvatestva.17 Kvli takmuto masvnemu potu konvertitov sa v historiografii vytvorila predstava o tzv. spikleneckej terii bosenskej bogomilskej achty, ktor bodla povestn dku do chrbta kresanskho sveta Eurpy. Bosensk bogomilsk achta mala necha padn Bosnu bez boja a potom konvertova na islam spolone so svojimi poddanmi v zujme ponechania si svojich majetkov a politickej moci. Prbuzn teriu prezentuje aj nemeck historik Michael Weithmann, ktor tvrd, e prechod bosenskej bogomilskej achty na islam bol podozrivo rchly.18 Tieto mylienky vak maj niekoko zvanch trhln. Poslili vak viacerm moslimskm autorom ako prostriedok na zlegitimizovanie nrokov na Bosnu, kee poda tejto terie neboli ich predkovia novousadlci, ale hlsili sa k tradcii stredovekej Bosny. Tento nzor vo svojich prcach prezentovali napr. Muhamed Hadijahi,19 Mustafa Imamovi,20 Enver Imamovi21 alebo Ibrahim Pai.22 Na druhej strane stoja napr. Sreko M. Daja,23 Dubravko Lovrenovi, Enver Redi a Ante
Thallczy 1915, s. 261263. elebi 1997, s. 5152. 17 Weithmann 1996, s. 108. 18 Ibid. 19 Muhamed Hadijahi vo svojej prci predpoklad, e zklad dnenho moslimskho obyvatestva Bosny pochdza z radov Bosenskej cirkvi: Osnovno jezgro dananje muslimanske populacije u Bosni predtavljaje su pristae bosanske crkve. Hadijahi 1974, s. 90. 20 Imamovi 1997, s. 92, 150. 21 Enver Imamovi poukazuje na prechod bogomilskej achty a duchovenstva: Predstavnici domaeg plemstva i vjerske starjeine s masama bogumilskog stanovnitva sa moinicijativno su doli pred sultana u Jajce da mu se poklone i priznaju ga za svoga gospodara. Tom prilikom suizjavili da od svoje volje ele prei naislam. Imamovi 1998, s. 26. 22 Pai 2009, s. 255372 23 Daja 2002, s. 142159.
15 16

Islamizcia Bosny a Hercegoviny bogomilsk pomsta?

12

Nov Orient 67 / 2012 / 4

LID A DJINY

kegro. Hlavne Dubravko Lovrenovi 24 vak bva vemi kritizovan, napr. Ibrahim Pai ho obviuje z negovania bosenskej nrodnej identity. Sreko Daja prezentuje irok spektrum argumentov, ktor vyvracaj teriu o masvnom prechode prvrencov Bosenskej cirkvi na Islam ide hlavne o vskum osmanskch defterov z rokov 1468/69 a 1599, kde sa uvdza poet krstjanov na stodvadsa a stotridsa domcnost ba dokonca poda niektorch zdrojov sa zd, e sa stavali k islamizcii negatvne.25 Podstata prechodu obyvateov Bosny na islam tkvie plne inde. Prvou prinou bol veobecn chaos a nestabilita v oblasti politickej, socilnej, nboenskej a vojenskej. Ako u bolo spomenut, samotn obyvatelia Bosny boli skr naklonen prija osmansk sprvu ako uhorsk (analgiu njdeme aj v postoji Grkov voi Zpadnej civilizcii).26 K nestabilite prispievali hlavne vlastn zujmy oligarchov, geopolitick postavenie takpovediac medzi mlynskmi kamemi v podobe Osmanskej re, Uhorskho krovstva a Bentskej republiky. Takisto krtka existencia relne nezvislho bosenskho krovstva, poas ktorho nedolo k vytvoreniu stabilnej bzy, ktor by obyvateom dala vedomie historickej prslunosti k danmu zemiu (to sa vak paradoxne podarilo Turkom). Samotn fakt, e islamizcia zaala u podstatne skr ako roku 1463, vyvracia teriu o bogomilskej spikleneckej zrade. Poiatky islamizcie Bosny mono datova u do rokov 1386 a 1435. V roku 1386 odviedli Turci z zemia Hercegoviny bliie neuren poet obyvateov katolckej a bogomilskej viery do Edirne, kde museli konvertova na islam, tm zaal proces islamizcie ete sedemdesiatsedem rokov pred pdom Bosny.27 Fakt, e islamizcia zaala skr ako roku 1463 potvrdzuje aj list Dubrovnanov krovi Matejovi z roku 1474 v ktorom sa pe: Osmanpaa, rodom Bonjak sa stal novm beglerbegom...28 To znamen, e na islam musel prejs niekedy v rokoch 14301435. Z tchto zisten jasne vyplva, e ponechanie Bosny Turkom zo strany bogomilskej achty je nezmyslom. Toto tvrdenie popieraj aj zznamy osmanskho historika Tursun Bega (1420?), ktor u pred obsadenm BosLovrenovi 2008, s. 388. Daja 1999, s. 27. 26 Nemal as grckeho vysokho klru ortodoxnej cirkvi z radu dvodov po dlh dobu dvala najavo, e jej je mil sultnov turban ako ppesk tiara, a nie nhodou otvorene vyhlasovala, e zalenenm do Osmanskej re zaistil Boh pravovernm vchodnm kresanom ochranu pred kodlivm psobenm ppestva a Zpadu. Hraden 2008, s. 5. 27 Mandi 1982, s. 175. 28 goston Masters 2009, s. 14. Zo slova beylerbeyi beg begov paa, najvy predstavite osmanskej provinnej administratvy. Beglerbeg stl na ele ejletu (vilayet resp. beylerbeylik). Tto funkcia bola ustanoven so vznikom rumelijskho ejletu, o znamenalo vemi prestne postavenie v rmci osmanskej spolonosti.
24 25

Zrcaniny pevnosti Klju dnes.

ny opisuje zvltny spsob odporu Bosniakov (ceng-i-arb) v modernom ponman lo o partiznsku vojnu.29 Osmansk vpd so sebou priniesol aj plienenie a teror, to znamen, e vina vyej achty bola bu povraden alebo upadla do otroctva, rovnako ako i vysok poet miestneho obyvateov. Poda dostupnch zdrojov mono hovori, e v Bosne v osemdesiatych rokoch 15. storoia zostalo z pvodnho potu obyvateov iba dvadsa a tridsa percent. Diskontinuita medzi stredovekou Bosnou a Bosnou pod osmanskm jarmom je plne zreten. Aj kvli tomu je teria o bogomilskej zrade vedecky neprijaten. Nejednotnos Bosny sa vemi vrazne prejavila i v otzke konfesionlnej. V druhej polovici 15. storoia stla vina bosenskej achty znovu na pozcich katolicizmu, sasti na zklade pogromov pchanch na bogomilskch heretikoch a innosti frantiknov. Vo vchodo-bosenskom pohrani a v Hercegovine sa u viny obyvatestva stretvame s pravoslvnou vierou. Obyvatelia Bosny boli kvli svojmu odporu voi katolicizmu a rovnako pravoslviu opan prpad ako naprklad Chorvti so silnou katolckou orientciou na ppesk kriu, i Srbi, ktorch pravoslvna viera bola pilierom nrodnej identity poas osmanskho panstva (spolone so silnou vierou v kulty svtch napr. sv. Svu). V tomto prpade je potrebn zdrazni, e nie len prslunci bosenskej cirkvi konvertovali na islam, bolo medzi nimi i mnostvo katolkov a pravoslvnych.30 Celkovo bol klrus na zem Bosny a Hercegoviny mlo poetn, sstreden v kltoroch, a pod vplyvom svetskej moci, ktor nezaujmali nboensk otzky iba vlastn prospech. Z toho dvodu nemala cirkev medzi obyvatestvom vek autoritu. I na zklade toho nabrala islamizcia u bosensko-hercegovinskho obyvatestva (popri albnskom, iastone mace29 30

Pinson 1996, s. 24. Donia Fine 1994, s. 36.

Nov Orient 67 / 2012 / 4

13

LID A DJINY

dnskom a bulharskom) najvyie rozmery v rmci vetkch osmanskch dav v Eurpe.31 Celkov proces islamizcie bol vemi postupn a trval okolo stopdesiat a dvesto rokov (a do prelomu 16. a 17. storoia), o popiera masvny prechod obyvatestva k islamu.32 Naprklad poda stania obyvatestva Hercegoviny z roku 1477 bolo vo Foi (kde dnes ije okolo 13 percent moslimskho obyvatestva) 227 obyvateov z toho iba traja moslimovia.33 Z osmanskho defteru datovanho len p rokov po pde Bosny (1468/69) sa dozvedme, e z celkovho potu 1900 osdlench dedn a inch sdel pod osmanskou sprvou bolo 37 600 domcnost z toho 37 272 kresanskch a 332 moslimskch.34 A do roku 1541, kedy Turci dobyli Budn, patrili vetky obsaden balknske zemia, teda aj Bosna, do spolonho rumelijskho ejletu (tur. Rumeli Eyaleti)

Sultn Mehmed II. pri obliehan Rhodu. Detail tureck miniatury, kolem 1522.
avija-Valha 2009, s. 4967. 32 Terie o rchlom konvertovan na islam vychdzali hlavne z dokumentu znmeho ako Janiiarsky kdex, kde sa uvdza: ...obyajn udia i bosensk achta hromadne predstpili pred neho (sultna), dotkajc sa tvrami jeho cisrskych strmeov, ihne prijali islam. Bai 2009, s. 269. 33 Mandi 1982, s. 186. 34 Daja 1999. s. 5051.
31

so sdlom v Sofii. Tento ejlet (paalik) sa alej delil na menie zemn celky nazvan sandaky (kraje) a tie sa alej delili na jednotliv nhije (okresy). Nezvisle na sprvnej truktre existoval sdny systm sdne obvody sa nazvali kadiluci a miestnym sudcom sa hovorilo kadijovia. V Bosne bol ustanoven roku 1463 Bosensk sandak,35 ku ktormu sa pridal roku 1470 Hercegovinsk sandak a medzi rokmi 14781483 Zvornick sandak. Po dobyt Bosny vina pvodnej achty, pokia sa vbec v krajine uchovala, prila o svoje postavenie a majetok, kee Osmansk ra fungovala ako vojensko-feudlna monarchia zaloen na tzv. timrsko-siphijskom systme. Timrsko-siphijsk systm bol kovm pilierom osmanskej administratvy a spolonosti, predstavujci model expanzvneho feudalizmu, v ktorom vetka nov pda pripadla sultnovi, ktor ju rozdelil na jednotliv celky resp. lna (timr, zemet a chss) medzi osmansk vojensk aristokraciu - siphijov. Predstava, e pda v podmanenej Bosne bola prideovan domcej achte, je myln, kee vinu si rozobrali vojaci dobyvateskej armdy. Na zklade analzy mien vtedajch bosenskch achticov mono odhadova, e vrstvu bosenskch siphijov tvorilo 10 percent etnickch Turkov a vo zvyku prevaoval islamizovan slovansk element predovetkm z okolia Skopje, iernej Hory, Albnska a alch reginov. Vrazn as domceho obyvatestva, i u z vidieckeho alebo mestskho prostredia spolone s almi nemoslimskmi etnickmi skupinami v Bosne sa stala tzv. rjou (v modernej turetine reaya) druhotriednymi obanmi resp. najniou vrstvou spadajcou pod osmansk administratvu. Prslunci tejto vrstvy museli plati feudlne dane, no okrem toho aj tzv. vojensk da, volebn da, da zo zeme a mnostvo alch mench dan a poplatkov.36 Prve daov zaaenie viedlo mnohch kresanov ku konvertovaniu na islam. Dleitou sasou tlaku a islamizcie bola aj tzv. da z krvi, resp. devirme,37 ktor znamenala odvody kresanskch chlapcov do osmanskho prostredia, kde po islamizovan boli zaraovan do vojenskej sluby v rmci povestnch janiiarskych vojsk. Tto praktika bola poda prameov stabilne zauvan od roku 1390; lo prevane o chlapcov vo veku od desa a dvans okov.38 Z Bosny a Hercegoviny pochdzalo
O presnch potoch obyvatestva v Bosenskom sandaku sa dozvedme z tzv. defteru (daov register Bosenskho sandaku z roku 1489 popri 25 068 kresanskch domcnost bolo 4 485 moslimskch, o by pri plennej domcnosti znamenalo 19,93 % z celkovho potu. 36 Vucinich 1962, s. 604. 37 Nicolle 1995, s. 560. 38 Prv zznam o odveden tiscky kresanskch det z Bosny pochdza z roku 1515. Daja 1999, s. 66.
35

14

Nov Orient 67 / 2012 / 4

LID A DJINY

Sultnova meita (Careva Damija, Tur. Hnkr Camii) v Sarajeve.

i viacero vznamnch vezrov, ktor sa prve takouto cestou dostali k najvym funkcim v Osmanskej ri. Zrejme najvznamnejm bol Mehmed-paa Sokolovi, ktor psobil ako vekovezr v r. 15651579.39 Vrazn etnick pohyb zaznamenala Bosna na zaiatku 16. storoia, ke boli vyudnen asti dosdlen pravoslvnym obyvatestvom z junch ast Srbska a Vlachmi (pvodne romnske etnikum) z Albnska a iernej Hory, ktor na konci 15. storoia tvorili okolo dvans percent obyvatestva v Osmanmi ovldanch astiach Bosny a Hercegoviny. Najintenzvnejiu vlnu islamizcie prinieslo 16. storoie,40 kedy na islam konvertovalo a sedemdesiatp percent obyvatestva. Dokumentuj to aj sla zskane analzou osmanskch defterov z rokov 1528/29, kedy v Hercegovinskom sandaku ilo popri 9 588 kresanskch domcnostiach 7 077 moslimskch, o je skoro polovica. Treba vak poveda, e v druhej polovici 16. storoia sa islamizcia vrazne spomalila.
Vukievi 1906, s. 333. Jednoznane to dokumentuj poty domcnost z nhije Uskoplje (pri meste Gornji Vakuf ) roku 1516 bolo z celkovho potu domcnosti (752) ete 526 (75,55 %) kresanskch a 199 (27,45 %) moslimskch, v roku 1550 z celkovho potu (997) iba 446 (45,65 %) kresanskch a 531 (54,35 %) moslimskch. Daja 1999, s. 71.
39 40

Vrazom spechu islamu na zem Bosny bolo aj vytvorenie tzv. Bosenskho paalku (eyalet-i Bosna) roku 1580, ktor bol zloen zo sedem sandakov. Centrom bolo mesto Banja Luka a od roku 1683 Sarajevo. Prve rchly rozvoj miest bol jednm z alch kovch faktorov ovplyvujcich islamizciu. Dolo k intenzvnemu rozvoju obchodu, stavitestva a vzdelanosti. Vina miest, ktor Turci zaloili, ako napr. Tuzla, Sarajevo, Banja Luka i Mostar, bolo plne novmi urbanistickmi jednotkami postavenmi na zklade pecilnych strategicko-politickch plnov. Ako prv zdobili mest meity a vee ich minaretov no postupne pribdali i mahalle (zko prepojen tvrte resp. susedstv), modlitebne, kpele (hamam), verejn kuchyne (imarety) i mekteby a medresy (moslimsk zkladn a vyie nboensk koly). Jednou z prvch met na zem Bosny bola tzv. Careva Damija (tur. Hnkr Camii) z roku 1462, pomenovan po sultnovi Suleymanovi I. Zkonodarcovi, ktor po vraznej rekontrukcii roku 1565 tvor vznamn sarajevsk dominantu. V mestch sa usdzali janiiari, radnci, obchodnci, remeselnci profesie, v ktorch mali stpenci islamu viu ancu na spoloensk postup. Na konci 16. storoia bolo u mestsk obyvatestvo z viac ako devdesiat percent islamsk. Najlepie to dokumentuje prklad Sarajeva, kde v roku 1485 ilo
Nov Orient 67 / 2012 / 4

15

LID A DJINY

33,17 % moslimov, roku 1489 to bolo 40,08 %, roku 1519 85,59 %, roku 1530 94,56 %, 1540 97,85 % a v roku 1570 percento atakovalo stovku, kee moslimsk populcia predstavovala 98,04 %.41 Pvodn kresansk obyvatestvo nebolo z miest, ktor neboli novovybudovan, vyhnan, ani nestratilo svoje postavenie v oblasti vroby. Bolo vak podriaden silne centralizovanej vlde, bez nroku na monos podiea sa na politickej alebo sprvnej moci. Skrz viacero opatren upravujcich ivot v mestch bolo zreten, e nemoslimsk obyvatestvo je v neplnoprvnom postaven. Kostoly nemohli by vyie ako osmansk nboensk stavby, nemali prvo ani zvoni. Domy moslimov mohli by rznofarebn, domy neveriacich mohli by iba v odtieoch sivej, hnedej a iernej.42 Dodnes nes viacer bosensk mest vrazn osmansk charakter, hoci bolo viacero pamiatok pokodench poas obianskej vojny v devdesiatych rokoch. Za vetky mono spomen mesto Mostar, kde muselo by centrum mesta kompletne zrekontruovan a svetoznmy Star most (Stari Most) postaven nanovo dokonen bol r. 2004.

Koncom 16. storoia sa postup osmanskej expanzie pozastavil43 a to sa premietlo aj do postavenia Bosny. Razom sa z dleitho predpolia pre aliu expanziu stala vznamn obrann bata Osmanskej re. Rozdelenie miestnej spolonosti na tzv. millety (termn oznaujci nboensk komunity) resp. na bosenskch katolkov (Latini), pravoslvnych (Hrstjani resp. Srbi) a slavofnnych moslimov (Turci, hoci etnick Turci boli nazvan Turkui) predznamenalo postupn rozdelenie bosnianskej spolonosti. Roku 1594 bol na iados dediov bosenskch begov, ktor padli v bojoch s Rakanmi pri chorvtskom Sisaku roku 1593, Portou odshlasen vznik tzv. odakluk timrov (dedinch ln), m sa vytvoril predpoklad, aby sa v Bosne znovu vytvorila domca dedin achta. Je vak treba podotkn, e Bosniakom (Bonjak) sa mohol nazva prslunk privilegovanej vojensko-achtickej vrstvy, prslunk bosenskej rje sa takto nazva nemohol.44 Tento proces bosniakizovania majetkov a radov sa ete viac zintenzvnil na prelome 16. a 17. storoia, kedy boli v Bosne
Hladk 1996, s. 31. Kluskov 2003, s. 122. 43 Posledn vrazn spechy za vldy Sulejmana I. (15201566) a vrchol osmanskej expanzvnej politiky opisuje Konen 2012, s. 2427. 44 Pojem Bosniak vyjadroval nie len etnick odlinos od Turkov no hlavne regionlnu prslunos. Na tento rozdiel upozornil vo svojich prcach aj prof. Kaffadar, kee v bentskych listinch z 90. rokov 15. storoia je zreten rozdiel v pomenovan Turkov z zie a Turkov slovanskho pvodu: Turchi Asiatici e Costantinopolitani resp. Turchi Bossinensi et Albanesi. Pinson 1996, s. 34.
41 42

Nov tvr Bosny a Hercegoviny

vytvoren tzv. kapetanije. Kapetanije predstavovali vojensko-politick jednotky (okolo dleitch pevnost), ktor mali brni hranice Osmanskej re pred tokmi Bentok a Rakanov. Vrazn konfesionlna zmena, ktor nastala v 16. storo, spsobila, e na zem Bosny zaali popri sebe relatvne harmonicky, i ke toto spoluitie nemono nazva plne idylickm, existova tri komunity, nboensky a kultrne diametrlne odlin. Toto stron spoluitie bolo vak v 20. storo naruen vlnou etnickej neznanlivosti, ktor zachvtila Bosnu poas 2. svetovej vojny a neskr v obianskej vojne v rokoch 19921995, v oboch prpadoch trpelo obyvatestvo Bosny najviac z juhoslovanskch nrodov. V zvere mono iba plne shlasi so slovami slvneho britskho archeolga a historika Sira Arthura J. Evansa, ktor vo svojej knihe Through Bosnia and the Herzegovina (1876) vyjadril proroctvo o alej existencii Bosny a Hercegoviny: Fanatici s rovnako moslimovia i kresania, som vak presveden, e medzi nimi existuj prvky jednoty, ktor by bolo mon spoji rozumnou rukou. Ak by raz bolo mon prekona nboensk otzku, mohlo by by v Bosne mnostvo ndeje. Je tam spolon jazyk a nrodn charakter zroden zo spolonej krvi...45 Zostva iba veri, e sa raz tieto slov, ktor Sir Artur Evans napsal u pred sto pdesiatimi rokmi, stan skutonosou a nrody tejto neastnej krajiny bud i vo vzjomnom repekte. Pouit literatra
goston, Gbor Masters, Bruce: Encyclopedia of the Ottomane Empire. New York, Facts On File Inc., 2009. Andri, Ivo: Most na Drine a in przy. Martin, Vydavatestvo zvzu slovenskch spisovateov, 1970. Banac, Ivo: The National Question in Yugoslavia: Origins, History, Politics. New York, Cornel University Press, 1984. Bai, Denis: The Roots of the Religious, Ethnic, and National Identity of the Bosnian-Herzegovinan Muslims. Ann Arbor, ProQuest, 2009. elebi, Evlija: Putopis o Bosni i Hercegovini. Sarajevo, Izdavako preduzee Sejtarija, 1997. Donia, Robert Fine, John: Bosnia and Hercegovina: A Tradition Betrayed. New York, Columbia University Press, 1994. Draganovi, Krunoslav: Poviest hrvatskih zemalja Bosne i Hercegovine od najstarijih vremena do godine 1463, knj. I. Sarajevo, Napredak, 1942. Daja, Sreko M.: Konfesionalnost i nacionalnost Bosne i Hercegovine: predemancipacijski period 14631804. Mostar, Ziral, 1999.

45

Evans 1876, s. ci.

16

Nov Orient 67 / 2012 / 4

LID A DJINY

Daja, Sreko M.: Bosanska povijesna stvarnost i njezini mitoloki odrazi. Bosna franciscana: asopis Franjevake teologije 10/17 (2002), s. 142159. Evans, Arthur J.: Through Bosnia and the Herzegvina on foot during the insurrection, August and September 1875; with an historical review of Bosnia and a glimpse at the Croats, Slavonians, and the ancient republic of Ragusa. London, Longmans, 1876. Fine, John: The Late Medieval Balkans: A Critical Survey from the Late Twelfth Century to the Ottoman Conquest. Ann Arbor, The University of Michigan Press, 2009. Frasseto, Michael: Heretic Lives: Medieval Heresy from Bogomil and the Cathars to Wyclif and Hus. London, Profile Books, 2007. Glenny, Mischa: The Balkans 18041999. Nationalism, War and the Great Powers. London, Granta Books, 2000. Hadijahi, Muhamed: Od Tradicije do Identiteta. Sarajevo, Svjetlos, 1974. Hladk, Ladislav: Bosna a Hercegovina. Historie neastn zem. Brno, DOPLNK, 1996. Hladk, Ladislav: Bosensk otzka v 19. a 20. stolet. Brno, Masarykova Univerzita Mezinrodn politologick stav, 2006. Hraden, Pavel: ekov a Turci: neptel nebo spojenci? Praha, NLN, 2008. Imamovi, Mustafa: Historija Bonjaka. Sarajevo, Preporod, 1997. Imamovi, Enver: Porijeklo i pripadnoststanovnitva Bosne i Hercegovine. Sarajevo, ART 7, 1998. Isailovi, Neven: ah Melek, prilog istoriji turskih upada u Bosnu 14141415. godine. In: Spomenica akademika Sime irkovia. Bibliografija akademika Sime irkovia. Belehrad, Istorijski Institut SANU, 2011, s. 441463. Konen, Martin: Vrchol osmanskej expanzie v Stredozemnom mori: Rodos (1522) a Malta (1565). Nov Orient 67/2 (2012), s. 2427. Kluskov, uda: Cestou do Caihradu Osmansk msta v 16. stolet vidn kesanskma oima. Praha, ISV Nakladatelstv, 2003. Lovrenovi, Dubravko: Povijest est magistra vitae (O vladavini prostora nad vremenom). Sarajevo, Rabic, 2008. Mandi, Dominik: Bosna i Hercegovina. Etnika povijest Bosne i Hercegovine, Sv. III. Mostar, Ziral, 1982. Nicolle, David: The Janissaries. London, Osprey Publishing, 1995. Pai, Ibrahim: Predslavenski korijeni Bonjaka II. Sarajevo, Des, 2009. Pinson, Marc: The Muslims of Bosnia-Herzegovina: Their Historic Development from the Middle Ages to the Dissolution of Yugoslavia. Cambridge, Harvard University Press, 1996. Prelog, Milan: Povijest Bosne u doba osmanlijske vlade 14631739, Sv. 1. Sarajevo, Naklada J. Studnika i druga, 1924. Stehlk, Petr: Bosna a Hercegovina v idelogii chorvatskch Ustaovc. In: Martin Vesel, Kristina Kaiserov (eds.): Bosna 18782008. st nad Labem, FF UJEP, 2009, s. 151163.

avija-Valha, Neboja: Religijski identiteti i drutvena struktura Bosne i Hercegovine. Migracijske i etnike teme 25/12 (2009), s. 4967. estk, Miroslav a kol.: Djiny Jihoslovanskch Zem. Praha, NLN, 2009. Thallczy, Lajos: Jajcza (bnsg, vr s vros) trtnete 14501527. Budape, V. Hornynszky, 1915. Vucinich, Wayne S.: The Nature of Balkan Society under Ottoman Rule. Slavic Review 21/4 (1962), s. 597616. Vukievi, Milenko: Znameniti Srbi Muslimani. Belehrad, Davidovi, 1906. Weithmann, W. Michael: Balkn: 2000 let mezi Vchodem a Zpadem. Praha, Vyehrad, 1996.

ABSTRACT Islamization of Bosnia and Herzegovina in the 15th and the 16th century This paper is devoted to the most crucial period of Bosnias history, when the major ethnic shift in the history of the country happened. Ruins of medieval Bosnian kingdom, which existed in 13771463 became the basis for strong islamization of its territory. One of the key aspects why this process was so effective in comparison to other Balkan countries lies in political instability. Bosnian kingdom had three significant and strong neighbors Ottoman Empire, The Republic of Venice and Hungarian Kingdom. Each of these empires interfered into internal political affairs of Bosnia. Another phenomenon was Bogomil or Bosnian church and its roots, which also helped Islamic religion to establish itself among Bosnian believers. Islamization of Bosnia and Herzegovina started even before the fall of Bosnian kingdom and its most intensive phase started in the 16th century when 75 % of the population became Muslim. The most rapid grow of the Islamic religious influence is to be seen in cities, especially those built by Ottomans like Mostar, Sarajevo or Tuzla. At the end of the 16th century we can see deceleration of islamization as well as growth of the new Bosnian Muslim nobility.
Mgr. Maro Melichrek, PhD. (nar. 1984) je absolventom internho doktorandskho tdia v odbore veobecn dejiny na Katedre novovekch a najnovch veobecnch dejn Intittu histrie Filozofickej fakulty Preovskej Univerzity. Zaober sa eurpskymi dejinami 19. a 20. storoia a problematikou nacionalizmu na Balkne so zreteom na Juhoslviu (19181991), Srbsko a Kosovo. Momentlne psob na Katedre histrie FF UPJ v Koiciach, kde okrem inch discipln zabezpeuje aj predmet Dejiny Balknu v 19. a 20. storo.

Nov Orient 67 / 2012 / 4

17