Nrt fenomenolgie asovho vedomia u Husserla

Marcel Dubovec

Pre mnohch sa 14. december minulho roka v pamti spja s tragickou udalosou. Mesto Newtown v americkom tte Connecticut sa na pr dn stalo centrom pozornosti vaka masakru v miestnej kole, ktor si vyiadal 27 obet, z toho 18 det. V spojitosti s touto neastnou udalosou svet obletela prostrednctvom rozlinch mdii jedna vemi zaujmav fotografia. Jedn sa o fotografiu, na ktorej s vyfotografovan s revom zo koly, miesta masakru, vychdzajce deti pod vedenm policajta. V om je tto fotografia zaujmav? Samozrejme, e sa jedn o hodnotn mdium ako autenticky sprostredkova situciu. Okrem toho vak fotografia zaujme i inm spsobom. Deti, na nej zobrazen, maj vetky zavret oi a driac sa za ruky s poslepiaky veden policajtom do bezpeia. Zvltnym je prve onen fakt, e vetky deti maj zavret oi. Ako tento fakt interpretova? Odpove na otzku o om sa me pohybova v troch rovinch, ktor vetky spolu nejakm spsobom svisia. Na rovine common sense by sa vysvetlenie zavretia o mohlo javi prirodzenou

zrejmosou: Deom bolo prikzan zavrie oi z toho dvodu, aby na chodbch nevideli krvav mtvoly svojich uiteov a spoluiakov a tm boli uchrnen od ete traumatickejieho zitku. Toto vysvetlenie nadvzuje na druh, psychologick rovinu vznamu zavretia o. Akonhle sa psycholgovia pustili do interpretcia masakru, upozornili rodiov i spolonos, e existuje u tchto det riziko rozvinutia Posttraumatickej stresovej poruchy (PTSP, resp. PTSD, z angl. Posttraumatic Stress Disorder). PTSP vznik ako reakcia na traumatick udalos a vyznauje sa tm, e ten, kto ou trp, preva tto udalos v mylienkach, i snoch, poprpade sa miestam a situcim traumatickej udalosti vyhba. Je teda evidentn, e zavretie o do znanej miery me rozvinutie PTSP eliminova. Treou rovinou je t fenomenologick. Nvznos psychologickej k fenomenologickej poskytuje lnok Mary Jeanne Larrabee The Time of Trauma: Husserl's Phenomenology and Post-Traumatic Stress Disorder. V tomto lnku je koncept PTSP rozvinut a do hranc s psychzou. Larrabee ukazuje na prklade vojnovch veternov z Vietnamu, ako PTSP me zasahova znovu-navracajcimi sa spomienkami a do takej miery, e doke zvrti normlne vnmanie chorch. Jedn sa o tak situcie, kedy vetern za uritch okolnost me ma sluchov, i zrakov halucincie a tak by povaovan za psychotika. Larrabee sa domnieva, e fenomn tchto ivo navracajcich sa spomienok (flashbacks), ktor s mylne povaovan za prejavy psychzy, je mon vysvetli na podklade Husserlovej fenomenolgie vntornho asovho vedomia. Tvrd, e je to mon na zklade troch konceptov Husserlovej terie a to vntornej temporalizcie, pasvnych asocici a telos-u

ratio. Jedn sa o komplexn a neahk problematiku a aby sme ju boli schopn aspo z asti pochopi, je nutn najprv predstavi Husserlovu fenomenolgiu asu. Zameriam sa preto teda iba na prv as aspektu vysvetlenia PTSP od Larrabee, a to vntorn asov vedomie. Fenomenolgia asovho vedomia Husserl tvrd, e skmanie asovho vedomie je jednou z najdleitejch oblast fenomenolgie. Zrove vak pripomna, e sa jedn i o jednu z najach zleitost fenomenolgie. Prve preto i v vode k Prednkam k fenomenolgii vntronho asovho vedomia odkazuje na znmu Augustnovu perplexiu z 11. knihy Vyznan: o je teda as? Keby sa ma nik na to neoptal, vedel by som to. Ke to mm vak niekomu vysvetli, vtedy to u neviem. Preo je pre Husserla najzkladnejm vedomm, t.j. tm, ktor je predpokladom i pre vetky ostatn truktry a formy vedomia, prve vedomie asu? Nae vedomie je vdy vedomm nieoho. Intencionalita vedomia je vak nutne naviazan na temporalitu. Vedomie je intencionlne zameran na predmet, ktor je vo svojej orirginrnej danosti predmetom transcendentnm. To znamen, e transcendentn predmet vdy presahuje to, o sa vedomiu aktulne dva, o sa vedomiu jav. To, o je aktulne dan so sebou vdy prina i horizont toho, o nie je dan, o je akosi zakryt, i neviden, o vak zrove me by asom odkryt, neurit sa me sta uritm. Tto originrna danos predmetu zko svis s temporalitou. Meme si to predstavi na prklade s vnmanm knihy. Najprv sa mi kniha jav ako len napr. modr kniha, neskr vak knihu mem bliie skma, zisti koko ma strn, ak je jej obsah a tak alej skma jej horizonty. Toto javenie sa knihy, jej odkrvanie, sa nevyhnutne deje v ase. Je vak potrebn rozli to, e predmety, resp. objekty sam sa nachdzaj, resp. dej v ase a potom to, ako tieto objekty s vnman vedomm, tzn. vntorn zksenostn as vedomia. Aby sme sa mohli pusti do bliie skmania Husserlovej fenomenolgie asu, musme najprv predbene rozli tri druhy chpanie asu u Husserla. Prvm asom je as objektvny. Tento as je ten, o ktorom zvyajne hovorme, ktor m svoj pevn poriadok, ktor meriame hodinami. Druhm asom je as danosti, je to as prtomnosti toho, ako sa vedomiu predmety dvaj a ako s vnman. Oznauje sa ako fenomenologick, i as danosti. Treou rovinou asu je tzv. iv prtomnos (der Lebendige Gegenwrt), ktor je truktrou vntornho asovho vedomia a umouje asov vnmanie predmetu. Tento as je oznaovan ako predfenomenlny, je to as asu-kontitujceho vedomia. Prv as je transcendentn, druh dva s vntorn. Ich vzjomn vzahy sa budem snai nasledovne vysvetli. Husserl zana svoje skmanie asu v Prednkach k fenomenologii vntornho asovho vedomia, po tom, o sprav epoch objektvneho asu, otzkou: Ako vedomie me vnma asov

objekt, ktorho podstatnou truktrou je trvanie? Zana teda skmanm asu danosti. Vyber si typick asov objekt, ktorm je meldia. Meldia m svoje trvanie a neme by dan naraz, pretoe to by znamenalo, e by u nebola meldiou, ale akordom, i spleou tnov. Meldia je tak idelny asov objekt, ktorho sksenos by bola nemon, ak by vedomie bolo iba vedomm v bodovom teraz. Centrlnou je teda otzka vnmania meldie, ktor sa stva problematickm z toho dvodu, e jeden tn strieda druh, avak predsa sa nehovor, e sa pouj jednotliv tny ale meldia. Intencionlnym predmetom tak nie s len tny, ale meldia. Otzka teda znie: Ako vedomie me presahova teraz jednotlivho tnu, aby tak mohlo vnma asov objekt, meldiu, ktor m trvanie? Husserlov uite Brentano sa tmto problm tie zaoberal a priiel s tm rieenm, e toto vnmanie vedomia asovho objektu je vkonom fantzie, predstavivosti. Brentanovo pojatie sa zaklad na tom, e innos fantzie nie je len reproduktvna, ale i produktvna, tzn. e sa podiea na vytvran novho momentu. Husserl s tmto neshlas, pretoe sa domnieva, e ono bezprostredne minul, ktor sa odohrva napr. pri slede tnov v meldii, nie je asovm objektom osebe, ale je sasou vnmania prtomnho asovho objektu. Poda Husserla si meldiu nepredstavujeme, tak ako by to platilo v Brentanovej terii predstavovania, ale meldiu skutone poujeme, tzn. tto meldia nm je dan prtomne a nie je vkonom predstavivosti minulosti, i budcnosti. Kritikou Brentanovej terie Husserl zana s vlastnm skmanm vnmania asovho objektu. Husserl si vma, e pri vnman aktulne danho, tzn. tnu v celku meldie, tento tn nie je vnman akosi osamotene, ale asou jeho vnmania je doznievanie toho pred nm a oakvanie toho za nm v slede meldie. Toto doznievanie, ktor je prtomn v aktulne vnmanom, je podranm toho predolho v prtomnosti, Husserl ho nazva retenciou (z lat. retinere). Zrove to, o je prtomn v aktulne vnmanom je i ono oakvanie alieho, o nazva protenciou. Retencia a protencia spolone s pvodnou impresiou tvoria asov dvorec (Zeithof) vaka ktormu je mon to, e vedomie vnma akkovek asov objekt v jeho trvan. Prvotnej impresii odpoved moment prve teraz, retencii moment u nie a protencii bezprostredn moment ete nie. Na to, aby mohol by asov objekt (meldia) vnman ako celok je nutn zrove tchto troch momentov pvodnej impresie, retencie a protencie.

K pochopeniu vzahu tchto momentov bude npomocn diagram, ktor Husserl pri tejto problematike uvdza. Husserl tu hovor o kontinuu fzi, priebehovch mdov.1

Prv diagram znzoruje vzah retencie. Horizontlna rovina je zobrazenm trvania asovho objektu (meldie) v jednotlivch okamikoch vnmania (tnov). Vertiklna rovina ukazuje smer retennho klesania, uplvania. Body OPE znzoruj teda trvanie asovho objektu, zatia o body EPE ukazuj na obsah prtomnho vedomia vo vneme E s retennou stopou minulho P a E, body PP a OE ukazuj na retenn doznievanie, i zapadanie minulch vnemov O a P. Kontinuum fzy je zobrazen prve v EE. Druh diagram zobrazuje protenciu, kedy preruovan iara je znakom oakvania. Husserl hovor, e kad prtomn vedomie teda obsahuje svoj prslun ohon retenci (popr. protenci), ktor s pozostatkom prve prejdenej minulosti. Dleitm faktom je, e retencie s stopami minulho prtomnho vnemu avak sami s prtomn a teda tie mu by retinovan, o znamen, e sa vytvra reaz retencie retencie at. Ak by sme to mali vyjadri poda vlastnej interpretcie v dichotmii prtomnho a minulho, retencia je formou prtomnho minulho priom na prvom mieste je prtomn. To dostva vznam pri rozdielnosti so spomienkou, ktor by sme mohli vyjadri formou minulho prtomnho, ktor dva na prv miesto minul. Husserl ostro rozliuje medzi retenciou a spomienkou. Retenciu Husserl nazva i primrnou spomienkou, oproti tej, ku ktorej sa vraciame, ktorou sprtomujeme vnem s celm jeho asovm dvorcom, tj. retenciou, pvodnou impresiou i protenciou. Sprtomovanie je pre neho sekundrnou spomienkou. Ak je medzi nimi rozdiel a preo m tento rozdiel fundamentlny vznam pre Husserlovu teriu? Uke sa, e a na zklade znovu-sprtomnenia je mon kontitcia vedomia objektvneho asu. Najzkladnej rozdiel spova v tom, e pri retencii (primrna spomienka) ide o kontinulny prechod, o retenciu retencie, o odstieovanie teraz do minulho. Retencia je
1 Husserl, E.: Pednky k fenomenologii vnitnho asovho vdom, str. 34.

sasou originrnej prtomnosti objektu, ako bolo ukzan na diagrame. Pri znovu-sprtomnen (sekundrnej spomienke) sa vak jedn o opakovanie celho vnmania je to teda rekapitulcia, i reprodukcia. Jedn sa teda o trukturlny rozdiel, kedy retencia je charakterizovan kontinuom fzy a reprodukcia zas opakovanm. Retenciu Husserl tie oznauje ako pasvnu syntzu, reprodukciu zas ako aktvnu syntzu. Pravdepodobne tu nara na fakt toho, e k znovu-sprtomneniu patr aspekt slobody, vle, toho, e vedomie me opakovane sprtomova u uplynul vnemy. Vnmanie prtomnho asu so svojou neustle ustupujcou retenciou je charakteristicke tokom, kedy kad chvu pvodnu impresiu strieda nov a tto ustupuje do retencie. Toto neustle nov teraz je asom danosti, je tokom a chba mu stlos objektvneho asu. To, e mme ideu objektvneho asu je mon len na zklade reproduknej znovu-spomienky. V ase danosti sa vnmanie nejakej asovej udalosti neustle kontinulne presva z teraz do minulosti a a na zklade reprodukcie nejakej asovej udalosti je mon tto asov udalos ustli a identifikova. Husserl vysvetuje: Pouze v optn vzpomnce mohu mt opakovn identick asov pedmt a mohu tak ve vzpomnce konstatovat, e to, co bylo dve vnmano, je tot jako to, co bylo opt vzpomnno. Jestlie je objekt jednou dn, me bt liboboln asto reprodukovn, opt nahlen a v rznch aktech, je pak tvo sukcesi, identifikovn.2 Tmito analzami boli Husserlom vysvetlen prv dva asy, toti as danosti, as vnmania a transcendentn, objektvny as. Obidva tieto asy, ako bolo ukzan, s kontituovan vo vedom. Husserl sa ale pta, i i vedomie, v ktorom sa tieto asy kontituuj, je samo asov. Prinajmenom toto as-kontitujce vedomie nesmie samo by dan v tom istom ase. Pretoe ak by tomu tak bolo vznikol by nekonen regres. Keby vedomie toti bolo v ase, nutne by predpokladom in vedomie, ktor ho m kontituova. Toto as-kontitujce vedomie Husserl nazva tie absoltnym tokom, a nesmie by vo svojej kontitcii toton ani s asom danosti ani s objektvnym asom. Absoltny tok nesmie podlieha asovej zmene. Husserl chpe toto vedomie, ako to, o je preitkom aktuality, o samo nie je niem asovo objektvnym (pretoe v iadnom prpade sa nejedn o predmet), je to prvotn zdrojov bod teraz. Ako toto chpa, resp. o si pod tm predstavi? Tento tok je stle prtomn, je stle teraz a v tom teraz je zaloen jeho temporalita, preto by bolo chybn, keby sa povaovalo za atemporlne. 3 Tento absoltny tok, je to, m sa kontituuje imanentne asov jednota aovho objektu (napr. tnu) a zrove jednota tohto toku ako takho. D. Zahavi chpe rozdielnos medzi asom danosti a absoltnym tokom, askontitujcim vedomm na zaklde analgie reflexvneho a pred-reflexvneho sebavedomia. Tvrd, e cez vntorn asov vedomie sme si vedom nie len toku vedomia (pred-reflexvne sebavedomie), ale i aktu, ktorm vnmame asov objekt subjektvne (reflexvne vedomie) a
2 Husserl, E.: Pednky k fenomenologii vnitnho asovho vdom, str. 108. 3 Zahavi, D.: Husserls Phenomenology, str. 87.

zrove transcendentnho objektu v objektvnom ase (intencionlne vedomie).4 Ako vak pochopi seba-kontitciu absoltneho toku (ivej prtomnosti)? Husserl to vysvetuje na zklade konceptu dvoch intencionalt retencie. Jedn sa prienu intencionalitu (Querintentionalitt) a pozdnu intencionalitu (Lngintentionalitt). Situcia rozlinosti dvoch intencionalt retencii sa d vysvetli nasledovne: Retencia minulej fzy tnu, ktor prve teraz mm je zrove retenciou predchdzajcej retencie tej istej fzy tnu a vznikajci regres pokrauje a k pvodnej impresii.5 Z toho vychdza, e retencia minulej fzy tnu je tie retenciou predchdzajcej kontinuity retenci a tak vznik dvojit intencionalita retencie. Ak si spomenieme na diagram, potom by sa to dalo vysvetli tm e retencia E nie je len retenciou bodu E, ale i retenciou retencie P. Intenciu retencie, ktor sa zameriava na objekt, bod E (tn) Husserl nazva prienou intecionalitou a intenciu zameriacajcu sa na predchdzajce retencie nazva pozdnou intencionalitou. V tejto pozdnej intencionalite sa as-kontitujce vedomie, ako absoltny tok zjavuje sebe sammu. V tomto bode, ke u je zhruba predostren Husserlova fenomenolgia asu, meme sa vrti k pvodnmu vysvetleniu PTSP asovm vedomm, ktor ponka Larrabee. V lnku Inside time-consciousness: Diagramming the flux Larrabee ponka svoju interpretciu Husserlovch asovch vedom, ktor jej pome k pochopeniu PTSP. Takisto rozliuje tri druhy asu: objektvny as, ktor je transcendentn, a potom dva vntorn, obidva charakteristick tokom, prv vntorn as a druh vntron asov vedomie. Vntorn as kontituuje objektvny as, avak sm je kontituovan vntornm asovm vedomm. Toto rozdelenie teda koreponduje s tm, ktor bolo predloen v predchdzajcom. Vntorn asov vedomie poskytuje temporalitu pre vntorn as, tzn. pre vnmanie asovch objektov, pre tok, ktor je charakteristick prvotnou impresiou, retenciou a protenciou. Tento as danosti je poda Larrabee serilov, tzn. rozvja sa v kontinuu poda svojej truktry. Jedn sa o priebeh, nexus , v ktorom kad teraz plynulo prechdza do novho teraz. Serilov temporalita tak me by predstaven ako pravideln prd, i tok. Oproti tomu sa Larrabee domnieva stoj temporalita vntornho asovho vedomia, ktor je charakteristick ne-serilovosou. Je sce tie tokom, ale nie pravidelnm, jedn sa o komplikovan prepleten tok, ktor prirovnva k vru. Larrabee potom interpretuje spojitos tohto vru s traumatickm zitkom. Prve ne-linernos traumatickej spomienky me by prinou popletenia si obsahu tejto spomienky, ktor nakoniec vysti i do zasiahnutia normlnej sksenosti.6

4 Zahavi, D.: Husserls Phenomenology, str. 91. 5 Bernet, Kern, Marbach : vod do mylen Edmunda Husserla, str. 125. 6 Larrabee, J.M.: The Time of Trauma: Husserl's Phenomenology and Post-Traumatic Stress Disorder, in: Human Studies 18, str. 355-356.

Problm, ktor je tu rieen, je ovea komplexnej, ne som ho ja predstavil. Preto sa toto predstavenie, o ktor som sa poksil, mohlo pohybova iba v obrysoch a vyaduje si irie rozpracovanie, ktor vak rozsah tejto prce nedovouje. Kadopdne cieom prce bolo ukza, e i tak udalos, u ktorej sa zd, e len okrajovo svis s teoretickou fenomenolgiou, me za sebou skrva bohatos interpretcie, ktor hlboko zasahuje do teoretickch knh filozofie, vedy skmajcej fenomny.

Pouit literatra: Larrabee, J.M.: The Time of Trauma: Husserl's Phenomenology and Post-Traumatic Stress Disorder, in: Human Studies 18, Kluwer Academic Publisher, 1995, str. 351-366. Larrabee, J.M.: Inside time-consciousness: Diagramming the flux, Husserl Studies vol. 10, num. 3, 1993, str. 181-210 Zahavi, D.: Husserls Phenomenology,Stanford University Press, Stanford 2003. Russell, M.: Husserl: a guide for the perplexed, Continuum, London 2006. Bernet, Kern, Marbach: vod do mylen Edmunda Husserla, Oikoymenh, Praha 2004. Sokol: Rytmus a as, Oikoymenh, Praha 1996. Husserl, E.: Pednky k fenomenologii vnitnho asovho vdom, Jeek, Praha 1996.